Slovenskí vojaci budú znova pôsobiť v Iraku, z ktorého sa stiahli v roku 2006. Politici krajín NATO sa minulý štvrtok v Bruseli dohodli, že sa pripoja ku koalícii krajín, ktoré bojujú proti Islamskému štátu. Slovensko ako člen NATO je automaticky súčasťou misie.

Otázka, či sa niečo zmení, či nás islamisti teraz budú vnímať ako tých, ktorí proti nim bojujú, je však zbytočná. Juraj Krúpa zo Slovenského inštitútu pre bezpečnostnú politiku hovorí, že formálne už sme súčasťou koalície boja proti tzv. Islamskému štátu (IS) od vzniku koalície, naša vlajka je v boji od začiatku.

„Obavy, že by na Slovensko prišli sympatizanti IS vyhodiť sa do vzduchu ako pomstu za vyslanie slovenského kontingentu do Iraku, sú, samozrejme, prehnané. Pre bojovníkov IS je legitímnym terčom každý kresťan, ateista, biely alebo ktokoľvek, kto im nepasuje do ich vnímania. Bez ohľadu na to, či tam slovenskí vojaci sú, alebo nie,“ hovorí Juraj Krúpa.

Navyše podľa neho nepôjde v Iraku o priame zapojenie sa vojenských jednotiek do bojových situácií. Nestane sa, že by slovenský vojak priamo v teréne strieľal na bojovníka IS a naopak. NATO bude poskytovať podporu a výcvik irackým silám.

„Samozrejme, sú špeciálne úlohy, napríklad pri leteckom bombardovaní sa navádzači občas dostanú za líniu nepriateľa a laserom navádzajú bomby, aby presne trafili cieľ. Tieto úlohy však určite vojaci slovenského kontingentu plniť nebudú. To sú špecifické prípady a v rámci výcviku sa bude Aliancia snažiť, aby to vedeli robiť samotní Iračania. Inak nikto okrem lietadiel priamo nebojuje s IS, a tak je to od začiatku kampane v roku 2014,“ hovorí Juraj Krúpa.

Keď sa povie vojaci NATO, tak to znamená vojaci členských štátov NATO, lebo Aliancia iných vojakov nemá. Má len niektoré čiastkové veci, napríklad prieskumné lietadlá Awacs, budujú sa ďalšie spoločné projekty, ale vyslanie vojakov NATO vždy znamená vyslanie ľudí z členských krajín, napríklad aj zo Slovenska.

Zatiaľ je schválené vyslanie 47 vojakov slovenskej armády, ktorí tam pôjdu hneď, ako bude na ich príchod všetko pripravené.

„Slovenskí vojaci majú skúsenosti s odmínovaním, v Trenčíne je aj centrum excelentnosti NATO pre nevybuchnutú muníciu, máme firmy, ktoré vyrábajú odmínovacie zariadenia. Je to jedna z oblastí, pri ktorých môžeme byť v Iraku nápomocní. Vyšleme tiež ľudí, ktorí budú mať na starosti údržbu a modernizáciu tankov T-72, ktoré iracká armáda v boji proti Islamskému štátu využíva. Plus špeciálne sily a vojenských policajtov, ktorí sa zamerajú na výcvik irackých vojakov a na ochranu slovenského kontingentu,“ hovorí Juraj Krúpa o tom, akí slovenskí vojaci do Iraku pôjdu.

„Už v misii, z ktorej sme v roku 2006 odišli, bola slovenská aktivita zameraná na výcvik irackých jednotiek a na odmínovanie. V Iraku je pravdepodobne do 30 odmínovacích slovenských strojov Božena, no nikto presne nepozná ich stav. Od stiahnutia slovenskej armády tam ostali, niektoré ako dar, niektoré Iračania kúpili. Je možné, že sú v dezolátnom stave. Islamský štát totiž obsadil aj vojenské základne s vybavením, netušíme, či Boženy nezničili, či sú použiteľné. Iracká armáda teraz oslobodzuje obsadené územia späť. V minulosti sme aj na Slovensku robili výcvik irackých odmínovačov. Lenže pred dvoma rokmi som sa stretol s irackou delegáciou a hovorili, že z vojakov, ktorých cvičili na odmínovanie na Slovensku, žijú už len dvaja. Sú tam straty na životoch, určite utrpela aj technika,“ vysvetľuje Juraj Krúpa.

Otázka je, či by bolo Slovensko schopné poskytnúť aj niečo viac ako tradičných odborníkov na odmínovanie. Slovenskí vojaci sú výborní aj pre radiačnú, chemickú a biologickú obranu, v Zemianskych Kostoľanoch je výcvikové a testovacie centrum, kam chodia trénovať aj zahraničné armády.

Podľa Juraja Krúpu pre Alianciu deklarujeme v prípade aktivácie článku 5 Severoatlantickej zmluvy (článok 5 hovorí, že akýkoľvek útok proti členskej krajine NATO sa rovná útoku proti všetkým) mechanizovanú brigádu. Približne 4-tisíc vojakov s tankmi, bojovými vozidlami pechoty.

„Aliancia má sily veľmi vysokej pripravenosti, vysokej pripravenosti, strednej pripravenosti a nižšej pripravenosti. Naša brigáda patrí medzi nižšiu pripravenosť, čiže poskytla by pomoc do 180 dní. Takže 180 dní by sme teoreticky mali na to, aby sme stroje zmontovali dokopy, zoskrutkovali, ponatierali a poslali.“

Problém je práve v tom, že by bolo treba najskôr dať stroje dohromady. Slovenská armáda je totiž v zúfalom stave.

„Máme dve brigády pozemných síl, personálna naplnenosť v nich nie je ani 80 percent, 90 percent techniky je zastaranej, komunikačno-informačné systémy chýbajú. Chalani v tých bojových vozidlách majú staré vysielačky, ktoré sú nekompatibilné s Alianciou. Pre vzdušné sily sme konečne nakúpili zopár vrtuľníkov, ale sú holé, nie sú bojové, ale transportné. Máme dvanásť starých stíhačiek Mig-29. Sú nejako letuschopné, no náklady na ich údržbu a prevádzku sú enormné. Ako keď máte staré 35-ročné jazdené auto a musíte dávať veľa peňazí na neustály servis, aby aspoň ako-tak jazdilo. Každú chvíľu treba niečo opravovať. V protivzdušnej obrane máme jeden zastaraný systém S-300 a nejaké BUK-y,“ hovorí Juraj Krúpa.

Podľa neho armáda stráca aj z hľadiska náboru ľudí, nástupný plat je nízky. Armáda potrebuje budovať kybernetickú obranu, ale kvalitných IT špecialistov nemá šancu získať, keď im ponúkajú tabuľkové platy.

„Všetko je roky zanedbané, od roku 2008 politici iba škrtali a teraz nás to dobehlo, naraz bude treba zaplatiť obrovské sumy na kupovanie techniky. Keby armáda kupovala kontinuálne, modernizovala, investovala do výcviku, tak ako to robili napríklad Česi, ktorí väčšinu armády už prezbrojili, bolo by to lacnejšie. Bojaschopnosť je nízka. Nehovorím o schopnostiach ľudí a o ich vôli, ale o technike a výcviku. Teraz je síce snaha kúpiť armáde 485 obrnených vozidiel, ale väčšina sú 4 x 4, iba asi 80 kusov bude 8 x 8. Dobehlo nás, že vlády neinvestovali a teraz nás to bude stáť viac,“ hovorí Juraj Krúpa.

Americký prezident Donald Trump teraz tlačí krajiny NATO, aby investovali do armád viac. Slovensko v súčasnosti dáva na obranu 1,19 percenta HDP, zaviazalo sa do roku 2020 dávať 1,6 percenta, avšak do roku 2024 by malo dávať dve percentá.

Pri zvyšovaní rozpočtu armády sa dá pekne poukázať, ako rozmýšľajú politici typu Robert Fico. Presne pred rokom v súvislosti s plánom zvýšiť výdavky na 1,6 percenta povedal, že v prípade rozpočtu pre armádu bude SR „tlačená do rôznych rozhodnutí. V tomto zastávam jednoznačne názor, že radšej dať na mlieko ako na zbrane“.

O rok neskôr je už jasné, že je to naopak, nie na mlieko, ale na armádu už v súčasnosti existuje projekt za 1,2 miliardy eur na modernizáciu plus zvýšenie rozpočtu.

Do boja s Islamským štátom sa zapoja aj slovenskí vojaci

Výber pre vás