Peter Ličák

Dnes je vedenie firmy podľa jeho odvážnych predstáv považované za unikát, ale o&nbsp;pár rokov to možno bude na Slovensku nielen bežný, ale vyslovene preferovaný spôsob riadenia. Nikto nad takým riadením firmy už nebude nechápavo dvíhať obočie, ako je to dnes. Veď kto to kedy videl, aby firma s&nbsp;52&nbsp;zamestnancami nemala ani jedného šéfa? Dokonca iniciátor týchto zmien František Baník mladší má na dverách svojej kancelárie menovku, na ktorej je namiesto jeho funkcie ako konateľ firmy, riaditeľ alebo predseda predstavenstva stro­ho napísané: syn.

Baníkovci majú korene v&nbsp;Dobrej nad Ondavou, ktorá v&nbsp;šesťdesiatych rokoch minulého storočia spolu s&nbsp;ďalšími piatimi zemplínskymi dedinami skončila pod hladinou vôd priehradného jazera Veľká Domaša. Obec, v&nbsp;ktorej sa narodil zakladateľ firmy František Baník starší, stála v&nbsp;miestach, kde je Domaša najširšia. Rod Baníkovcov žil v&nbsp;dedinke minimálne poldruha storočia.

Keď sa František Baník starší rozhodol pred tridsiatimi rokmi založiť v&nbsp;Čemernom, mestskej časti Vranova nad Topľou, firmu špecializovanú na efektívne kúrenie, dobre vedel, do čoho ide. V&nbsp;tomto fachu sa vyznal ako málokto, energetiku mal jednoducho zakódovanú v&nbsp;DNA.

„Otec si dlhé roky odkrútil ako hlavný energetik v&nbsp;známej textilnej fabrike Slovenka, keď v&nbsp;roku 1994 bola textilka sprivatizovaná, prevzal ako živnostník zodpovednosť za chod celého zložitého energetického systému vo fabrike. Začal podnikať ako fyzická osoba so živnostenským listom v&nbsp;rukách, do prenájmu zobral od majiteľa textilky celú energetiku aj s&nbsp;tridsiatkou zamestnancov. V&nbsp;tom čase ešte žiadne licencie neexistovali, na podnikanie v&nbsp;energetike dostal súhlas od ministerstva hospodárstva. Majiteľ textilky mu dôveroval, vedel, že životne dôležitý systém pre jeho fabriku je v&nbsp;tých najlepších rukách. Aby držal krok s&nbsp;novými, neraz doslova prevratnými technológiami, otec absolvoval štúdium na Energetickom inštitúte v&nbsp;Prahe. Keď sa vrátil večer domov z&nbsp;textilky, vravieval, že je Baťov učeň, pri večeri nám nadšene vykladal, aké nové technológie sa mu podarilo zaviesť v&nbsp;meracej a&nbsp;regulačnej technike, ako zefektívnili výkon kotolne, aké novinky chystá v&nbsp;úprave vzduchu. Všetky tie jeho informácie a&nbsp;reči o&nbsp;nových technológiách sa na mňa tak lepili a&nbsp;nalepili, že som sa dal na štúdium energetiky. Najprv na elektrotechnickej priemyslovke v&nbsp;Michalovciach, potom na Technickej univerzite v&nbsp;Košiciach. Energetike a&nbsp;všetkému, čo s&nbsp;ňou bezprostredne alebo vzdialenejšie súvisí, som ostal verný dodnes,“ načiera do rodinnej a&nbsp;firemnej histórie František Baník mladší. Skrátka syn, ako stojí na dverách jeho kancelárie i&nbsp;na vizitkách.

O&nbsp;zakladateľovi rodinnej firmy Baníkovcov možno povedať, že bol vo svojom fachu vizionárom. V&nbsp;textilke uviedol do života za tri milióny z&nbsp;bankového úveru kombinovanú výrobu tepla a&nbsp;elektriny, v&nbsp;polovici deväťdesiatych rokov to bola prevratná novinka, dnes to poznáme ako progresívnu zelenú úspornú energiu. Keď v&nbsp;roku 1997 prevzal do prenájmu aj tepelné hospodárstvo vo vranovskej nemocnici, dokázal ročne znížiť náklady na výrobu tepla o&nbsp;milión korún.

„Keď otec na prelome tisícročí založil svoju prvú firmu Energo­servis FB, zamestnal všetkých spolupracovníkov, s&nbsp;ktorými mal na starosti energetiku a&nbsp;tepelné hospodárstvo v&nbsp;textilke aj v&nbsp;špitáli. Jeho energetické opatrenia a&nbsp;energetické audity priniesli slušné úspory na výdavkoch za elektrinu a&nbsp;teplo na trebišovskom kúpalisku, vo vranovskom hoteli, vo firme Detox v&nbsp;Rimavskej Sobote. Otec sa snažil, aby naša firma bola vždy aspoň o&nbsp;krok pred konkurenciou. Preto sme začali uprednostňovať obnoviteľné zdroje, ktoré boli pred štvrťstoročím v&nbsp;plienkach. V&nbsp;priemyselných objektoch i&nbsp;rodinných domoch sme ako priekopníci inštalovali slnečné kolektory, vetranie s&nbsp;rekuperáciou, čo je dnes už bežný štandard,“ konštatuje František Baník mladší.

„Pred dvanástimi rokmi som prenechal vedenie rodinnej firmy synovi, vravel som, že mu odovzdávam stres, do práce sa mu nemiešam, rešpektujem všetky jeho rozhodnutia,“ okomentoval svoje rozhodnutie pán Baník starší.

Pokračovanie na ďalšej strane...

Odovzdanie vedenia firmy z&nbsp;otca na syna nebol krok zo dňa na deň, akýsi momentálny nápad. Ako vravia Baníkovci, na túto zmenu sa pripravovali sedem rokov, keď svitol deň D, neboli ani zaskočení, ani nepripravení na zmeny, ktoré nielen ich, ale aj firmu zákonite čakali. Čas ukázal, že to nebola iba taká kozmetická zmena urobená systémom pro forma.

„Po promóciách na technickej univerzite som mal niekoľko možností, ako sa uplatniť, ako čo najlepšie zužitkovať penzum vedomosti a&nbsp;skúseností získaných na strednej i&nbsp;vysokej škole. Na univerzite som napísal diplomovú prácu na tému priestorovej navigácie pre autonómne vozidlo. Táto problematika ma zaujímala aj dosť lákala, aj som uvažoval, že pôjdem touto profesijnou cestou, perspektívy boli celkom slušné, ale napokon vyhralo volanie krvi a&nbsp;zamestnal som sa v&nbsp;rodinnej firme, kde, mimochodom, pracovala aj mama. A&nbsp;lepšie som sa rozhodnúť nemohol,“ hovorí neformálny šéf rodinnej firmy.

Keď mu pred štyrmi rokmi redaktori magazínu Forbes, ktorý prináša inšpiratívne články zo sveta biznisu, obchodu a&nbsp;ekonomiky, položili otázku, na čom si najviac zakladá pri riadení firmy, odpovedal, že preferuje otvorené vedenie rodinného podniku s&nbsp;dôrazom na spätnú väzbu nielen od zákazníkov, ale aj od zamestnancov. Motivačné faktory získava viacerými spôsobmi, jedným z&nbsp;nich je aj sofistikovaný nástroj Ideal Place Pulse-Checks. „Keď chodia zamestnanci do práce pozitívne nastavení, zákonite sa to odráža na spokojnosti zákazníkov. Pohoda, pozitívna atmosféra musí vládnuť v&nbsp;prvom rade vo firme. Znie to možno trochu úsmevne, pre niekoho až bizarne, ale svo­jim zamestnancom dávame každý mesiac po desať eur na pivo, aby si v&nbsp;neformálnej debate pohovorili o&nbsp;dianí vo firme. Mentor tohto stretnutia im navrhne, čo by bolo dobre prebrať, ak natrafia na nejaký problém, ktorý ich trápi, majú šancu navrhnúť opatrenia na jeho rýchle odstránenie. A&nbsp;potom idú vo firme za človekom, ktorý to môže vyriešiť. Podotýkam, že ja do tohto procesu vôbec nevstupujem, ide to mimo mňa. Zamestnanci vedia, že nie sú moji podriadení, ale partneri. A&nbsp;táto hierarchia rovnocennosti platí na všetkých úrovniach. Na obchodnom oddelení, v&nbsp;predajni, v&nbsp;partii montérov, v&nbsp;call centre. Naši zamestnanci môžu nahliadnuť do účtovných kníh, môžu si pozrieť faktúry, vedia o&nbsp;príjmoch i&nbsp;výdavkoch. Získavajú tak finančnú gramotnosť, naučili sa uvažovať podnikateľským spôsobom,“ hovorí o&nbsp;firemnej metóde riadenia jej autor.

Firma Baníkovcov dnes funguje dokonca bez stredného manažmentu, vedúcich nemajú montéri na stavbách, servisní pracovníci, rovnako je na tom ekonomické či obchodné oddelenie. Zamestnanci vedia, ako je na tom firma finančne, nič sa pred nimi netají. Úspechy ani problémy. „Všetci vedia, že sme na jednej lodi, dávajú pozor na to, aby sa nekazil či dokonca nestrácal pri montáži materiál, aby sa zbytočne nenaťahoval čas na žiadnej zákazke, aby sa nezvyšovali náklady. Pri tých debatách pri pive vidieť, že prichádzajú s&nbsp;dobrými nápadmi, neraz aj s&nbsp;veľmi odvážnymi. Ale ani jeden nápad nezmietnem zo stola, nechám zamestnancom voľnú ruku, nech v&nbsp;praxi vyskúšajú, či to bude fungovať. Ak sa nový nápad neujme, nič sa nedeje, akurát sme zistili, kadiaľ cesta nevedie,“ hovorí František Baník mladší.

Šéfov už nepotrebujú: Mnoho dobrých nápadov zamestnancov sa zrodilo pri pive

Výber pre vás

Šéfov už nepotrebujú: Mnoho dobrých nápadov zamestnancov sa zrodilo pri pive

Súvisiace články

Vzácne tatranské dedičstvo: Príjemná vôňa tabaku sa šírila Spišskou Belou viac ako sto rokov

Priznanie na smrteľnej posteli: Slávna cesta Marca Pola do Číny bola špionážnou misiou

Rybársky maratón: Malým rybárom sťažili súťažný lov vysoké horúčavy

Výber pre vás