Peter Ličák

Sabinovskú organizáciu Slovenského rybárskeho zväzu tvorí bezmála šesťsto rybárov. Dnes to už znie až ne­uveriteľne, ale štvrtinu jej členov tvoria deti vo veku od päť do sedemnásť rokov. Aby si počas prázdnin, ktoré sa presne o&nbsp;týždeň prehupnú do druhého polčasu, prišli na svoje, pripravili im starší rybári unikátnu 24-hodinovú súťaž v love rýb. „Aby nám takmer 80 deťúreniec nebodaj pri veľkej dávke rybárskeho šťastia nevyprázdnilo vyše desať hektárov veľký rybník medzi Lipanami a Rožkovanami, súťažili ohľaduplným systémom chyť a pusť,“ vysvetlil nám predseda sabinovskej organizácie rybárov poľnohospodársky inžinier Vladimír Skladaný.

Okresný rybársky spolok v&nbsp;Sabinove v roku 1930 založilo devätnásť zámožných sabinovských mešťanov, ktorí sa často stretávali na brehoch Torysy či jej menších, ale na ryby bohatých prítokoch, najmä tých, ktoré pretekali cez doliny pohoria Čergov.

„Dovtedy v&nbsp;Sabinove ani v&nbsp;okrese nebola žiadna organizácia, ktorá by združovala rybárov. Niektoré potoky si privlastňovali na rybolov majitelia veľkých pozemkov alebo ľudia z vyššej spoločnosti. V roku 1930 si založili rybárske združenie aj rybári v&nbsp;Lipanoch, ale dlho im tento spolok nevydržal. Lovili na rieke Toryse a&nbsp;potokoch, ktoré pritekali od Brezovice. Okresný spolok rybárov, ktorý vznikol v Sabinove, bol pre nemajetných ľudí neprístupný, jeho členmi boli len rybári z&nbsp;vyššej kasty, niekoľko dôstojníkov a zamestnancov štátnej správy. Pytliačiť na týchto revíroch sa nedalo, hájnici ich prísne strážili. Priekopníkom medzi sabinovskými rybármi bol v&nbsp;medzivojnovom období správca sabinovskej elektrárne Mikuláš Vida, ktorý šikovne využíval vodu odtekajúcu z turbíny na liaheň pstruhov. Bol to vtedy div nad všetky divy, Sabinovčania prvýkrát zistili, že aj ryby možno chovať umelým spôsobom,“ načrel do začiatkov organizovaného rybolovu v Sabinove Vladimír Skladaný.

Rybári telom i dušou Vojtko, Čekan, Erbo najprv vymysleli pre svojich malých kolegov 24-hodinové táborenie pri vode, jeho súčasťou boli aj rôzne súťaže. Pred 26&nbsp;rokmi premenili táborenie malých rybárov na 24-hodinovú súťaž. Bola to vtedy v rybárskom svete na Slovensku rarita, o takom rybárskom maratóne sa tu dovtedy nechyrovalo.

Miroslav Kereštan, vedúci rybárskeho krúžku v Centre voľného času v Trebišove, priviedol šesť svojich zverencov na súťažný rybársky maratón aj tento rok. „Bez tejto súťaže si prázdniny ani neviem predstaviť, chodím sem s malými rybármi z dolného Zemplína presne 25&nbsp;rokov, chýbal som len na prvom ročníku. Vtedy tu súťažili len deti zo Sabinova a my, ale potom sa dobrý chýr o tejto výnimočnej súťaži rozniesol po celom Slovensku a&nbsp;na tretí rok prišli na Rožkoviansky rybník skúšať šťastie už malí rybári zo všetkých končín republiky. Dokonca sem prišli s&nbsp;rodičmi aj deti z poľského pohraničného mestečka Muszyna, ktoré doma lovia ryby na Poprade,“ hovorí veterán tejto súťaže z&nbsp;Trebišova.

Malí rybári, ktorých doviedol na súťaž, boli vo veku šesť až pätnásť rokov. Do pätnástich rokov môžu deti chodiť na súťaže pri vode len v sprievode rodičov alebo iných poverených dospelých. „Cez deň sme vyšli naprázdno, úlovky boli zriedkavé u&nbsp;všetkých súťažiacich, v tej horúčave okolo 35&nbsp;stupňov sa ryby skrývali pri samom dne. Dariť sa nám začalo, až keď sa zvečerilo a oblohu zatiahli mraky,“ posťažoval sa nám budúci šiestak Luca, ktorý je členom rybárskeho krúžku v&nbsp;Trebišove. S bratrancom Jakubom boli na súťaži druhýkrát, leto trávia hlavne pri vode, ryby chytajú na Ondave alebo na rybníku pri Byšte.

Stavebný inžinier Sabol prišiel so synmi Teodorom a Petrom na súťaž z neďalekej dediny Torysa. „Súťažili sme tu aj v minulom roku, tešíme sa na súťaž celý rok. Mamka ostala doma, ale telefonovala nám, že sa príde pozrieť na náš úlovok večer. Ale asi ju nepotešíme, lebo v tej horúčave ryby neberú. Možno večer alebo zavčas rána sa to obráti k lepšiemu,“ nestrácali nádej na dobrý úlovok bratia z&nbsp;Torysy.

Osemročný Tomáš Mihok, ktorý po prázdninách nastúpi v&nbsp;Sabinove do tretej triedy, prišiel na súťaž s otcom, ktorý je nielen spoluorganizátorom súťaže, ale aj jej dlhoročným sponzorom. „Už to bude čochvíľa 40&nbsp;rokov čo som prepadol rybárčeniu, rád chodievam so synom loviť na veľké vodné plochy, akými sú Šírava a&nbsp;Domaša, ale doma sa cítime na Rožkovianskom rybníku, tu sme zažili najkrajšie chvíle. Rybník je bohatý, dá sa tu uloviť nielen kapor, ale aj zubáč či úhor. Dúfam, že napriek veľkej horúčave sa synovi podarí vytiahnuť z&nbsp;vody exemplárny kus. Skúsenosti už na to má,“ hovorí otec malého rybára zo Sabinova.

Trpezlivosťou sa na súťaži obrnila aj sedemročná Grétka zo Sabinova, s návnadami jej pomáhal otec. „Zo všetkých hier mám najradšej rybárčenie, viac ma to baví ako hra s bábikami, nečakám žiadne zázraky, lebo ryby sa v&nbsp;tej páľave skrývajú na samom dne. Bývame tu v karavane, večer si s ockom urobíme ohník, opečieme klobásku.“

Evka s Martinom prišli na súťaž s rodičmi, celú rodinu sem dotiahol ich starý otec Ján Michňák, ktorý je mestským policajtom na prešovskom sídlisku Sekčov. „My toho ešte o&nbsp;chytaní rýb veľa nevieme, ale dedko vie o&nbsp;rybách všetko, naučil nás už aj to, na aké červíky rybky najlepšie berú. Aj my raz budeme takí dobrí rybári, akým je dedko,“ pochválil sa nám Martin, vnuk pána Michňáka.

Rybársky maratón: Malým rybárom sťažili súťažný lov vysoké horúčavy

Výber pre vás

Rybársky maratón: Malým rybárom sťažili súťažný lov vysoké horúčavy

Súvisiace články

Láska z hostinca: Vymenila Kanadu za viedenský balkón

Peklo na nebi: Učiteľka Miška sa pri turbulenciách nad Balkánom lúčila so životom

Umelá inteligencia zmení aj cestovný ruch: Prežijú cestovné kancelárie?

Výber pre vás