Jozef Kollár

Bývalý emigrant, spisovateľ a&nbsp;cestovateľ Vladimír Kříž sa v&nbsp;Spojených štátoch spriatelil so skladateľom Eduardom Ingrišom. Niekoľkokrát ho navštívil v&nbsp;jeho dome v&nbsp;South Lake Tahoe. V&nbsp;príjemnej atmosfére padla reč aj na legendárnu polku Škoda lásky. Vladimír Kříž nám priblížil, ako táto nesmrteľná skladba vznikala.

• Generál Dwight D. Eisenhower údajne vyhlásil, že Vejvodova pieseň pomohla Spojencom vyhrať druhú svetovú vojnu (napriek tomu, že tú istú pieseň spievali aj porazení Nemci).
&nbsp;
• V&nbsp;roku 1981 si Jaromír Vejvoda v&nbsp;Dortmunde prevzal cenu Rádia Luxemburg a&nbsp;stanice ZDF Zlatý lev za Škodu lásky ako jednu z&nbsp;20&nbsp;najúspešnejších zľudovených piesní.
&nbsp;
• V&nbsp;roku 1987 pri príležitosti Vejvodových 85.&nbsp;narodenín a&nbsp;60.&nbsp;výročia vzniku piesne vydali v&nbsp;USA známkový aršík a&nbsp;poštové razidlo s&nbsp;názvom Beer Barrel Polka, ktorého súčasťou je notový zápis s&nbsp;časťou anglického textu Roll out the Barrel.
&nbsp;
• V&nbsp;mnohých krajinách táto pieseň zdomácnela, takže obyvatelia boli presvedčení, že ide o&nbsp;ich ľudovú pieseň.
&nbsp;
• Britský vodič autobusu Bill Jones pri zájazde svojich krajanov do Československa v&nbsp;roku 1964 vehementne obhajoval anglický pôvod piesne. Stavil sa, že ak to nie je pravda, do ČSSR príde so svojím londýnskym double-deckerom. Po stretnutí s&nbsp;Jaromírom Vejvodom a&nbsp;zoznámení s&nbsp;dôkazmi sa zachoval ako džentlmen a&nbsp;skutočne aj s&nbsp;rodinou a&nbsp;priateľmi do Československa prišiel na poschodovom autobuse.
&nbsp;
• V&nbsp;80.&nbsp;rokoch si bol nemecký minister zahraničia Hans-Dietrich Genscher taký istý, že pôvodne ide o&nbsp;nemeckú pesničku, že sa verejne stavil a... prehral.
&nbsp;
• V&nbsp;roku 1995 sprevádzala táto pieseň do vesmíru posádku raketoplánu Discovery. Používali ju ako budíček.
&nbsp;
• Škoda lásky sa opakovane umiestňovala na prvých miestach rozhlasových ankiet. Dňa 8. januára 2000 bola vyhlásená za hit storočia v&nbsp;rámci rovnako nazvanej súťažnej ankety Českého rozhlasu.
(Zdroj: Wikipédia)

Legendárna polka

„V&nbsp;roku 1931 prišiel v&nbsp;Prahe k&nbsp;Eduardovi Ingrišovi málo známy mladý skladateľ Jaromír Vejvoda. Ingriš bol v&nbsp;tom čase už známy hudobný skladateľ a&nbsp;textár. Jeho operety sa hrali na mnohých divadelných scénach. Preslávili ho aj trampské a&nbsp;populárne piesne, ktoré vychádzali na platniach. Patrí k&nbsp;nim obľúbená Niagara z&nbsp;operety Trampské milování, ktorá sa spieva a&nbsp;hrá dodnes,“ spomína Vladimír Kříž. Podľa jeho slov Jaromír Vejvoda v&nbsp;ten osudný deň priniesol Eduardovi Ingrišovi svoju najnovšiu skladbu a&nbsp;požiadal ho, aby mu ju pomohol vylepšiť a&nbsp;upraviť. „Bol to foxtrot Škoda lásky. Ingrišovi sa celkom páčil, ale ako mi povedal neskôr, niečo tej skladbe chýbalo, aby sa stala populárnou a&nbsp;obľúbenou. Napadlo mu, že je to možno preto, že ide o&nbsp;foxtrot. Jeho obľúbenými skladbami boli polky, ktoré skladal s&nbsp;láskou.“

ĎALŠIE FOTOGRAFIE K PRÍBEHU LEGENDÁRNEJ SKLADBY A JEJ AUTOROV NÁJDETE V GALÉRII

Napokon sa Eduard Ingriš rozhodol a&nbsp;foxtrot Škoda lásky prerobil na polku. Skladba sa aj samotnému Jaromírovi Vejvodovi tak zapáčila, že okrem finančnej odmeny mu navrhol, aby pri nej bol oficiálne uvedený ako spoluautor. „Ten to však z&nbsp;niekoľkých dôvodov odmietol. Jedným z&nbsp;nich bolo to, že chcel, aby popularite skladby nepomáhalo jeho meno, ale kvalita. A&nbsp;potom nech mladý skladateľ ukáže, čo v&nbsp;ňom bude ďalej,“ vraví Vladimír Kříž, ktorý sa neskôr Eduarda Ingriša opýtal, či svoje rozhodnutie neoľutoval, keď sa polka Škoda lásky stala známou a&nbsp;obľúbenou vo svete. „Len sa zasmial. Vejvodovi popularitu nezávidel, ani príjmy, ktoré pesnička prinášala. Američania mu po vojne vyplatili asi 30-tisíc dolárov, za ktoré si kúpil krčmu, ale o&nbsp;tú onedlho prišiel –&nbsp;po roku 1948 mu ju komunisti znárodnili.“

Článok pokračuje na ďalšej strane.

Skladba Škoda lásky má podmanivú melódiu, ktorá sa poslucháčovi okamžite vryje do mozgu. Čoskoro po jej vzniku sa stala veľmi obľúbenou v&nbsp;celom Československu. Ľudia na ňu radi tancovali a&nbsp;spievali si ju. „Američania, ktorí asi k&nbsp;polke nemajú taký vrúcny vzťah ako Európania, ju počas vojny zmenili opäť na foxtrot. Zrejme to urobili z&nbsp;viacerých dôvodov –&nbsp;kvôli väčšej svižnosti a&nbsp;bojovnosti... Na to by možno dokázali odpovedať odborníci. Každopádne jej obľuba bola obrovská,“ pokračuje Vladimír Kříž. Svedčí o&nbsp;tom aj to, že Jaromíra Vejvodu Američania za jeho skladbu náležite odmenili, čo nič nemení na zásluhe Eduarda Ingriša. V&nbsp;Československu zostala Škoda lásky polkou. V&nbsp;tejto podobe sa dodnes hrá aj na zábavách Slovákov a&nbsp;Čechov žijúcich v&nbsp;Amerike, ale aj inde vo svete.

Eduard Ingriš odišiel do zahraničia rok pred komunistickým pučom, o&nbsp;ktorom sme sa kedysi v&nbsp;škole učili ako o&nbsp;Víťaznom februári. O&nbsp;tom, že bol mimoriadne nadaný a&nbsp;všestranný, svedčí aj to, že sa v&nbsp;Peru stal dirigentom symfonického orchestra, neskôr známym moreplavcom a&nbsp;cestovateľom. Jeho hudbu v&nbsp;roku 1964 dokonca nominovali na Oscara. „O&nbsp;nominácii na Oscara sme toho veľa nenahovorili. Mám dojem, že išlo o&nbsp;hudbu k&nbsp;filmu Arturo. To by vedela jeho manželka Nina, ktorá sa mi však záhadne stratila. Do roku 2019 žila v&nbsp;Brne a&nbsp;z&nbsp;času na čas som ju navštevoval. Pozvala ma aj na premiéru manželovej operety U&nbsp;panského dvora, ktorú vynikajúco hrali ochotníci v&nbsp;Rynárci pri Pelhřimove. Neskôr sa však odmlčala a&nbsp;prestala reagovať na moje e-maily a&nbsp;telefonáty. Doteraz sa mi nepodarilo zistiť, čo sa s&nbsp;ňou stalo a&nbsp;či vzhľadom na vysoký vek ešte žije.“

Eduard Ingriš mal aj medzi filmármi v&nbsp;Hollywoode veľmi dobrých známych. Počas svojho pobytu v&nbsp;Peru s&nbsp;nimi spolupracoval na filmoch, ktoré tam nakrúcali. Dokonca sa stal poradcom pri filmovaní Hemingwayovej novely Starec a&nbsp;more. S&nbsp;nositeľom Nobelovej ceny za literatúru si padli do oka. „Prezradil mi, že si veľmi dobre rozumeli. Heming­way bol veľmi príjemný, ústretový a&nbsp;priateľský človek, ktorý si vážil skúsenosti s&nbsp;plavbami na mori. Ingriša tam filmová spoločnosť pozvala ako odborníka na morské prúdy i&nbsp;klímu, skrátka všetko, čo musel poznať pri svojich plavbách a&nbsp;spôsoboch plavby malého plavidla.“ K&nbsp;Ingrišovým dobrým priateľom patril aj slávny „kovboj“ John Wayne, považovaný za najpopulárnejšiu filmovú hviezdu v&nbsp;histórii amerického filmu či najväčší sexsymbol 50.&nbsp;rokov, herečka Marilyn Monroe a&nbsp;ďalšie superhviezdy strieborného plátna.

Eduard Ingriš bol popri hudobnom a&nbsp;literárnom nadaní aj odvážny cestovateľ. V&nbsp;stopách legendárneho moreplavca Thora Heyerdahla preplával na balzovej plti oceán. „Cez Pacifik sa plavil niekoľkokrát, veľa mi o&nbsp;tom rozprával. O&nbsp;svojej ceste nakrútil prvý farebný celovečerný film Kantuta. Ďalší bol o&nbsp;jeho cestách po Amazonke a&nbsp;pralesoch Peru. Prvú balzovú plť financoval jeho priateľ Thor Heyerdahl. V&nbsp;prístave ju však zničila búrka, a&nbsp;preto dal za svoje peniaze postaviť ďalšiu plť, na ktorej spolu s&nbsp;posádkou vyplávali v&nbsp;roku 1956 na oceán. Bohužiaľ, na mori sa dostali do obrovského víru a&nbsp;až po nejakom čase ich zachránila americká loď. Eduarda Ingriša však ani to nezlomilo. O&nbsp;tri roky neskôr plavbu zopakoval ako kapitán plte Kantuta&nbsp;II. Doplávali z&nbsp;Limy až na Tahiti. Spomínal, ako plť stroskotala pri ostrove Matahiva. Ingrišov kamarát sa po páde do vody topil a&nbsp;jemu sa podarilo vyslobodiť ho z&nbsp;vody plnej žralokov. Ešte predtým ich zradne opustili dvaja Česi v&nbsp;člne aj so zásobami vody a&nbsp;potravín.“ Po tejto plavbe sa meno Eduarda Ingriša, skladateľa, cestovateľa a&nbsp;moreplavca, objavilo vo všetkých významných svetových novinách. Zaradili ho aj do školských učebníc v&nbsp;Peru a&nbsp;vyznamenali. Dodnes naňho spomínajú.

Eduard Ingriš sa s&nbsp;Jaromírom Vejvodom už nikdy nestretol, zomrel v&nbsp;roku 1991 v&nbsp;USA. Manželka Nina prežila v&nbsp;Spojených štátoch ďalších jedenásť rokov. „Po Eduardovej smrti ma pozvala do jedného z&nbsp;veľkých luxusných kasín na nevadskej strane, kde sa konal koncert známych amerických hudobníkov, ktorí hrali Ingrišove skladby vážnej hudby. Zdôverili sa mi, ako veľmi si vážia, že majú príležitosť hrať také vynikajúce veci,“ priblížil Vladimír Kříž. Pani Nina napokon predala dom v&nbsp;South Lake Tahoe a&nbsp;v&nbsp;roku 2002 sa odsťahovala do Brna. Manželov popol dala uložiť v&nbsp;pamätníku jeho rodiska v&nbsp;Zloniciach. Jeho archív z&nbsp;USA previezli do Českej republiky. Z&nbsp;popudu ďalšieho slávneho cestovateľa Miroslava Zikmunda zriadili Ingrišovu expozíciu v&nbsp;múzeu v&nbsp;Zlíne. Záujemcovia si tam môžu prezrieť zbierky predmetov z&nbsp;jeho ciest po Amazonke a&nbsp;z&nbsp;plavieb Kantuty.

Vejvoda prišiel o tantiémy a&nbsp;skončil ako skladník

Jaromír Vejvoda uzavrel v&nbsp;roku 1934 zmluvu týkajúcu sa šírenia piesne Škoda lásky s nakladateľstvom Jan Hoffmann, na základe ktorej mal získavať polovicu z výťažku akéhokoľvek šírenia svojej polky. V roku 1939 odstúpila pani Hoffmannová americkému producentovi Shapirovi Bernsteinovi subnakladateľské práva pre tamojší trh, pričom sa pamätalo aj na odmenu pre autora. Keď Hoffmannová v roku 1945 emigrovala z Československa, jej právny monopol pokračoval, ale tantiémy sa k autorovi dostávali čoraz ťažšie. Po roku 1948, keď československé úrady zobrali Jaromírovi Vejvodovi živnostenské oprávnenia na krčmu aj kapelu a donútili ho robiť skladníka, sa k&nbsp;nemu nedostali už takmer vôbec. Išlo o milióny korún. Doteraz sa nezistilo, kde skončili.(Zdroj: Wikipédia)

Škoda lásky – a tých miliónov! Kto je za svetovým úspechom legendárnej pesničky?

Výber pre vás

Škoda lásky – a tých miliónov! Kto je za svetovým úspechom legendárnej pesničky?

Súvisiace články

Chaplin v sukni: Giulietta Masina bola pôvabná aj v klaunských grimasách, ktorými nešetrila

Smutný život rozprávkara: Slávu priniesol Hansovi Christianovi Andersenovi „podradný“ žáner

Obyčajná pani Rooseveltová: Z nepekného dievčatka sa stala skvelá prvá dáma

Výber pre vás