Bývalá skládka Chemických závodov Juraja Dimitrova vo Vrakuni ani nevyzerá ako skládka. Je to na niektorých miestach lúka zarastená burinou, hneď vedľa je administratívna budova, nejaký predajný objekt či areál nocľahárne pre bezdomovcov Mea Culpa. Skládku totiž zaviezli trojmetrovou vrstvou zeminy, a tak ju nevidieť. Vznikla v roku 1966, keď začali do vyschnutého koryta dunajského Mlynského ramena nákladné autá vyvážať chemické svinstvo z Dimitrovky v sudoch, ale aj kartónových krabiciach. Nič horšie vtedajším zodpovedným nemohlo napadnúť, hlúpejší nápad, ako dať to do koryta ramena rieky a zasypať zeminou asi neexistoval. S vozením skončili v roku 1978, čiže 12 rokov tam tisícky nákladných áut vysýpali najhorší chemický odpad, aký sa v Československu produkoval, možno aj vrátane bojových chemikálií určených pre vtedajšie vojská Varšavskej zmluvy. Plechové sudy však časom prehrdzaveli, chemikálie začali vytekať, spodné vody ich šíria smerom cez Žitný ostrov a sú už najmenej 5 kilometrov od skládky.

PREČÍTAJTE SI: <a href="https://zivot.cas.sk/clanok/33702/ohrozena-voda-chemikalie-zo-skladky-sa-siria-na-zitny-ostrov-urady-nevedia-kto-ma-problem-riesit" target="_blank">Chemikálie zo skládky sa šíria na Žitný ostrov, úrady nevedia, kto má problém riešiť!</a>

Úrady dobre vedia o časovanej bombe vo Vrakuni. Dali preto spraviť prieskum, ktorý potvrdil, že toxické chemikálie zo skládky naozaj prúdia spodnou vodou smerom na Žitný ostrov.

Odborník: Problém to je, no treba mať chladnú hlavu

Profesor Edgar Hiller z prírodovedeckej fakulty hovorí, že každé podobné bodové znečistenie je problém, no treba ho riešiť na odbornej úrovni, nie na úrovni politickej a úrovni aktivistov. Snaží sa pozerať na problém bez horúcej hlavy.

„Analýza ukázala, že je tam celá škála škodlivých prvkov. Veľká škála anorganických prvkov, ťažké kovy, polokovové prvky ako arzén, ďalej pesticídna chémia, polychlórované bifenyly, chlórované rozpúšťadlá. Polychlórované bifenyly sú extrémne škodlivé, ale ťažko rozpustné látky a silne zachytávané pôdou, takže do podzemnej vody veľmi nejdú. Najväčší problém pre podzemné vody sú chlórované rozpúšťadlá, lebo sú vymývané, ich transport spodnou vodou nie je až taký spomaľovaný prírodnými mechanizmami.“

Podľa neho sa posúvaním postupne odbúrava časť znečisťujúcich látok, no nikdy nie je dobré, keď sa dostávajú do podzemných vôd. „Podzemné vody na Žitnom ostrove sú strategické a vysoko kvalitné. Málokto si uvedomuje, že tú vodu pijeme takmer bez čistenia. Iba mechanicky sa prečisťuje nejakou základnou chemickou úpravou, a to nám závidia všade. Chrániť zdroje je absolútne nevyhnutné, no teraz netreba problém skládky brať tak, že hneď vypukne pri zdrojoch katastrofa,“ hovorí profesor Hiller. Podľa neho existuje aj lepšie riešenie ako izolovanie skládky kapsuláciou, ktoré navrhuje ministerstvo životného prostredia, ale bolo by príliš drahé. „Úplne najlepšie by bolo mechanicky vykopať a odstrániť látky. Existuje spôsob, napríklad termálna desorpcia, len pri tom sa musí postaviť niečo ako fabrika. Po takom zásahu ostane prečistená zemina, ktorá sa uloží ako menej nebezpečný odpad, ale toto riešenie je naozaj veľmi nákladné.“

Čo na skládku hovorí generálny riaditeľ Bratislavskej vodárenskej spoločnosti Zsolt Lukáč.

Je chemická skládka po bývalých CHZJD problém pre pitnú vodu na západe Slovenska?

Nič nie je biele alebo čierne, no toto sa sfarbuje skôr do čierna, lebo pozostatok skládky tam je. Zloženie skládky je z látok, ktoré nie sú bežné v prostredí a reálne ohrozujú vodné prostredie. Je nevyhnutné skládku riešiť. Ideálne by bolo kompletne odpad vyťažiť, no za súčasných podmienok je to podľa informácií odborníkov finančne takmer nemožné. Preto treba iné technické riešenia. Napríklad ohraničiť kontaminované územie a postupne spracovávať látky. Odčerpávať, filtrovať, eliminovať. Model je navrhnutý a očakávam, že ministerstvo životného prostredia k nemu pristúpi.

Čo keby sa so skládkou neurobilo nič?

Podzemím prúdi voda a vieme aj, kadiaľ prúdy tečú. Smerom na juhovýchod medzi Dunajom a Malým Dunajom. Niekde sa chemikálie zo skládky šíria rýchlejšie, niekde pomalšie, lebo existujú určité vrstvy nepriepustného materiálu. Keby sme neurobili nič, znamenalo by to ohrozenie častí Žitného ostrova, studne pre hromadné aj individuálne zásobovanie by mohli byť kontaminované. Už v súčasnosti je príliš odvážne až nezodpovedné, ak ľudia, ktorí majú záhradky nad znečistenou oblasťou, polievajú zeleninu vodou zo studne a potom zeleninu jedia, alebo ju dokonca predávajú na trhovisku.

Sú teda skládkou vo Vrakuni ohrozené zásoby pitnej vody na Žitnom ostrove?

Poviem to na inom príklade – v šesťdesiatych rokoch minulého storočia ohrozila Žitný ostrov nehoda Slovnaftu. Do dnešného dňa sú niektoré studne zatvorené, nemôžeme z nich čerpať vodu, lebo nie je primeraná kvalita. Samozrejme, že množstvo vody, ktoré tadiaľ preteká, je také veľké, že menšie havárie dokáže príroda sama prekonať cez samofiltrujúci efekt. Lenže takúto skládku by podľa mňa nebolo zodpovedné nechať na prírodu a nesmieme dopustiť ďalšie znečistenie, lebo aj keby sme pripustili, že príroda sa s tým vysporiada, môže to trvať možno 100, možno 500 rokov. Zásah človeka je jednoznačne nevyhnutný.

Ohrozuje chemická skládka najväčší zdroj pitnej vody? Zásah je nevyhnutný, tvrdí šéf vodární!

Výber pre vás

Ohrozuje chemická skládka najväčší zdroj pitnej vody? Zásah je nevyhnutný, tvrdí šéf vodární!

Súvisiace články

Will Smith: Schudol som a je zo mňa sexuálna mašina!

Pri Filipínach havaroval trajekt, 12 ľudí sa utopilo

Výber pre vás