Mária Mišovičová

V&nbsp;podobnom duchu sa vyjadrila jediná dcéra manželov Háchovcov Milada Rádlová: <em>„Keby maminka bola žila, nebola by to dopustila.“ </em>Zrejme vedela, čo hovorí, pretože jej otec Emil svoju manželku Mariu miloval a&nbsp;jej názor si vážil. Určite by bola trvala na tom, aby v&nbsp;tom neradostnom čase nevďačnú funkciu prezidenta neprijal a&nbsp;vyhol sa tak po vojne väzeniu a&nbsp;označeniam kolaborant a&nbsp;zbabelec. Mali úplne iné spoločné plány, jej predčasný skon však zmenil život manželovi i&nbsp;dcére.

Narodila sa ako Maruška Klausová v&nbsp;Prahe do nemeckej rodiny. Vyrástla z&nbsp;nej príťažlivá talentovaná a&nbsp;vzdelaná mladá dáma. Krásne spievala a&nbsp;výborne hrala na klavíri. Svoj život chcela spojiť s&nbsp;hudbou. Skutočne to vyzeralo, že má pred sebou úspešnú spevácku kariéru. Sľubnú budúcnosť jej prekazila choroba hrdla. Spevu sa nemohla venovať profesionálne, ale hudbu milovala po celý život. Jej publikom sa stal manžel Emil a&nbsp;neskôr i&nbsp;dcéra Milada, obom doma často spievala.

S&nbsp;Emilom sa poznali odmalička, bol to jej bratranec. Jej otec a&nbsp;Emilova matka boli súrodenci. Počas detstva sa veľmi nevídali, viac sa spoznali začiatkom 90.&nbsp;rokov 19.&nbsp;storočia, v&nbsp;tom čase Emila Háchu prijali v&nbsp;Prahe na právnickú fakultu. Ubytoval sa u&nbsp;Klausovcov na Smíchove. Po smrti Emilovho otca sa Mariin otec stal jeho poručníkom. Neskôr sa v&nbsp;Prahe usadila aj jeho mama s&nbsp;mladším bratom Theodorom. Ten sa stal strojníckym inžinierom a&nbsp;prekladateľom z&nbsp;angličtiny. Keď mal Emil svojich blízkych natrvalo v&nbsp;hlavnom meste, zo strýkovej domácnosti sa presťahoval k&nbsp;matke a&nbsp;bratovi.

<strong>Článok pokračuje na ďalšej strane.</strong>

Ku Klausovcom však dochádzal naďalej. Už to nebolo kvôli strýkovi, upútala ho krása a&nbsp;akási tajomnosť sesternice. Nemožno povedať, že by medzi nimi okamžite preskočila iskra. Žiadna romantická láska na prvý pohľad. Svoj vzťah si vybudovali postupne. Spočiatku chodili na koncerty, výstavy, zhovárali sa o&nbsp;výtvarnom umení, žiadne bujaré večierky ich nelákali. Emil nepatril ku krásavcom, jeho príťažlivosť pre Mariu spočívala v&nbsp;inom: mala pri ňom pocit istoty. Ten jej ponúkol aj do spoločného života a&nbsp;tým si ju získal úplne. Pôvodne blízke priateľstvo sa postupne zmenilo na lásku. Obaja cítili, že chcú žiť spolu, Emilovi však trvalo desať rokov, kým sa postavil pred oltár. Svadbu odkladal z&nbsp;jediného dôvodu: neustále sa obával, či dokáže dobre zabezpečiť rodinu.

Vzali sa v&nbsp;roku 1902 a&nbsp;o&nbsp;rok sa ich rodina rozrástla o&nbsp;dcéru Miladu, ktorá zostala jedináčikom. Marie všetky sily venovala rodine, svoj život podriadila manželovi a&nbsp;výchove dcéry. Stala sa z&nbsp;nej milujúca manželka i&nbsp;matka, ktorá zabezpečovala celý chod domácnosti. V&nbsp;tomto smere bola perfekcionistka a&nbsp;mimoriadne si potrpela na čistotu. Najradšej bývala doma, mala rada domácu pohodu. Vybudovala pre dcéru i&nbsp;manžela pravé rodinné zázemie. Marie i&nbsp;Emil si rozumeli, vážili si jeden druhého. Ich manželstvo bolo šťastné a&nbsp;pokojné. Keď trávili večery doma, Marie spievala operné árie alebo vo vzájomnej blízkosti čítali knihy. Leto zvyčajne trávili v&nbsp;rodinnej vile neďaleko mesta Příbram. Emil rád chodil na dlhé pešie túry a&nbsp;jeho manželka sa cítila dobre pri prácach v&nbsp;záhrade.

Ich dcéra po rokoch s&nbsp;láskou spomínala na krásne detstvo, na harmóniu a&nbsp;pokoj v&nbsp;rodine, kde neboli žiadne hádky. Rodičia sa jej venovali, spoločne chodievali za kultúrou, viedli ju k&nbsp;športu. Milada jazdila na koni, hrala tenis, učila sa cudzie reči. K&nbsp;športu ju nabádal najmä otec, ktorý bol v&nbsp;mladosti zanietený športovec. S&nbsp;obľubou si sadal aj za volant auta, miloval rýchlu jazdu. Rád sa preháňal 120-kilometrovou rýchlosťou, čo bolo v&nbsp;čase prvej republiky dosť riskantné vzhľadom na vtedajšiu konštrukciu áut, ale aj stav vozoviek. Hoci Háchovci žili bohatým kultúrnym životom, v&nbsp;súkromí trávili spoločný čas nenápadne, neradi na seba upozorňovali.

Marie vybudovala manželovi príjemný domov a&nbsp;podporovala ho v&nbsp;jeho právnickej kariére. Pokojne možno povedať, že aj vďaka nej získal miesto dvorného radcu na Najvyššom správnom súdnom dvore vo Viedni. Bol to jeden z&nbsp;najdôležitejších rakúsko-uhorských súdnych orgánov. Už v&nbsp;tomto období mal Emil Hácha povesť excelentného právnika, právnická obec si cenila jeho znalosť medzinárodného práva a&nbsp;anglosaského zvykového práva. Pôsobil aj na právnickej fakulte, kde získal docentúru. Zasadal v&nbsp;senáte Najvyššieho správneho súdu, ktorý pomáhal založiť, a&nbsp;v&nbsp;roku 1925 sa stal jeho prvým prezidentom. Podľa historikov túto vysokú funkciu prijal s&nbsp;manželkiným tichým súhlasom. Keby nebolo jej, ťažko by dosiahol takúto významnú pozíciu. On si uvedomoval, že bez milovanej a&nbsp;milujúcej manželky a&nbsp;zázemia, ktoré mu vytvorila, by takýto kariérny úspech nedocielil.

Manželka Marie naďalej všetku svoju energiu venovala rodine a&nbsp;výchove dcéry. Tá po základnej škole absolvovala obchodnú akadémiu a&nbsp;pracovala ako banková úradníčka. V&nbsp;dvadsiatich štyroch rokoch sa vydala za otcovho blízkeho spolupracovníka Zdeňka Rádla. To bolo v&nbsp;roku 1927, Milada žiarila šťastím a&nbsp;spokojní boli i&nbsp;rodičia. Týmto sobášom akoby sa však skončila šťastná životná etapa v&nbsp;rodine Háchovcov. Prichádzali tridsiate roky, ktoré im priniesli búrlivé a&nbsp;nešťastné časy. Predovšetkým sa zhoršil zdravotný stav Marie Háchovej. Táto dáma so zdravotnými problémami bojovala už aj v&nbsp;mladosti. Posledné roky svojho života mala ťažkosti so štítnou žľazou. Podstúpila operáciu, ale úplne sa z&nbsp;nej nezotavila. Pridala sa srdcová arytmia a&nbsp;zápal žíl, bojovala s&nbsp;nervovými problémami.

Trápil ju aj dcérin rozvod. Vy­šlo najavo, že Milada nemôže mať deti, a&nbsp;zrejme z&nbsp;toho dôvodu sa jej v&nbsp;roku 1937 po desiatich rokoch rozpadlo manželstvo. So Zdeňkom Rádlom zostali priatelia a&nbsp;práve on jej neskôr podal pomocnú ruku, keď to najviac potrebovala. Jej matka Marie sa napriek podlomenému zdraviu snažila byť naďalej manželovi oporou. Historici však tvrdia, že ho od ďalších funkcií odrádzala a&nbsp;bola proti jeho politickým ambíciám. Akoby videla do budúcnosti. Keby bola mohla, pravdepodobne by bola protestovala proti tomu, aby kandidoval za prezidenta. 

Tej chvíle sa však už nedožila. Začiatkom roka 1938 prekonala niekoľko pľúcnych embólií a&nbsp;vo februári im podľahla. Mala 67&nbsp;rokov. Emila Háchu jej strata nesmierne zasiahla. S&nbsp;jej odchodom sa vyrovnával veľmi ťažko. Pomôcť sa mu snažila dcéra Milada. Po rozvode sa presťahovala k&nbsp;otcovi do bytu v&nbsp;Střešoviciach a&nbsp;viedla mu domácnosť. Práve v&nbsp;tom roku sa pôvodne chystal odísť do dôchodku, aby mohli s&nbsp;manželkou tráviť čo najviac času spolu. V&nbsp;roku 1939 vyšla v&nbsp;Prahe v&nbsp;náklade 50 kusov milostná lyrická zbierka básní Omyly a&nbsp;přeludy. Vyšla anonymne a&nbsp;bola určená len malému okruhu priateľov. Jedine tí vedeli, že autorom je Emil Hácha a&nbsp;venoval ju milovanej manželke.

Desať mesiacov po manželkinej smrti bol Emil Hácha vymenovaný za prezidenta Československa. Po Mníchovskej dohode a&nbsp;po abdikácii a&nbsp;odchode vtedajšieho prezidenta Edvarda Beneša do emigrácie spočiatku ponuku stať sa hlavou štátu razantne odmietol. Proti bola aj dcéra. Najmä Emil Hácha si uvedomoval, že by sa prezidentom stal v&nbsp;najhoršom období. Rozhodne by nedosiahol také úspechy ani uznanie ako jeho predchodcovia. V&nbsp;tom čase o&nbsp;túto funkciu nestál ani on, ani nikto iný. Bolo to v&nbsp;neradostnom období pred blížiacou sa nacistickou okupáciou. Čelil najťažšej výzve vo svojom živote. Nakoniec ustúpil. On, apolitický právnik, to cítil ako vlasteneckú povinnosť. Prvou dámou sa netradične stala dcéra Milada.

Po necelých štyroch mesiacoch vo funkcii prezidenta Československa Nemci Emila Háchu, oslabeného po infarkte, v&nbsp;Berlíne vyhrážkami a&nbsp;násilím donútili súhlasiť so vznikom protektorátu Čechy a&nbsp;Morava. On zastával funkciu štátneho prezidenta protektorátu. Bol ním v&nbsp;rokoch 1939 až 1945.

Pri všetkých oficialitách ho vždy sprevádzala dcéra. Po manželkinom skone bola otcovi veľkou oporou. Pamätníci si na ňu spomínali ako na príjemnú spoločenskú a&nbsp;vtipnú dámu. Spočiatku bývali na Pražskom hrade. V&nbsp;roku 1941 sa odťahovali do letného prezidentského sídla na zámok v&nbsp;obci Lány. Po roku 1943 sa Miladinmu otcovi výrazne zhoršil zdravotný stav a&nbsp;ona veľa vecí riešila namiesto neho. Mnoho dokumentov podpísala práve Milada. Všetci, ktorí s&nbsp;ňou prišli do kontaktu, ju považovali za veľmi odvážnu. Zapojila sa do odbojovej činnosti, partizánom a&nbsp;odbojárom okrem informácií z&nbsp;Pražského hradu poskytovala potraviny a&nbsp;financie. 

Pomáhala i&nbsp;obetiam nacizmu. Napriek riziku v&nbsp;otcovom zastúpení intervenovala u&nbsp;ríšskeho protektora Karla Hermana Franka za prepustenie niekoľkých ľudí z&nbsp;koncentračného tábora. Väčšinou uspela. Čoraz viac ju však trápil otcov vážny zdravotný stav. Emil Hácha trpel aterosklerózou, strácal pamäť, nespoznával ľudí a&nbsp;pred koncom vojny takmer nerozprával. V&nbsp;takom žalostnom stave chcel dobrovoľne skončiť so životom. Obrátil sa preto na svojho ošetrujúceho lekára a&nbsp;niekoľkokrát ho prosil o&nbsp;jed.

Koniec vojny bol pre oboch krutý. Emila Háchu zatkli a&nbsp;uväznili necelý týždeň po oslobodení, 13.&nbsp;mája 1945. Vtedy ho dcéra videla poslednýkrát. Odviezli ho na Pankrác do väzenskej nemocnice a&nbsp;tam sa jeho tragický osud uzavrel. Koncom júna v&nbsp;pankráckej väznici skonal vo veku 72&nbsp;rokov. Pár dní pred jeho úmrtím počas súdneho procesu proti nemu národný súd vyniesol verdikt, že pre zlý zdravotný stav od januára 1943 nezodpovedal za svoje činy.

Ani Miladu Rádlovú nečakalo nič dobré. Po skončení vojny a&nbsp;po otcovom zatknutí bola bez domova i&nbsp;bez peňazí, doslova na ulici. Všetok majetok im skonfiškovali, nezostal jej ani pražský byt. Policajti ju zo zámku v&nbsp;Lánoch vyhodili, mohla si zobrať len tie najnutnejšie osobné veci. Odviezli ju do Prahy na Letnú a&nbsp;tam ju nešetrným spôsobom vyložili pred nejakou kaviarňou.

Zachránil ju bývalý manžel, hoci bol druhýkrát ženatý. Poskytol jej strechu nad hlavou. Sprevádzal ju aj na otcov pohreb, ktorý sa pod dohľadom polície konal v&nbsp;utajení 30.&nbsp;júna 1945. Neskôr jej pomohol nájsť bývanie, bolo na Letnej. V&nbsp;tejto štvrti zostala po celý život a&nbsp;tam si našla aj prácu. 

Živila sa všelijako. Pracovala ako telefonistka, krajčírka, predavačka. Dožila sa vysokého veku 86&nbsp;rokov. Zomrela v&nbsp;liečebni pre dlhodobo chorých. Paradoxne, pohreb mala v&nbsp;deň, keď zvolili Václava Havla za prezidenta, teda 29.&nbsp;decembra 1989, a&nbsp;na Pražský hrad prišla ďalšia prvá dáma. Miladu Rádlovú, prvú dámu z&nbsp;vojnového obdobia, pochovali vedľa otca a&nbsp;matky do rodinnej hrobky na pražskom Vinohradskom cintoríne. Nikdy sa nevzdala myšlienky na slobodné Československo a&nbsp;v&nbsp;roku 1989 sa de facto svojho sna dožila.

Takmer prvá dáma Marie Háchová: Prezident súhlasil, aby manželku nahradila dcéra

Výber pre vás

Takmer prvá dáma Marie Háchová: Prezident súhlasil, aby manželku nahradila dcéra

Súvisiace články

Milovníčka života Zdena Hadrbolcová: Deti nechcela, podľa nej boli veľký záväzok

Nezabudnuteľný hrdinský čin Sira Nicholasa Wintona počas druhej svetovej vojny

Nesmrteľná vianočná pieseň: Jeden z jej autorov zažil slávu, druhý zomrel v chudobe

Výber pre vás