Mária Mišovičová

Posledný, štvrtý pokus zavraždiť ho sa uskutočnil v&nbsp;roku 1994. Atentátnik ho nožom bodol do krku. Po tomto útoku bol vo vážnom stave, zranenie mu poškodilo zrak i&nbsp;sluch a&nbsp;ochrnula mu pravá ruka. Nemohol ňou písať, takže texty diktoval priateľovi. Odvtedy sa mu rapídne zhoršovalo zdravie a&nbsp;pre obavy z&nbsp;ďalších násilností posledných skoro desať rokov nevychádzal z&nbsp;domu. Bol pod ochranou polície, a&nbsp;ak dom musel v&nbsp;ojedinelých situáciách opustiť, len v&nbsp;sprievode policajtov.

Islamský duchovný Umar Abdar Rahmán nad ním vyriekol trest smrti, takže spisovateľove obavy boli opodstatnené. Na čiernu listinu sa u&nbsp;duchovného Rahmána dostal pre svoj slávny román Deti našej štvrte (prekladaný aj ako Deti z&nbsp;Gebeláví), vďaka ktorému získal medzinárodné uznanie. Dielo je podobenstvom dejín ľudstva a&nbsp;jednotlivé postavy bežných Egypťanov v&nbsp;ňom žijú ako Ježiš, Mojžiš, Adam, Kain a&nbsp;Ábel i&nbsp;Mohamed. Hneď po uvedení prvých kapitol v&nbsp;časopise Al-Ahram sa spustila lavína protestov a&nbsp;okrem Libanonu bol dlho zakázaný v&nbsp;celom arabskom svete. Niektoré arabské krajiny si zasa proti sebe popudil pre podporu mierovej dohody medzi Egyptom a&nbsp;Izraelom v&nbsp;roku 1979 a&nbsp;výzvami na náboženskú toleranciu. Aj tieto krajiny jeho knihy bojkotovali a&nbsp;ich vydávanie zakázali.

Nadžíb Mahfúz sa narodil v&nbsp;decembri 1911, ale ktorý deň, to je sporné. Tento dátum sa v&nbsp;jednotlivých odborných publikáciách líši. Niektoré uvádzajú 15.&nbsp;december, no vo väčšine zdrojov je to jedenásty decembrový deň. Preto sa možno domnievať, že správny dátum narodenia bude práve 11.&nbsp;december. Sporné však nie je miesto, kde prišiel na svet. Bolo to v&nbsp;najstaršej káhirskej štvrti Gamalyia, plnej úzkych stredovekých uličiek. Ľudia v&nbsp;nej žili tradičným islamským životom, čo sa prenieslo aj do spisovateľovej rodiny. Nielen v&nbsp;živote, ale aj v&nbsp;literárnej tvorbe. Ovplyvnili ho najmä islamské tradície, sviatky a&nbsp;zvyky, ktoré zakomponoval do svojich diel.

Článok pokračuje na ďalšej strane.

Z&nbsp;rozhovorov, ktoré poskytol, je zrejmé, že prežil šťastné detstvo v&nbsp;milujúcej a&nbsp;stabilnej rodine, obklopený láskou. Žil s&nbsp;matkou a&nbsp;otcom, ktorý bol nižší štátny úradník. Otec bol konzervatívny muž a&nbsp;vyžadoval prísne dodržiavanie islamských zákonov. Nadžíb mal ešte šesť súrodencov, tí boli omnoho starší než on. Patril k&nbsp;poslušným deťom, k&nbsp;rodičom sa správal s&nbsp;rešpektom a&nbsp;úctou. Pociťoval však nedostatok súrodeneckej lásky, neraz si pripadal ako jedináčik. Dôvodom bol spomínaný veľký vekový rozdiel. Súrodenci žili samostatne s&nbsp;vlastnými rodinami. Veď najmladší z&nbsp;bratov bol o&nbsp;desať rokov starší než Nadžíb. O&nbsp;to viac sa mu venovali rodičia. S&nbsp;matkou navštevoval pyramídy v&nbsp;Gíze alebo Múzeum staro­egyptských pamiatok v&nbsp;Káhire. Stretnutia s&nbsp;dejinami v&nbsp;ňom vyvolali záujem o&nbsp;históriu. Počas dospievania rád počúval otca a&nbsp;jeho príbehy o&nbsp;národných hrdinoch.

O&nbsp;rodinných príslušníkoch poskytoval v&nbsp;dospelosti minimum informácií, nepriamo ich však podával čitateľom cez postavy vo svojich dielach. No na začiatku literárnej tvorby odmietal akékoľvek porovnávanie blízkych s&nbsp;hrdinami vo svojich románoch. Ako zrelý autor v&nbsp;roku 1970 túto skutočnosť nakoniec priznal. V&nbsp;štvrti Gamalyia bývala rodina do jeho dvanástich rokov, potom sa presťahovali na predmestie Káhiry do novej časti al-Ab-básíja. Aj tam si našiel kamarátov, v&nbsp;novom bydlisku zažil dokonca prvú platonickú lásku, ale do srdca sa mu navždy zapísala stará štvrť Gamalyia. Bola akýmsi mikrokozmom egyptskej spoločnosti. V&nbsp;jej uličkách prežil detstvo, poznal tam mnohé tajné zákutia, na strechách sa odohrávali rodinné stretnutia a&nbsp;boli aj miestom, kde sa schádzali milenci. Táto štvrť zohrala dôležitú úlohu v&nbsp;jeho románoch, často do nej umiestňoval dej svojich kníh.

Skôr než začal Nadžíb Mahfúz navštevovať základnú školu, absolvoval takzvaný kuttáb –&nbsp;prípravku so zameraním na čítanie, písanie, gramatiku a&nbsp;na výučbu Koránu. O&nbsp;jeho vzdelávaní na základnej a&nbsp;strednej škole je minimum informácií. Jedna z&nbsp;mála hovorí, že počas základnej školy v&nbsp;krátkom časovom slede prekonal niekoľko epileptických záchvatov a&nbsp;zotavoval sa z&nbsp;nich doma, na vyučovanie nechodil. Základné vzdelávanie napriek zdravotným problémom v&nbsp;roku 1925 dokončil. Nasledovala stredná škola a&nbsp;na nej prvé literárne prejavy. V&nbsp;tom období bol zanieteným čitateľom detektívok a&nbsp;historických románov. Najskôr si ich prečítal a&nbsp;potom ich podľa seba upravil. 

Po strednej škole pomýšľal na vysokoškolské štúdium. Mal výborné známky z&nbsp;matematiky a&nbsp;prírodných vied, no napokon dal v&nbsp;roku 1930 prednosť Filozofickej fakulte na Egyptskej univerzite, dnešnej Káhirskej univerzite, ukončil ju v&nbsp;roku 1934. Aj počas štúdia mu uverejňovali články v&nbsp;časopisoch.

Pred ukončením univerzity uvažoval o&nbsp;dizertácii na tému islamská mystika, nakoniec od tejto myšlienky upustil a&nbsp;dal prednosť práci na sekretariáte vysokej školy. Zároveň sa pustil do písania poviedok, ktoré mu vychádzali najmä v&nbsp;denníku Al-Ahram. Po piatich rokoch sekretariát opustil a&nbsp;zamestnal sa na ministerstve náboženských nadácií ako úradník. Toto miesto malo veľký vplyv na jeho tvorbu. Stretával sa s&nbsp;ľuďmi z&nbsp;rôznych spoločenských vrstiev a&nbsp;inšpirovali ho pri písaní. Ich životné skúsenosti a&nbsp;povahové vlastnosti zobrazil vo svojich dielach.

Nadžíb Mahfúz nikdy neuvažoval o&nbsp;tom, že by sa vzdelával aj v&nbsp;zahraničí. Nerád cestoval, veľmi striktne to odmietal. Nemal strach z&nbsp;dopravných prostriedkov, len nechcel opustiť Egypt. Tam bol doma a&nbsp;v&nbsp;zahraničí sa cítil neistý. Z&nbsp;rodnej krajiny vycestoval trikrát, keď musel absolvovať dôležité stretnutie. Prvý raz navštívil Juhosláviu, neskôr nasledoval Jemen a&nbsp;tretiu cestu podnikol do Londýna, kde sa podrobil operácii srdca.

Nechuť k manželstvu prekonal v 43 rokoch

Práci a&nbsp;písaniu dával Nadžíb Mahfúz prednosť pred súkromným životom. Dosť dlho bol slobodný, pretože bol presvedčený o&nbsp;nevýhodách manželstva. Nechuť k&nbsp;sobášu prekonal až v&nbsp;štyridsiatich troch rokoch. V&nbsp;manželskom zväzku sa narodili dve dcéry: Fatima a&nbsp;Umm Kulthum. Tú mladšiu pomenoval po svojej obľúbenej a&nbsp;populárnej egyptskej speváčke. Ako zodpovedná hlava rodiny potreboval finančnú stabilitu, preto po pätnástich rokoch odišiel z&nbsp;ministerstva náboženských nadácií a&nbsp;opäť sa zamestnal v&nbsp;štátnej službe. Tentoraz finančne výhodnejšie na ministerstve kultúry. 

Tam vydržal vyše tridsať rokov až do odchodu do dôchodku. Začínal ako úradník a&nbsp;prepracoval sa až na poradcu ministra. Popri práci na ministerstve figuroval aj v&nbsp;iných inštitúciách. Dva roky bol riaditeľom Egyptskej filmovej spoločnosti a&nbsp;od 40.&nbsp;do 80.&nbsp;rokov 20.&nbsp;storočia pracoval ako filmový scenárista. Na námety jeho poviedok a&nbsp;románov vzniklo asi tridsať egyptských filmov. V&nbsp;jednej snímke si zahral aj populárny herec Omar Sharif.

Nadžíb Mahfúz bol mimoriadne plodný autor. Napísal takmer štyridsať románov a&nbsp;stovky poviedok. Tie mu vychádzali najmä v&nbsp;denníku Al‑Ahram, s&nbsp;ktorým dlhé roky spolupracoval. Tam mu uverejňovali aj niektoré ukážky z&nbsp;románov. Rovnako raz týždenne až do svojej smrti písal pre denník stĺpčeky v&nbsp;arabčine a&nbsp;angličtine. Pri príležitosti jeho 90. narodenín vyšli knižne.

Nadžíb Mahfúz bol veľmi disciplinovaný a&nbsp;každý deň si presne naplánoval. Veľmi precízne si rozdelil najmä druhú polovicu dňa, aby mal dostatok času na čítanie a&nbsp;literárnu tvorbu. „Som človek pripravený na život,“ povedal o&nbsp;sebe. „Ráno vstanem a&nbsp;hodinu sa prechádzam po meste. Ak mi napadne niečo zaujímavé, najneskôr do popoludnia sa to snažím napísať. V&nbsp;noci radšej sedím doma pri televízore.“

Napriek celoživotnej úspešnej kariére vládneho úradníka bolo jeho cieľom písať knihy. V&nbsp;prvých sa zameral na napodobňovanie detektívok známych arabských autorov. V&nbsp;rokoch 1938 až 1945 prešiel na historické romány a&nbsp;ich dej zasadil do obdobia egyptských faraónov. Hoci boli úspešné, za jeden z&nbsp;nich získal cenu Akadémie arabského jazyka, po čase sám usúdil, že história nie je ideálna na vyjadrenie jeho myšlienok. Bolo to skôr obdobie experimentovania. Po ňom v&nbsp;jeho tvorbe nasledovala v&nbsp;50.&nbsp;rokoch sociálna etapa, nazývaná aj realistická, ktorá mu priniesla uznanie i&nbsp;slávu. 

Písal o&nbsp;súčasnosti, pozornosť zameral na egyptské nižšie a&nbsp;stredné vrstvy v&nbsp;medzivojnovom období. Zaujímal ho osud jedinca, jeho postavenie v&nbsp;spoločnosti. Dej jeho kníh tvorili najmä ľudia, ktorí sa snažili preniknúť do vyšších kruhov a&nbsp;zaistiť si lepšie materiálne postavenie. Ich snahy stroskotali a&nbsp;väčšina z&nbsp;nich skončila tragicky. Medzi najvýznamnejšie diela z&nbsp;tohto obdobia patria romány Nová Káhira (pôvodný názov Škandál v&nbsp;Káhire), Ulička Midaq, no hlavne Káhirská trilógia.

V&nbsp;knihe Nová Káhira je hlavnou postavou Mahgúb, študent na univerzite v&nbsp;Káhire. Tesne pred ukončením štúdia mu ochorie otec, nemôže ho ďalej podporovať a&nbsp;mladík sa ocitne v&nbsp;biede. Napriek tomu školu dokončí a&nbsp;dobre plateným zamestnaním sa chce vymaniť z&nbsp;chudoby. Po strastiplnom hľadaní mu ponúknu skvelé miesto na ministerstve za ponižujúcich podmienok. Bude pracovať v&nbsp;kancelárii ministra, ak sa zosobáši s&nbsp;jeho milenkou. Mahgúb miesto prijme, ožení sa a&nbsp;on i&nbsp;žena úspešne predstierajú šťastných manželov. Stanú sa súčasťou káhirskej spoločenskej smotánky a&nbsp;užívajú si všetky výhody, ktoré im ministrovo bohatstvo ponúka. Nakoniec celá aféra vyjde najavo a&nbsp;skončí sa škandálom.

Román Ulička Midaq sa odohráva v&nbsp;starej Káhire počas druhej svetovej vojny. Vystupuje v&nbsp;nej viacero protagonistov rôznych typov, vynikajúco vykreslených: homosexuálny drogový díler, profesionál mrzačiaci ľudí, aby mohli ako postihnutí žobrať pre neho na živobytie, Hamída, kráska bez srdca, ktorá sa chce dostať do vyššej spoločnosti a&nbsp;sebecky na to využije všetky prostriedky. Opovrhuje chudobnými obyvateľmi uličky, no sama sa dá na prostitúciu so zahraničnými vojakmi.

Dielom Káhirská trilógia sa Nadžíb Mahfúz preslávil v&nbsp;celom arabskom svete. Zachytáva v&nbsp;nej osudy troch pokolení, ako aj prerod spoločnosti v&nbsp;rokoch 1917 až 1944. Jednotlivé časti pomenoval podľa starých káhirských uličiek. Strhujúca sága opisuje tri generácie rodiny Abd al-Džavadovcov. V&nbsp;prvom diele Bayn al-Qas­rayn autor vykreslil svet svojho detstva. Tradičná rezervovaná rodina je uzatvorená pred čímkoľvek moderným. Hlavou rodiny je despotický muž, ktorý podľa islamských princípov drží manželku doma, zatiaľ čo on má mimomanželské vzťahy. Pre tento patriarchálny teror vznikajú medzi ostatnými členmi rodiny konflikty. 

V&nbsp;druhom diele Qasr el-Shawq dostáva priestor ďalšia generácia. Najmä syn Jásín, známy už z&nbsp;prvej časti, životný cynik, egoista, ktorému sa rúca už druhé manželstvo a&nbsp;on nie je ani teraz schopný vytvoriť zdravé rodinné zázemie. V&nbsp;poslednom diele trilógie Al-Sukkariyya sa autor venuje najmladšej generácii počas druhej svetovej vojny. Zachytáva v&nbsp;nej aj rýchlo sa meniace zmeny v&nbsp;spoločnosti a&nbsp;ľudí s&nbsp;moderným zmýšľaním.

Touto trilógiou sa Nadžíb Mahfúz zaradil k&nbsp;takým autorom, akými sú Honoré de Balzac, Charles Dickens, Lev Nikolajevič Tolstoj alebo John Galsworthy. Po sociálnych témach prišla v&nbsp;Mahfúzovej tvorbe zmena a&nbsp;nastúpila filozofická etapa. Tá však prišla až po siedmich rokoch, dôvodom bola egyptská revolúcia v&nbsp;roku 1952. Nadžíb Mahfúz sa vtedy stiahol do ústrania. Problémy, ktorými sa vo svojich románoch zaoberal a&nbsp;o&nbsp;ktorých chcel ďalej písať, riešila samotná revolúcia, takže on načas prestal tvoriť.

Za filozofické obdobie možno považovať koniec 50.&nbsp;a&nbsp;celé 60.&nbsp;roky. Od predchádzajúcich dvoch etáp sa značne odlišuje. Obsahom románov naďalej zostáva osobnosť jedinca, ale spisovateľ kladie dôraz viac na jeho duchovnú než materiálnu stránku. Popredné miesto v&nbsp;jeho knihách má veda a&nbsp;náboženstvo a&nbsp;ich úloha v&nbsp;spoločnosti. Počas tohto obdobia vyšli Nadžíbovi Mahfúzovi romány Zlodej a&nbsp;psy, Žobrák, Cesta, Miramar, Zrkadlá a&nbsp;ďalšie.

Nadžíb Mahfúz je v&nbsp;arabskom svete považovaný za zakladateľa románu. V&nbsp;arabskej literatúre tento pojem až do 20.&nbsp;rokov 20.&nbsp;storočia nepoznali. Aj pred ním sa o&nbsp;tento žáner pokúšali niektorí významní autori, ale až jemu sa podarilo vytvoriť plnohodnotný literárny druh. Nadžíb Mahfúz získal za svoju literárnu činnosť medaily, čestný doktorát, štátne ceny, bol čestným členom viacerých akadémií umenia i&nbsp;literatúry. Najvyššie uznanie jeho tvorby ho však čakalo v&nbsp;roku 1988 udelením Nobelovej ceny za literatúru.

Na slávnostnom ceremoniáli sa pre zlý zdravotný stav nemohol zúčastniť a&nbsp;ocenenie prevzali jeho dcéry. Švédska akadémia o&nbsp;ňom hovorila ako o&nbsp;človeku, ktorý celému svetu úspešne rozpráva arabské príbehy. Jeho romány sa stali bestsellermi v&nbsp;Severnej Amerike i&nbsp;v&nbsp;Európe. Nadžíb Mahfúz zomrel vo veku 94&nbsp;rokov v&nbsp;káhirskej nemocnici, kde ho prijali pre zápal pľúc a&nbsp;zlyhávanie obličiek. Posledná kniha s&nbsp;názvom Siedme nebo mu vyšla rok pred jeho skonom. „Napísal som ju, pretože chcem veriť, že ma po smrti čaká niečo príjemné,“ vyznal sa pri oslave svojich posledných narodenín.

Rozprávač arabských príbehov: Za údajnú urážku viery spáchali na Nadžíba Mahfúza atentát

Výber pre vás

Rozprávač arabských príbehov: Za údajnú urážku viery spáchali na Nadžíba Mahfúza atentát

Súvisiace články

Kráľ múdrosti: Šalamún mal množstvo manželiek i mileniek, najznámejšou je kráľovná zo Sáby

Milovníčka života Zdena Hadrbolcová: Deti nechcela, podľa nej boli veľký záväzok

Nezabudnuteľný hrdinský čin Sira Nicholasa Wintona počas druhej svetovej vojny

Výber pre vás