Zuzana Zimmermannová

Biela loď sa odrazí od brehu, pri ktorom deti lížu zmrzlinu, a&nbsp;po chvíli za sebou necháva kopcovité výhľady na Locarno. Plavba po Lago Maggiore, jazere, o&nbsp;ktoré sa Švajčiarsko delí s&nbsp;Talianskom, sa končí krátko po tom, ako v&nbsp;diaľke zbadáme dva neveľké ostrovy. Obrastené bujnou vegetáciou vyzerajú ako dve oči v&nbsp;tvári jazera. V&nbsp;roku 1885 sa barónke Antoinette Fleming Saint-Léger a&nbsp;jej manželovi zapáčili natoľko, až si ich kúpili. „Chorľavej žene vyhovovala miestna mikroklíma blízka subtrópom, a&nbsp;tak tu začala s&nbsp;budovaním botanickej záhrady, ktorá v&nbsp;sebe niesla prísľub vyliečenia. Kým zvyšok chudobného Ticina nemal poriadne čo do úst, barónka sem na člnoch dovážala novú pôdu a&nbsp;množstvo exotických rastlín,“ začína svoje rozprávanie sprievodkyňa Marlene, keď stojíme na väčšom z&nbsp;ostrovov Brissago.

Spolkový štát zložený z 26 kantónov. Má štyri úradné jazyky: nemčinu, francúzštinu, taliančinu a rétorománčinu. Žije v&nbsp;ňom osem&nbsp; miliónov obyvateľov, hlavné mesto je Bern. Krajina je hornatá (Alpy, Jura), pokrýva ju mnoho jazier. Má výborne fungujúci systém vlakovej dopravy vrátane krásnych panoramatických tratí. Pre turistov je výhodné kúpiť si lístok Swiss Travel Pass na tri až pätnásť dní a&nbsp;následne využívať všetky cesty vlakmi, autobusmi aj loďami bez obmedzenia, ako aj vstupy do vyše 500 múzeí a ďalšie bonusy.

Švajčiarsko

Isola Grande prekvitá vôňami aj farbami. Vila s&nbsp;nápisom „Aj žitie je umenie“ na priečelí však nebola jej dielom. Barónka síce vybudovala botanické veľdielo, manžel ju však opustil a&nbsp;sama bola pre nedostatok peňazí nútená ostrovy predať. Ich novým majiteľom sa stal nemecký podnikateľ Max Emden. Bonviván, ktorý zbohatol na koncepte obchodných domov, paradoxne našiel útočisko ďaleko od sveta konzumu. V&nbsp;roku 1927 na mieste bývalého kláštora postavil pompéznu vilu, no okolité záhrady nechal neporušené. „Miloval umenie aj ženy, často tu v&nbsp;intimite a&nbsp;izolácii usporadúval bujaré párty,“ vysvetľuje Marlene.

ĎALSIE FOTOGRAFIE Z KRAJINY, KTORÁ VÁS NADCHNE V MNOHÝCH SMEROCH, NÁJDETE V GALÉRII

Prechádzka ostrovom predstavuje malú kvetinovú cestu okolo sveta. V&nbsp;záhradách, ktoré aktuálne spravuje kantón Ticino, postupne objavujeme flóru z&nbsp;Tasmánie, Makaronézie, Japonska či Južnej Afriky. „Ak ste zvedaví, ako vyzerali lesy pred tristo miliónmi rokov, prejdite sa stredom ostrova,“ radí nám Marlene. Obdivujeme palmy, z&nbsp;ktorých sa zbiera med, karob, ktorého semienka sa kedysi používali na určovanie hmotnosti namiesto závaží, alebo tisovce dvojradové ponorené v&nbsp;jazere, ktoré dokážu tolerovať aj niekoľkomesačné záplavy. Rastú tu banánovníky, kamélie aj agávy. Škoricovník z&nbsp;Himalájí, gladioly z&nbsp;Madagaskaru a&nbsp;mnohé z&nbsp;paliem zasadila ešte samotná barónka.

Pri rímskych kúpeľoch rastie jojoba, arganovník, euklyptus a&nbsp;ďalšie liečivé rastliny, za ktorými iskrí jazero, explózia farieb čaká na západnom cípe ostrova. „Oba ostrovy majú celoročne aspoň o&nbsp;1,5&nbsp;stupňa Celzia viac ako okolitá pevnina. Jazero obklopené Alpami skladuje teplo v&nbsp;lete a&nbsp;vypúšťa ho v&nbsp;zime, a&nbsp;tak sa tu pod holým nebom darí aj vyše dvom tisíckam druhov subtropických rastlín. Menší ostrov Isolina zostal v&nbsp;pôvodnom stave, no verejnosti je neprístupný. Nerušene na ňom rastú vzácne pôvodné rastliny, pribudol aj skleník, ktorý školy využívajú ako experimentálne centrum,“ dodáva sprievodkyňa.

Článok pokračuje na ďalšej strane.

Krátka plavba loďou nás z&nbsp;ostrovov berie na pevninu do romantickej Ascony. Na širokej riviére zdobenej palmami počuť cinkanie ľadu v&nbsp;pohároch, ľudia na terasách s&nbsp;výhľadom na Lago Maggiore vychutnávajú siestu. V&nbsp;lete mesto pravidelne obalia tóny festivalu JazzAscona. Za južansky pôsobiacou farebnou fasádou, ktorá evokuje nekonečnú dovolenku, sa otvárajú drobné uličky plné kamenných domov obrastené kvitnúcim jazmínom. Pôsobivá je najmä baroková fasáda Casa Serodine a&nbsp;susednej baziliky svätého Petra a&nbsp;Pavla zo 16.&nbsp;storočia, ktorej vysoká zvonica sa stala symbolom mesta. Kúsok nad Asconou na pokoj v&nbsp;meste dohliada Monte Veritá –&nbsp;Hora pravdy. 

Začiatkom 20.&nbsp;storočia si na nej skupina intelektuálov, akademikov a&nbsp;umelcov z&nbsp;rôznych kútov Európy postavila jednoduché drevené chatky. Oblečení vo voľných šatách, s&nbsp;dlhými vlasmi, relaxovali tancom a&nbsp;kúpaním, pracovali s&nbsp;pôdou a&nbsp;jedli to, čo si dopestovali. Našli sa medzi nimi aj osobnosti ako spisovateľ Herman Hesse, klaviristka Ida Hofmann, psychoanalytik Otto Gross, choreograf Rudolf Laban či spisovateľ D.&nbsp;H.&nbsp;Law­rence. Hnutie na kopci, ktorého skutočné meno je Monte Monescia, takto vyjadrovalo kritiku industrializovaného sveta 19.&nbsp;storočia. V&nbsp;súčasnosti uprostred sedemhektárového parku namiesto harmonického spoločenstva leží kongresové a&nbsp;kultúrne centrum založené Nadáciou Monte Veritá, ktoré uchováva aj pôvodnú históriu.

Netrvá dlho, kým v&nbsp;Ascone narazíme aj na špecialitu celého Ticina –&nbsp;grottos. Ležia na odľahlých tienistých miestach, vytesané do skál či kameňa. Vďaka celoročne nízkej teplote kedysi slúžili ako pivnice na uchovávanie potravín. Dnes sú synonymom pre gastronomický zážitok, keďže v&nbsp;nich sídlia reštaurácie s&nbsp;tradičnou kuchyňou vrátane polenty so syrom, údenín, rizota alebo cicitty –&nbsp;párkov z&nbsp;kozieho mäsa z&nbsp;okolia Locarna. Mesto, ktoré preslávil filmový festival, leží len desať minút cesty od Ascony. V&nbsp;auguste sa jeho Piazza Grande, námestie ohraničené hradom Visconteo, mení na obrovské kino pod hviezdami, keď sa pred jeho plátno posadí až 80-tisíc divákov, v&nbsp;júli ho zapĺňa hudba festivalu Locarno on Ice. Inak mesto na brehu jazera žije v&nbsp;pokoji, ktorý v&nbsp;sebe mieša talianske dolce vita so švajčiarskym zmyslom pre presnosť a&nbsp;dodržiavanie pravidiel.

V&nbsp;najslnečnejšej časti Švajčiarska veselo rastú citrónovníky, jazerná promenáda ponúka instantné osvieženie a&nbsp;z&nbsp;každej strany jazera sa naskytajú úžasné výhľady na Alpy. Aj samotné mesto sa šplhá do kopca, na ktorom sa vypína veľkolepý pútnický kostol Madonna del Sasso. „Ticino je jediný švajčiarsky kantón s&nbsp;taliančinou ako oficiálnym jazykom. Leží na strategickom mieste medzi severom a&nbsp;juhom, celé storočia preto o&nbsp;jeho územie bojovalo Como, Milánske vojvodstvo a&nbsp;švajčiarske kantóny, až kým vďaka Napoleonovi v&nbsp;roku 1803 nezískalo nezávislosť. Dlho však bolo najchudobnejšou časťou Švajčiarska. Prechod cez Alpy, ktorými bol „odrezaný“ od zvyšku Európy, trval aj päť dní. Jeho postavenie výrazne zlepšilo otvorenie železničného Gotthardského tunela v&nbsp;roku 1882. Neskôr pribudol diaľničný tunel a&nbsp;pred ôsmimi rokmi aj v&nbsp;tom čase najdlhší tunel sveta, 57-kilometrový pätný tunel,“ vysvetľuje miestny rodák Antonio.

Práve vďaka železničnej trati Gotthard Panorama Express sa presúvame do rozprávkového Luzernu s&nbsp;dreveným Kaplnkovým mostom ponad riekuReuss. Za panoramatickými oknami vlaku sa striedajú výhľady na vodopády, malebné dedinky a&nbsp;vysoké hory občas prerušené černotou tunelov. „Turistom rozprávam o&nbsp;pamiatkach, milovníkom histórie o&nbsp;stavbe tunela, pri ktorej zahynulo takmer dvesto ľudí. Pre každého nájdem niečo. A&nbsp;keď je zamračené a&nbsp;nevidno nič, rozprávam im o&nbsp;typoch oblakov. Počas 15-ročnej kariéry pilota som ich spoznal všetky,“ hovorí sprievodca Reinhard, keď nám rozdáva ofrankované pohľadnice, ktoré môžeme rozoslať kamkoľvek na svete. Cesta ubehne ako voda a&nbsp;na zastávke vo Flüelene vodu pocítime aj pod nohami, keď prestupujeme na parník smerujúci do cieľovej stanice. Gotthard Panorama Express je jediná trať, ktorá spája cestu vlakom cez hory s&nbsp;pomalou loďou po jazere.

V&nbsp;Luzerne, preslávenom svojimi festivalmi, nás čaká malebné historické centrum s&nbsp;uličkami zvažujúcimi sa k&nbsp;rieke, ktoré vidno aj z&nbsp;troch zachovaných veží mestských hradieb Museggmauer. Najkrajší výhľad na Luzern a&nbsp;jazerá rozosiate medzi zelenými pahorkami sa však otvára z&nbsp;hory Stanserhorn. Výstup na ňu sa začína v&nbsp;obci Stans, kde už čaká staručká historická pozemná lanovka, ktorá premáva vyše 130&nbsp;rokov. „Byť každý deň v&nbsp;práci na čerstvom vzduchu je na nezaplatenie,“ hovorí prevádzkar Werner, ktorý nám dovolí mašinku naštartovať. Po chvíli prestupujeme na štýlovú lanovku Cabrio, ktorá umožňuje zviezť sa aj na otvorenej streche a&nbsp;vychutnať tak výhľady s&nbsp;vetrom vo vlasoch. Na vrchole vo výške 1&nbsp;900&nbsp;metrov sa už na svoj let na rogale pripravuje pár mladíkov, svište vo výbehu sa tešia na kŕmenie a&nbsp;ľudia vo vyhliadkovej reštaurácii vychutnávajú älplermakkaronen –&nbsp;pochúťku zo zemiakov, z&nbsp;cestovín a&nbsp;zo syra podávanú s&nbsp;jablkovým pyré.

Z&nbsp;Luzernu nasadáme na ďalší ikonický vlak Voralpen Express, ktorý nás vezie cez kopce Toggenburgu aj ponad najvyšší železničný viadukt v&nbsp;krajine Sitter vysoký 99&nbsp;metrov. Po vyše dvojhodinovej ceste pri vrcholkoch hôr a&nbsp;hlbokých roklinách vlak svoju jazdu končí v&nbsp;St.&nbsp;Gallene –&nbsp;výnimočnom meste na severovýchode po nemecky hovoriaceho Švajčiarska, kde sa zelené hory nikdy nestratia z&nbsp;dohľadu. Živé centrum so závanom histórie, pokoj okolitých kopcov údolia Steinach a&nbsp;nádherný výhľad na vrch Säntis robia z&nbsp;mesta skutočnú lahôdku. Legenda hovorí, že írsky mních svätý Gallus, po ktorom dostal svoje meno, v&nbsp;roku 612 putoval svetom, keď sa zrazu potkol o&nbsp;konár a&nbsp;spadol. Zjavil sa pri ňom zúrivý medveď, ktorému pohotový mních nakázal doniesť drevo na stavbu pustovne. Zrazu krotký medveď poslúchol –&nbsp;aj preto je svätec často zobrazovaný s&nbsp;medveďom po boku. V&nbsp;8.&nbsp;storočí na mieste jeho pustovne vzniklo veľkolepé opátstvo, okolo ktorého sa rozrástlo celé mesto.

V&nbsp;opátstve St. Gall mierime rovno do knižnice, kde nápis v&nbsp;gréčtine pred vchodom hlása: Lekáreň pre dušu. Stačí vstúpiť a&nbsp;človek rýchlo pochopí prečo. Úchvatná sála je obložená drevom v&nbsp;teplom orechovom tóne, z&nbsp;veľkolepého klenutého stropu v&nbsp;slonovinovej farbe žiaria barokové obrazy a&nbsp;okraje stien lemujú police plné kníh viazaných v&nbsp;koži. Snová knižnica z&nbsp;18.&nbsp;storočia patrí k&nbsp;najvýznamnejším centrám európskej vzdelanosti. Ukrýva vyše dvetisíc historických, prevažne ručne písaných zväzkov aj jednu kuriozitu –&nbsp;egyptskú múmiu Šep-en-Isis zo 7.&nbsp;storočia. Spolu s&nbsp;celým opátstvom bola v&nbsp;roku 1983 zaradená na Zoznam svetového dedičstva UNESCO.

Nič z&nbsp;toho by však nebolo možné bez výnimočnej ženy menom Viborada. „V&nbsp;opátstve bola založená škola, v&nbsp;ktorej sa 110&nbsp;mníchov učilo siedmim umeniam. Vzdelanie však bolo dopriate len mužom. Keď v&nbsp;roku 916 prišla do kláštora za svojím bratom Hittonom pustovníčka Viborada, nedovolili jej tam zostať, a&nbsp;tak žila v&nbsp;malej kobke za kostolom. Táto múdra žena mala jedného dňa vízie, že opátstvo napadnú Maďari. Varovala mníchov, ktorí sa pustili do schovávania vzácnych kníh. Keď vojsko dorazilo, vypálilo celý kostol a&nbsp;Viboradu umučilo. Knihy staré vyše 1&nbsp;400 rokov však zostali vďaka nej zachránené,“ hovorí sprievodkyňa Ulrika o&nbsp;svätici, ktorá je dnes považovaná za patrónku knižníc a&nbsp;kníh.

Hoci bol kláštor v&nbsp;roku 1805 oficiálne zrušený, knižnica zostala nedotknutá, rovnako ako nádherná baroková katedrála s&nbsp;dvoma organmi a&nbsp;najstarším zvonom v&nbsp;Európe. V&nbsp;benediktínskom opátstve leží aj pergamen s&nbsp;kresbou modelu dokonalého kláštora z&nbsp;9.&nbsp;storočia. Keďže sa považuje za najdôležitejšiu architektonickú kresbu stredoveku, je chránený ako oko v&nbsp;hlave. Po pozretí krátkeho filmu v&nbsp;sále, ktorej dvere sa odomykajú na časový spínač, sa pergamen zrazu vynorí zo stredu miestnosti a&nbsp;po dvadsiatich sekundách opäť zmizne v&nbsp;tme.

Pri prechádzke po dláždených uliciach St.&nbsp;Gallenu okamžite udrú do očí bohato zdobené domy s&nbsp;arkiermi. Patrili obchodníkom s&nbsp;textilom, ktorí ich stavali v&nbsp;15.&nbsp;až 18.&nbsp;storočí. Kedysi platilo, že čím viac arkierov dom mal, tým bohatší človek v&nbsp;ňom žil. Dnes sa mnohé premenili na takzvané erststockbeizli, reštaurácie na prvom poschodí –&nbsp;tie najvychytenejšie miesta v&nbsp;celom centre. Pôvodne boli domy postavené na mäkkom podloží a&nbsp;často museli byť podopreté drevenými stĺpmi. Prízemné miestnosti v&nbsp;úzkych uliciach boli tmavé a&nbsp;vlhké, preto sa najlepšie izby domu stavali na prvom poschodí, odkiaľ bol dobrý výhľad na ulicu. Neskôr sa tieto súkromné salóny premenili na útulné reštaurácie. 

V&nbsp;uliciach St.&nbsp;Gallenu udrie do nosa vôňa čerstvo upečeného talianskeho panettone, o&nbsp;kúsok ďalej sa pripravujú mexické burritá a&nbsp;nesmie chýbať ani miestna stálica bratwurst. Ak nechcete uraziť domácich, horčicu si k&nbsp;nemu nepýtajte. Biela klobása z&nbsp;teľaciny a&nbsp;zo slaniny s&nbsp;korením a&nbsp;čerstvým mliekom sa teší pozornosti od roku 1438, keď ju prvýkrát písomne spomenuli v&nbsp;stanovách santgallenského mäsiarskeho cechu spolu s&nbsp;prvým receptom. Koho však omrzia tradičné chute, v&nbsp;St.&nbsp;Gallene si raz-dva vyberie. Vietnamskú, tibetskú, grécku, peruánsku, španielsku, indickú či thajskú kuchyňu dopĺňajú mnohé remeselné pivovary vrátane toho najstaršieho v&nbsp;celom Švajčiarsku –&nbsp;Schützengarten z&nbsp;18.&nbsp;storočia.

„St. Gallen bol kedysi známy ako hlavné mesto výšivky a&nbsp;textilu. V&nbsp;kláštore najprv spracúvali ľan, neskôr sa pridala bavlna, čipka a&nbsp;výšivka. V&nbsp;polovici 19.&nbsp;storočia bol St.&nbsp;Gallen najväčším mestom vo Švajčiarsku a&nbsp;miestne textilné domy dodávali výšivku do celého sveta. Mesto prekvitalo, pribudli v&nbsp;ňom secesné paláce, mnohé s&nbsp;americkými menami. Finančná kríza v&nbsp;USA však rozmach ukončila,“ vysvetľuje Ulrika. V&nbsp;súčasnosti okrem architektúry niekdajšiu slávu pripomína Múzeum textilu, ale aj množstvo textilných značiek.

St.&nbsp;Gallen však pozerá aj vpred. Sídlo v&nbsp;ňom má spoločnosť Empa zameraná na výrobu smart oblečenia, ktoré dokáže napríklad merať tep či tlak a&nbsp;tak pomáhať záchranárom v&nbsp;hraničných situáciách. V&nbsp;stredisku majú sedem klimatických miestností, ktoré zvládnu navodiť akúkoľvek klímu v&nbsp;rozmedzí mínus 60 až plus 80 stupňov Celzia, nechýba požiarna komora na testovanie materiálov budúcnosti. Empa spolupracuje s&nbsp;mnohými textilnými spoločnosťami na východe Švajčiarska, ktoré patria medzi špičky vo svojom odbore.

„Mojím najobľúbenejším miestom v&nbsp;St.&nbsp;Gallene sú Drei Weieren,“ hovorí miestna rodáčka Ladina o&nbsp;rybníkoch kúsok nad mestom pod vrchom Freuden. Rybníky vybudoval ešte miestny kláštor, aby si zabezpečil zdroj vody, keďže v&nbsp;blízkom okolí neboli žiadne rieky ani jazerá. Hoci názov hovorí o&nbsp;troch, rybníkov by sme v&nbsp;chránenej prírodnej oblasti napočítali štyri a&nbsp;pôvodne ich bolo až päť. „Počty síce nesedia, nič to však nemení na tom, že ide o&nbsp;obľúbené miesto na kúpanie s&nbsp;plážou, drevenými domčekmi, mólami aj so skokanským mostíkom. V&nbsp;zime sa jeden z&nbsp;rybníkov mení na klzisko s&nbsp;úžasným výhľadom na celé mesto.“

Obľúbeným miestom na turistiku je aj ikonický Säntis –&nbsp;najvyšší vrchol masívu Alpstein. V&nbsp;horskom priesmyku Schwägalp neďaleko St.&nbsp;Gallenu leží zastávka lanovky vedúca na jeho vrchol. A&nbsp;nie hocijaký. Zo vždy zasneženého a&nbsp;veterného Säntisu vo výške 2&nbsp;505&nbsp;metrov sa otvárajú neskutočné výhľady do šiestich krajín. Za dobrého počasia z&nbsp;neho vidno nielen Švajčiarsko, ale aj Nemecko, Rakúsko, Lichtenštajnsko, Francúzsko a&nbsp;Taliansko. Kuriozitou je, že samotný vrchol patrí trom švajčiarskym kantónom. 

Výhľady na špičky vrchov aj na Bodamské jazero, meteorologická stanica, interaktívne výstavy a&nbsp;vynikajúce reštaurácie sa postarajú o&nbsp;príjemné chvíle. Na úpätí lanovky sa nachádza aj mliekareň, kde sa spoza okna dá nahliadnuť do výroby syrov od miestnych kráv. A&nbsp;kto príde 1.&nbsp;augusta, môže si obzrieť aj najväčšiu švajčiarsku vlajku na svete pripevnenú priamo k&nbsp;vrchu. Je pozostatkom nevydareného Guinnessovho rekordu, ktorému domáci vdýchli nový život.

Skryté poklady Švajčiarska: Naprieč jazykmi, prírodou aj pamiatkami od juhu po sever

Výber pre vás

Skryté poklady Švajčiarska: Naprieč jazykmi, prírodou aj pamiatkami od juhu po sever

Súvisiace články

Dobrodružstvo na Islande: Od offroadových ciest k polárnej žiare

Exkluzívne miesto: Na ostrove Rottnest Island nenájdete žiadne autá a prejdete ho na bicykli

Iné Albánsko: Kedysi najizolovanejšia krajina Európy sa dnes otvára svetu

Výber pre vás