A čo mladé zutekalo a čo staré nevládalo. Aj tak by sa dala poeticky nazvať situácia s nedostatkom lekárov na Slovensku. To, že na Slovensku chýbajú čoraz viac okrem sestier aj lekári, najmä atestovaní špecialisti v strednom veku, je dávno známe. V niektorých regiónoch sa vedenie nemocníc celé mesiace márne snaží obsadzovať voľné pozície na oddeleniach.

Vláda na nedostatok lekárov nedávno reagovala. Premiér Peter Pellegrini ešte v polovici júna vyzval lekárske fakulty, aby do ďalšieho akademického roka prijali vyšší počet študentov. Lekárske fakulty v Bratislave, Martine a v Košiciach by mali dodatočne prijať 185 nových študentov všeobecného lekárstva. Štát by to malo stáť približne 2 milióny eur.

Rovnako sa tiež uvažuje o zavedení takzvaných stabilizačných štipendií, ktoré by mali motivovať budúcich lekárov, aby vôbec vstúpili do systému zdravotnej starostlivosti na Slovensku a aspoň pár rokov liečili ľudí tu doma.

Predstavitelia viacerých lekárskych fakúlt však vtedy upozornili, že o štúdium na týchto vysokých školách je stále veľký záujem a že znižovať pri prijímaní uchádzačov hranicu vedomostnej úrovne ani motivovať študentov štipendiami, ktoré by ich držali na Slovensku, nie je správna cesta. Tou je podľa nich najmä zlepšovanie platových a pracovných podmienok lekárov.

O uchádzačov o štúdium u nás naozaj nie je núdza. Podľa informácii Centra vedecko-technických informácií na akademický rok 2017/2018 prijala lekárska fakulta Univerzity Komenského 1 812 prihlášok, Jesseniova lekárska fakulta 1 083, lekárska fakulta UPJŠ 1 249.

Svet zdravia, a. s, je prevádzkovateľom sedemnástich nemocníc v Košickom, Prešovskom, Banskobystrickom, Trnavskom, Nitrianskom a v Trenčianskom samosprávnom kraji.

Hovorca tejto siete zdravotníckych zariadení Tomáš Kráľ si nemyslí, že by jedinou motiváciou lekárov pre odchod do zahraničia boli peniaze. Nedostatok lekárov podľa neho nie je iba problém Slovenska, ale celej Európy.

„Chýbajúci zdravotnícky personál ohrozuje systém zdravotnej starostlivosti na Slovensku do budúcnosti. Žiaľ, je to celoeurópsky problém. Dnes chýbajú lekári a sestry naprieč jednotlivými odbornosťami a regiónmi. Netýka sa to, samozrejme, iba nemocníc, ale aj ambulancií.

Niektoré pozície ako imunoalergológ, endokrinológ, pediater, rádiologický laborant alebo pôrodná asistentka vo vybraných regiónoch na trhu práce takmer ani nie sú a prevádzkovatelia ich nedokážu zabezpečiť. Osobitým problémom je aj zlá veková štruktúra personálu. Ak sa podcenila výchova nástupníctva, množstvo oddelení a ambulancií dnes stojí na ľuďoch v dôchodkovom veku.“

Svet zdravia má momentálne na svojej stránke 70 inzerátov na voľné miesta lekárov najrôznejších špecializácií. Márne hľadajú napríklad pediatrov do Rožňavy, do Revúcej či špecialistov na gynekologické oddelenie do Svidníka.

Táto sieť nemocníc pritom podľa hovorcu Kráľa ponúka lekárom náborové príspevky vo výške 3 000 až 5 000  eur. Odmeny sú aj za odporučenie vhodných lekárov na jednotlivé pozície, a to od 50 do 500 eur.

Lekárov sa vedenie spoločnosti snaží podporovať v ďalšom univerzitnom vzdelávaní, spolupracujú s lekárskymi fakultami a lekárom ponúkajú aj skrátené a nižšie ako polovičné úväzky:

„Dôvodov je viacero – delenie sa o skúsenosti, vykrytie aktuálnej personálnej situácie na poddimenzovaných oddeleniach, výpomoc v čase dovoleniek či na špecializovaných pracoviskách. Skrátené úväzky zároveň chceme ponúkať aj ženám, našim lekárkam a sestrám, na materskej dovolenke vzhľadom na vysokú feminizáciu v zdravotníctve,“ hovorí Tomáš Kráľ.

Tak ako vedenie iných nemocníc, ani Svet zdravia sa podľa hovorcu nebráni zamestnávaniu lekárov zo zahraničia.

„V tomto momente je však naša krajina nastavená skôr protekcionisticky a najmä lekárom z Ukrajiny kladie veľké prekážky pri vstupe do systému, musia napríklad absolvovať náročné a drahé rozdielové skúšky,“ tvrdí hovorca Kráľ.

Rovnaký prístup k zamestnávaniu zahraničných lekárov má aj spoločnosť AGEL SK, ktorá na Slovensku prevádzkuje deväť nemocníc, pracovnú zdravotnú službu a ďalšie spoločnosti, ktoré súvisia s poskytovaním zdravotnej starostlivosti. Lekárom z cudziny ponúka jazykové kurzy a rovnaký prístup ako k Slovákom.

„Každého zamestnanca posudzujeme individuálne, zdravotníckych pracovníkov nečleníme na našincov a cudzincov. Máme skôr pozitívne skúsenosti s ukrajinskými lekármi. Napriek čiastočnej jazykovej bariére sa veľmi rýchlo snažia začleniť do pracovného prostredia a života na Slovensku.

V rámci pomoci im zabezpečujeme napríklad jazykový kurz, ktorý slúži na zlepšenie komunikácie v slovenčine. Môžeme potvrdiť, že aj teraz evidujeme žiadosti o zamestnanie od lekárov s cudzou štátnou príslušnosťou. Keďže zdravotníckych pracovníkov je na pracovnom trhu nedostatok, privítali by sme možnosť zamestnať ďalších,“ hovorí Alžbeta Sivá, hovorkyňa spoločnosti AGEL SK.

O niečo lepšie sú na tom s personálom veľké fakultné nemocnice.

„V súčasnosti je počet lekárov vo FNsP F. D. Roosevelta postačujúci, a dokonca sa zvýšil o 46 lekárov oproti roku 2014, keď ich u nás pracovalo 363. Sú, samozrejme, špecializácie, ktoré sa obsadzujú ťažšie, tento rok by sme potrebovali doplniť počet lekárov traumatológov a na oddelení lekárskej genetiky.

Pri ich prijímaní do práce sa nezaoberáme národnosťou a ak sa prihlási uchádzač na pozíciu, ktorú sa nám nedarí dlhšie obsadiť, nebránime sa prijať ani lekára inej národnosti. V našej nemocnici momentálne pracuje päť zahraničných lekárov,“ povedala Ružena Maťašeje, hovorkyňa FNsP F. D. R. v Banskej Bystrici.

Univerzitná nemocnica v Bratislave v poslednom čase riešila odchod šiestich lekárov z neurochirurgického oddelenia k 1. októbru, údajne pre nie dobré vzťahy s vedením pracoviska. Ďalší traja však podľa medializovaných tvrdení hovorkyne Evy Kliskej vzápätí nastupujú a chod oddelenia by podľa jej slov nemal byť ohrozený.

„Personálnou otázkou sa vedenie nemocnice veľmi intenzívne zaoberá. Ako každá nemocnica, tak aj naša by pri niektorých špecializáciách prijala viac lekárov. Prácu lekárov si nesmierne vážime a záleží nám na tom, aby na našich pracoviskách bola pacientom poskytovaná najkvalitnejšia zdravotná starostlivosť, súčasťou ktorej sú aj lekári.

Vedenie Univerzitnej nemocnice Bratislava v spolupráci s ministerstvom zdravotníctva robí všetko pre to, aby lekárom, ktorí v UNB pracujú, vytvorilo adekvátne pracovné podmienky, či už ide o platové ohodnotenie, alebo investovanie do špičkového prístrojového vybavenia.

V nemocnici sa robí aj vedecko-výskumná činnosť a do praxe sa zavádzajú výsledky vedy a výskumu. Univerzitná nemocnica Bratislava sa podieľa aj na výchove budúcich lekárov,“ povedala Eva Kliská.

V UNB v súčasnosti pracuje 1 320 lekárov, z toho je 18 zo zahraničia.

„Lekári zo zahraničia, ktorí pracujú v našej nemocnici, sú pred prijatím do zamestnania povinní požiadať o uznanie rovnocennosti diplomu na výkon regulovaného povolania, ktoré vydáva Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR,“ dodala Eva Kliská.

Národný onkologický ústav v Bratislave s 250 lôžkami v súčasnosti zamestnáva 160 lekárov, čo je v porovnaní s minulým rokom rovnaké číslo.

„Počet lekárov v rámci NOÚ považujeme za dostatočný, momentálne chceme obsadiť pozíciu lekára na oddelení patologickej anatómie a jedného ďalšieho lekára potrebujeme v mamologických ambulanciách,“ povedala hovorkyňa NOÚ Bratislava Martina Šoltésová.

NOÚ v súčasnosti zamestnáva iba troch lekárov s inou štátnou príslušnosťou. Jeden z nich pochádza z Čiernej Hory a je zamestnaný v NOÚ dlhšie ako 10 rokov, dvaja lekári sú z Ukrajiny, v ústave pracujú takmer 2 roky. Pri obsadzovaní voľných pozícií v rámci zdravotníckych povolaní podľa Martiny Šoltésovej rozhoduje odbornosť pracovníkov.

Najhoršia situácia je teda očividne v regiónoch a v malých nemocniciach. Na oddeleniach chýba stredná generácia, mladí lekári často odchádzajú do zahraničia hneď po absolvovaní atestácie, aby v zahraničí získali ako atestovaní odborníci lepšie platové ohodnotenie.

Zostávajúci lekári sú prakticky nenahraditeľní a často pracujú vo veľkom vypätí, čo sa časom odráža aj na ich výkone a chuti pracovať. Aj tí, ktorí by chceli zostať, preto často radšej volia odchod do Česka, do Rakúska či do Nemecka. O našich lekárov má záujem aj Nórsko a Švédsko.

Ako to zmeniť? Recept na riešenie tejto situácie nebude ani rýchly, ani jednoduchý. So starnutím obyvateľstva bude stúpať potreba lôžok pre chronických pacientov a, samozrejme, aj potreba lekárov.

Lekárske pozície v malých mestách na východe i strede Slovenska sa dnes bežne obsadzujú záujemcami z Ukrajiny a čoskoro by ich malo byť viac. Ministerstvo školstva už oznámilo, že uvažuje o „zjemnení“ rozdielových skúšok pre lekárov z tretích krajín. Poľsko a Česko svoj lekársky pracovný trh pre Ukrajincov už otvorili.

Ministerstvo zdravotníctva chce tiež investovať do lepšieho materiálno-technického vybavenia nemocníc a dôstojnejšieho pracovného prostredia pre zdravotnícky personál. Bude to však stačiť?

Budeme bez lekárov? Do nemocníc ich nelákajú ani náborové príspevky, cudzincom štát sťažuje prijatie

Výber pre vás