Mária Mišovičová

Ušli sa mu pekné úlohy v&nbsp;snímkach Baron Prášil, Tři chlapi v&nbsp;chalupě, Kdo chce zabít Jessii, Světáci, Zítra vstanu a&nbsp;opařím se čajem, Pane, vy jste vdova! Filmových rolí bolo oveľa viac, nezabúdali na neho však ani televízni režiséri. Zhostil sa úloh v&nbsp;inscenáciách či seriáloch Hříšní lidé města pražského, Arabela, Návštěvníci, Vlak dětství a&nbsp;naděje, Malý pitaval z&nbsp;velkého města...

Hoci ho zaškatuľkovali do jednej úlohy, postavu tajomného a&nbsp;mlčanlivého pána s&nbsp;čiernym cylindrom na hlave miloval. Nikdy sa nesťažoval, ako to neraz býva u&nbsp;hercov, ktorých preslávila jediná rola. Naopak, bol rád. „Bola to nádherná práca a&nbsp;som šťastný, že som bol pri tom. Najkrajšie na nej bolo, že na rozdiel od kolegov som sa nemusel učiť skoro žiadny text. Vďaka postave pána Tau som bol známy v&nbsp;mnohých krajinách sveta. Tak prečo by som sa sťažoval?“ Pán Tau bol životnou úlohou Otta Šimánka, doslova sa v&nbsp;nej našiel a&nbsp;pomohla mu prekonať ťažké chvíle v&nbsp;živote. Vysoký štíhly usmievavý muž s&nbsp;kúzelným cylindrom, ktorý mlčal, si získal malých i&nbsp;veľkých divákov. Deti ním boli nadšené, pretože sa v&nbsp;seriáli správal ako ony. A&nbsp;zatúžili mať práve taký rozprávkový klobúk, na ktorý by poklopali, prešli prstom po okraji a&nbsp;splnili by sa im všetky želania.

Postavou pána Tau sa umelec stal miláčikom tisícov detí. Tie menšie, ktoré boli súčasťou príbehu, počas natáčania verili, že skutočne dokáže kúzliť, a&nbsp;nechceli pochopiť, že je to herec. Tak vynikajúco sa do tejto úlohy Otto Šimánek vžil a&nbsp;použil v&nbsp;nej minimalistické výrazové prostriedky. Uprednostnil pantomímu, hranie gestami a&nbsp;doplnil to melancholickým úsmevom. Herec mal deti nesmierne rád, rovnako ony jeho, užíval si natáčanie s&nbsp;nimi. Na prácu v&nbsp;seriáli spomínal s&nbsp;úctou a&nbsp;láskou. Nakoniec, jednotlivé epizódy sa v&nbsp;televízii často reprízujú a&nbsp;najmä v&nbsp;Nemecku má dodnes množstvo fanklubov.

Zaujímavý je pôvod mena tejto postavy. Scenáristi v&nbsp;gréckej abecede objavili písmeno tau, pridali k&nbsp;nemu české „pan“ a&nbsp;takto jednoducho vznikol Pan Tau. Meno sa uchytilo aj vo svete, výnimkou bolo Francúzsko, kde ho premenovali na Monsieur Rosé a&nbsp;v&nbsp;Anglicku bol zasa Mr. Jeeves. Až omnoho neskôr sa scenáristi dozvedeli, že v&nbsp;nemčine slovo „Tau“ znamená rosa a&nbsp;v&nbsp;egyptskej mytológii je Tau bohom slnka.

Článok pokračuje na ďalšej strane.

Seriál vznikol v&nbsp;koprodukcii Československa, západného Nemecka a&nbsp;Rakúska. Spolu natočili 33&nbsp;televíznych častí a&nbsp;tri celovečerné filmy. Všetky s&nbsp;obrovským úspechom doma i&nbsp;v&nbsp;zahraničí. Prvých trinásť dielov vzniklo v&nbsp;rokoch 1969 až 1972. V&nbsp;niektorých epizódach sa objavil aj Jan Werich, stvárnil postavu bohatého pána Violu. Pretože to bol kapitalista, vtedajší mocní práve diely s&nbsp;Janom Werichom zakázali odvysielať. Na obrazovky sa v&nbsp;tom období nedostali ani časti s&nbsp;Pavlom Landovským. Vynikajúco zahral zlého taxikára, ktorý viezol malé dievčatko. Keď zistil, že nebude mať čím zaplatiť, drsne ho z&nbsp;taxíka vyhodil. Do tejto postavy sa herec tak vcítil, že od papalášov prišiel opäť zákaz nepustiť časti s&nbsp;ním na obrazovku.

Mimoriadna popularita prvej série u&nbsp;nás i&nbsp;v&nbsp;krajinách hovoriacich po nemecky si vyžiadala ďalších trinásť epizód. Tie vznikli v&nbsp;rokoch 1973 až 1975. Posledných sedem dielov natočili v&nbsp;období 1977 až 1978. Nasledovali tri celovečerné filmy: Poplach v&nbsp;oblacích, Od zítřka nečaruji, poslednou snímkou bola smutná komédia Pau Tau, ktorá znamenala epilóg i&nbsp;pre samotného Otta Šimánka.

Po dokončení seriálu bol herec rovnako usmievavý, pohodový ako jeho osudová postava. V&nbsp;reálnom živote však filmové kúzla neplatili, aj keď sa po prekonaní infarktu a&nbsp;mozgovej príhody zdalo, že Otto Šimánek je nesmrteľný. Veľa vecí nedával najavo, hoci náročných životných udalostí zažil dosť. Začalo sa to jeho narodením, na svet prišiel za dramatických okolností. 

Rodičia žili v&nbsp;hájovni neďaleko Jihlavy, kde bol otec horár. Tesne pred príchodom tretieho potomka na svet sa jeho žena vybrala do neďalekého mestečka Třešť ešte niečo nakúpiť. Cesta na konskom povoze po hrboľatej hradskej za neustáleho natriasania zrejme prispela k&nbsp;tomu, že sa ohlásili pôrodné bolesti. Už by nedošla do nemocnice, tak kočišovi prikázala, aby ju zaviezol do najbližšej lekárne. Bála sa, pretože mala zlé skúsenosti z&nbsp;predchádzajúcich dvoch pôrodov.

Keď sa s&nbsp;manželom tešili na prvý prírastok do rodiny, synček zomrel hneď po pôrode. Druhé dieťa, syn Jaroslav, sa narodil predčasne a&nbsp;dlho nebolo isté, či prežije. Našťastie sa chlapca podarilo zachrániť. Preto jej obavy pri treťom pôrode boli opodstatnené. No verila, že do tretice už smolu mať nebude. Ani nemala. Otto prišiel šťastne na svet na pulte v&nbsp;lekárni. Keď neskôr herec o&nbsp;svojom príchode na svet rozprával, smial sa: „Znie to ako rozprávka, ale je to skutočne tak.“ Krátko po jeho narodení Šimánkovci opustili hájovňu a&nbsp;presťahovali sa do Prahy. Otec les a&nbsp;pušku vymenil za miesto vrátnika vo fabrike a&nbsp;z&nbsp;matky bola posluhovačka v&nbsp;rodine továrnika.

Základnú školu Otto ukončil počas druhej svetovej vojny a&nbsp;v&nbsp;tom čase nastúpil do závodu Tesla, aby sa vyučil za elektromechanika. Ale učeniu sa veľmi nevenoval, utekal k&nbsp;divadlu. Prvýkrát stál na javisku, keď mal šestnásť rokov, a&nbsp;zostal na ňom až do smrti. Bolo to dobré rozhodnutie, pretože často spomínal, že z&nbsp;elektromechanických zručností nevie vôbec nič, iba vymeniť žiarovku. Lenže nebol manuálne „ľavý“, naopak, bol veľmi zručný. Vyrábal napríklad nábytok a&nbsp;sám aj čalúnil.

Otto Šimánek neabsolvoval žiadnu umeleckú školu ani divadelnú alebo pohybovú prípravu. Napriek tomu keď raz vyšiel na javisko, už z&nbsp;neho nezišiel. Na malých divadelných scénach priam exceloval. Predvádzal úsporné herectvo, žiadne slová, texty, ale gestá. Bol mimoriadne pohybovo nadaný, mal ohybné končatiny a&nbsp;pružnú chôdzu –&nbsp;rodený mím. Počas vojny vystupoval v&nbsp;Dělnickej besede a&nbsp;na pobavenie divákov vymýšľal rôzne komické pantomimické scénky: padal zo schodov, kráčal proti vetru, dal sa vetrom odfúknuť... 

Obecenstvo zaujal, prišli prvé úspechy, on sa však za žiadnu hviezdu nepovažoval. Bol pokorný, veľmi slušný, navyše to bol pekný mladík a&nbsp;vždy elegantný. Ženy by sa boli rady stretávali s&nbsp;príťažlivým a&nbsp;talentovaným hercom, ale on bol mimoriadne hanblivý. Neskôr spomínal, že radšej športoval a&nbsp;tak si vybil zlosť, že mu to zase nevyšlo. Bol vynikajúci tanečník, ale mladé slečny do tanca nepozval, pretože by nevedel, o&nbsp;čom sa s&nbsp;nimi zhovárať.

Ak ho kamaráti niektorej predstavili, uklonil sa, pozdravil a&nbsp;utekal sa priateľov spýtať, čo má hovoriť ďalej. Keď sa poučený vrátil, slečna, samozrejme, na neho už nečakala. Nešťastne zamilovaný bol neustále a&nbsp;sledoval priebojnejších priateľov, kolegov, ako to robia, že si dokážu dohodnúť rande. Aby sa vyhol ich dobráckym posmeškom, radšej hral v&nbsp;divadle. A&nbsp;hral výborne. Po vojne založil Divadlo mladých pionierov a&nbsp;zoznámil sa s&nbsp;Jindřichom Plachtom. Tento slávny herec rozpoznal v&nbsp;Ottovi Šimánkovi mimoriadny talent a&nbsp;prehovoril ho, aby s&nbsp;ním a&nbsp;jeho Divadlom pod Plachtou kočoval. Čo viac si mohol želať, súhlasil, a&nbsp;bola to pre neho herecká škola na nezaplatenie. Nazbieral skúsenosti, ktoré potom zúročil v&nbsp;rôznych divadlách, a&nbsp;zahral si množstvo veľkých úloh. 

Pôsobil na javiskách v&nbsp;Zlíne, Ostrave a&nbsp;od roku 1958 v&nbsp;Mestských divadlách pražských, kde vydržal 32&nbsp;rokov. Poslednú sezónu tam odohral v&nbsp;roku 1990 a&nbsp;potom odišiel na divadelný odpočinok. Dodnes sa traduje legendárny príbeh o&nbsp;jeho príchode na prvú skúšku v&nbsp;tomto divadle. Z&nbsp;úcty k&nbsp;tomuto divadelnému chrámu doň vstúpil bosý, bez topánok i&nbsp;ponožiek. Počas desaťročí stvárnil na javisku komické i&nbsp;tragické úlohy a&nbsp;jeho výkon bol vždy excelentný. Či už to bolo v&nbsp;inscenáciách Když se slaví karneval, Obrácení Ferdyše Pištory, Přelet nad kukaččím hnízdem, Měšťáci alebo Revizor, či ďalších. 

A&nbsp;miloval pantomímu. Veľký úspech zožal v&nbsp;ostravskom divadle za postavu klauna Jeana Deburaua v&nbsp;slávnom predstavení Největší z&nbsp;pierotů. Pantomímu vyučoval aj na pražskom konzervatóriu a&nbsp;na DAMU. Medzi jeho žiakov patril Petr Čepek. Mal príjemný hlas a&nbsp;kultivovaný prejav, a&nbsp;tak sa dokázal uplatniť v&nbsp;rozhlase i&nbsp;dabingu. Jeho hlas zaznel v&nbsp;staršej verzii snímky Žandár zo Saint Tropez, vo filme Prázdniny v&nbsp;Ríme aj v&nbsp;rozprávke Tri oriešky pre Popolušku, kde daboval kráľa.

Napriek svojej plachosti Otto Šimánek našiel svoju životnú lásku a&nbsp;oženil sa. Vyvolenou bola kolegyňa z&nbsp;divadla Hermína Jirešová a&nbsp;pracovala v&nbsp;kostymérni. Na potomka po svadbe čakali dlhší čas, a&nbsp;keď sa začal hlásiť na svet, herec musel ísť na vojenčinu. V&nbsp;kasárňach ochorel na tuberkulózu, a&nbsp;keď sa dcéra narodila, ležal na izolačke a&nbsp;žiadna priepustka neprichádzala do úvahy. S&nbsp;manželkou sa už vopred dohodli na menách, ak to bude dievčatko, nazvú ju Helena. Lenže v&nbsp;tom období umelcovi imponovalo ruské umenie, a&nbsp;tak dieťa dostalo meno Alexandra. Po vyliečení a&nbsp;prepustení do civilu prijal angažmán v&nbsp;ostravskom divadle. Manželka sa s&nbsp;dcérou nechcela presťahovať do baníckeho mesta, takže manželstvo udržiavali na diaľku. Spoločne bývali až po umelcovom príchode do pražského divadla. Žili v&nbsp;byte na Vinohradoch a&nbsp;zažívali šťastné obdobie.

Peripetie nastali, keď Alexandra v&nbsp;šestnástich rokoch otehotnela. Opustila školu a&nbsp;napriek otcovmu zákazu s&nbsp;partnerom odišla z&nbsp;Prahy. Roky sa nestýkali, vzájomne sa odcudzili a&nbsp;pre Otta Šimánka to bolo dlhé obdobie mlčania a&nbsp;smútku. Zakrátko prišli ďalšie náročné chvíle. Manželka Hermína ochorela na rakovinu a&nbsp;po pár mesiacoch jej podľahla. Prekonať smrť manželky i&nbsp;rozchod s&nbsp;dcérou mu pomohol práve pán Tau. Nebola to iba rola, bolo to oveľa viac. Nakrúcanie v&nbsp;seriáli mu prinášalo útechu po skone milovanej partnerky. Práca v&nbsp;rozhlase mu zasa zmenila súkromie. Stretol tam svoju druhú manželku výtvarníčku a&nbsp;scénografku Ludmilu Muchovú. Po jej boku zostal až do konca života.

Otto Šimánek na vlastné zdravie veľmi nemyslel. K&nbsp;lekárom nechodil, to už muselo byť, ak šiel na nejaké vyšetrenie. Prvýkrát sa telo ozvalo, keď dostal ťažký infarkt. Obdivuhodne a&nbsp;bez komplikácií sa zotavil. Ďalší poriadny úder prišiel v&nbsp;podobe mozgovej príhody. Aj tentoraz akoby zázrakom vyviazol bez následkov. Nesmel však fajčiť, čo vyriešil tak, že si tajne chodil zapáliť k&nbsp;susedom. Tretíkrát sa výrazne zdravie ozvalo bolesťami brucha a&nbsp;diagnostikovali mu rakovinu čriev. Okamžite podstúpil dve operácie, ale lekári mu nedávali šance na vyliečenie. Manželka, hoci trpela, sa pred ním správala veľmi pokojne a&nbsp;povedala mu, že operácia dopadla slušne

Či dúfala v&nbsp;zázrak, nevedno, no ten sa takmer stal. Týždeň pred manželovým skonom jej zatelefonoval jeho veľký fanúšik z&nbsp;Nemecka, že mu v&nbsp;tamojšej špičkovej nemocnici vybavil vyšetrenie a&nbsp;operáciu, ktorá by mu mohla zachrániť život. Pani Ludmila mala zorganizovať jeho prevoz. V&nbsp;deň, keď ho išla vybavovať, Otto Šimánek upadol do kómy a&nbsp;o&nbsp;sedem dní zomrel. Možno keby šla o&nbsp;deň skôr... Ktovie. Odišiel vo veku 67&nbsp;rokov. Na mieste, kde stála lekáreň, v&nbsp;ktorej sa umelec narodil, osadili na znak úcty drevenú sochu. Zachytáva herca v&nbsp;postave pána Tau s&nbsp;typickým pohybom ruky po klobúku.

Smutný elegán: Doma i vo svete preslávila Otta Šimánka jediná úloha

Výber pre vás

Smutný elegán: Doma i vo svete preslávila Otta Šimánka jediná úloha

Súvisiace články

Dentálne náhrady: Od bambusových kolíkov cez kosti, drahé kamene, zuby mŕtvych až po porcelán

Legenda: Pelé si želal, aby futbal hrali aj v nebi

Príbeh vdovy Clicquotovej a jej bubliniek, ktoré pili mocní sveta

Výber pre vás