Peter Ličák

História špionáže sa začala písať súbežne s&nbsp;tým, ako do života ľudstva vstúpili vojny. „Od chvíle, keď praveký Homo sapiens začal s&nbsp;obavou sledovať silu a&nbsp;zámery susedných klanov a&nbsp;kmeňov, sa táto činnosť stala neoddeliteľnou súčasťou dejín ľudstva. Špionáž sa zrodila v&nbsp;rovnakom čase ako ďalšia kľúčová zložka dejín ľudstva –&nbsp;ozbrojený konflikt,“ konštatuje Ernest Volkman, známy americký investigatívny novinár a&nbsp;spisovateľ, ktorý sa venuje tajomnému a&nbsp;pred nepovolanými očami dobre ukrytému svetu špionáže.

Archeológovia našli pri vykopávkach hlinené tabuľky Sumerov staré viac ako štyritisíc rokov, ktoré podávajú svedectvo o&nbsp;prvých špionážnych akciách. Okrem iného spomínajú špionáž v&nbsp;Babylone, informáciu o&nbsp;jeho obranných zariadeniach zved podával pomocou ohňových signálov. Najstaršia zmienka o&nbsp;štátnej špionážnej službe pochádza z&nbsp;Asýrie, prvej vojenskej diktatúry na svete. Tvoril ju zbor špiónov, ktorí pre asýrského kráľa zisťovali dôležité informácie o&nbsp;štátoch, ktoré plánoval dobyť so svojou 50-tisícovou armádou. Zaujímal ich stav armády štátov, ktoré kráľ hodlal napadnúť, množstvo obilia v&nbsp;skladoch, ale sledovali aj prejavy odporu proti asýrskemu kráľovi v&nbsp;okupovaných krajinách.

ĎALŠIE FOTOGRAFIE K TÉME, AKÚ ÚLOHU HRALA ŠPIONÁŽ V DEJINÁCH ĽUDSTVA, NÁJDETE V GALÉRII

Ako zistil publicista Ernest Volkman, rozvinutú špionážnu službu mal v&nbsp;staroveku aj Egypt. Guvernéri regiónov museli podávať faraónovi informácie zo zverených území o&nbsp;tom, čo sa tam deje, či nehrozia vzbury. Faraóni získavali informácie z&nbsp;okolitých štátov aj od kupcov, ktorí do Egypta prichádzali s&nbsp;karavánami z&nbsp;Palestíny, Asýrie a&nbsp;Babylonie. Špionáž a&nbsp;informácie od zvedov si vysoko cenili aj Gréci v&nbsp;najmocnejších mestských štátoch, ktorými boli Atény a&nbsp;legendárna Sparta.

Prieskumníci z&nbsp;radov vojakov zbierali na nepriateľskom území predovšetkým informácie o&nbsp;rozmiestnení vojsk či stave ich loďstva a&nbsp;prístavov, špiónmi boli civilisti žijúci na nepriateľskom území, najčastejšie to boli kupci obchodujúci so zahraničím. Správy svojim chlebodarcom posielali prostredníctvom kuriérov. Boli dômyselne ukryté, napríklad ich vyleptali do lístkov z&nbsp;tepaného cínu, ktoré zašili kuriérom do sandálov, ženám do veľkých náušníc. Historici sa zhodujú v&nbsp;tom, že Grécko zachránila vo vojne s&nbsp;Peržanmi nielen statočnosť a&nbsp;mimoriadna odvaha vojakov, ale aj správy od špiónov. 

Článok pokračuje na ďalšej strane.

Cisári Rímskej ríše si spočiatku na kvalitnej špionáži nedali nijak zvlášť záležať. Guvernérom provincií dodávali informácie bývalí vojaci slúžiaci v&nbsp;provinčných úradovniach. Spravodajské informácie získavali podplácaním a&nbsp;štedrými finančnými odplatami pre náčelníkov kmeňov, ktorí sa vďaka štedrým odmenám stali spojencami Rímskej ríše. Ale ako pribúdali atentáty na rímskych vládcov, tí sa začali viac zaujímať o&nbsp;svojich politických nepriateľov. Z&nbsp;kuriérov, ktorí im doručovali tieto informácie, napokon vznikla tajná polícia. Jej prioritou bolo sledovať opozíciu, ale aj vládnych úradníkov, ktorým cisári nedôverovali, často špehovali aj blízkych príbuzných cisárov. Prešli storočia a&nbsp;tisícročia a&nbsp;tajné služby to pre vládnucich politikov robia stále. Mocní sa ani dnes neradi vzdávajú svojej moci, staré hriechy majú dlhé tiene...

V&nbsp;Ríme urobili cisári špiónov dokonca aj z&nbsp;hasičov, ktorí hliadkovali v&nbsp;uliciach mesta deň-noc. Aj z&nbsp;nich urobili tajných policajtov, ktorí pre cisára zhromažďovali dokonca aj susedské klebety. Hasiči sa rozrástli na veľkú tajnú políciu, ktorá mala v&nbsp;Ríme až tritisíc príslušníkov. Okrem cisárov mala svoju tajnú políciu aj rímska armáda. Dozerala nielen na lojalitu vojakov, ale špehovala aj členov panovníckej rodiny, dokonca to bola jej prioritná úloha.

Novinky do spravodajstva priniesol najväčší rímsky vojvodca Gaius Julius Caesar, ktorého vojenskí historici považujú za otca vojenskej rozviedky. Systém špionáže, ktorý sa uplatňoval v&nbsp;jeho armáde, sa na dvetisíc rokov stal vo svete vzorom pre vojenské spravodajstvo. Bez kvalitných informácií od svojich zvedov za nepriateľskými líniami nikdy nevyrazil do boja. 

V&nbsp;prvej polovici 13. storočia sa na svetovej scéne objavila nová veľmoc – Džingischánova ríša. Vodca Mongolskej ríše na severe Strednej Ázie sa prísne držal zásady, že jeho skvelá armáda sa nesmie pustiť do žiadnej bitky bez precíznych spravodajských informácií o&nbsp;nepriateľovi. Toto pravidlo platí dodnes vo všetkých armádach sveta. Džingischánovi špióni získavali informácie o&nbsp;nepriateľských vojskách od cestovateľov, kupcov aj pútnikov. 

Vojenské hrozby Mongolov v&nbsp;Európe vyburcovali do využívania spravodajských informácií panovníkov a&nbsp;veliteľov armád aj v&nbsp;európskych štátoch. Informácie zo sveta začali mať svoju hodnotu, najmä tie, ktoré odhaľovali skryté hrozby nových zbraní. Informácie sa stali cenným artiklom aj vo Vatikáne, ich zdrojom boli misionári, ktorí mali obrátiť na vieru národy v&nbsp;ďalekých končinách sveta. Ale v&nbsp;Číne sa zo šíriteľov katolíckej viery zrazu stali prví priemyselní špióni. 

Prvým objektom ich záujmu bol hodváb, technológia jeho výroby patrila v&nbsp;Číne k&nbsp;najprísnejšie stráženým tajomstvám. Misionárom sa napriek tomu podarilo zistiť, že hodvábne vlákno je dielom priadky morušovej. Pri jednej exkurzii do výrobne hodvábu misionári ukradli zopár vajíčok priadky, ktoré vyniesli vo vydlabaných dutinách svojich bakúľ. Podobným spôsobom sa ďalší misionár dostal k&nbsp;získaniu prísne utajovaného postupu výroby čínskeho porcelánu. Z&nbsp;porcelánovej manufaktúry ukradol vzorku materiálu, z&nbsp;ktorého sa slávny porcelán vyrábal. Misionárom sa podarilo dostať k&nbsp;týmto tajomstvám vďaka veľkej úcte, ktorú Číňania k&nbsp;šíriteľom viery z&nbsp;Európy pociťovali.

Do galérie najúspešnejších špiónov nesporne patrí aj slávny cestovateľ Marco Polo, ktorý posielal z&nbsp;Číny do Benátok správy hodné majstra špionáže. Každý ho v&nbsp;jeho dobe považoval za veľkého cestovateľa, až na smrteľnej posteli v&nbsp;roku 1323 sa svojim dvom sestrám priznal, že jeho cesty do Číny boli špionážnou misiou. V&nbsp;tom čase bolo o&nbsp;Benátkach známe, že majú najvýkonnejšiu spravodajskú službu v&nbsp;Európe. Kupci a&nbsp;priekupníci, ktorí obchodovali s&nbsp;mestom, boli zároveň jeho agentmi a&nbsp;informátormi. Patrili k&nbsp;nim aj bratia Niccolò a&nbsp;Marco Polovci, ktorí mali dobré kontakty s&nbsp;čínskymi kupcami. Bratia sa vybrali po známej Hodvábnej ceste do Číny, aby tam začali rozhovory o&nbsp;rozširovaní obchodnej spolupráce Benátok s&nbsp;Čínou. Tak znela oficiálna verzia ich cesty. Lenže ich hlavnou úlohou bolo získať informácie o&nbsp;tom, ako chcú Číňania preniknúť na európsky trh. 

Marco Polo ich zbieral u&nbsp;Džingischánovho vnuka veľkého chána Mongolskej ríše Chubilaja dlhých sedemnásť rokov. Jedna z&nbsp;jeho špionážnych správ bola mimoriadne dôležitá pre celú Európu. Dozvedel sa, že Mongoli už nikdy nevpadnú do západnej Európy, lebo podľa ich špiónov, to nie je vhodné územie pre obrovské stáda koní, všade sú len skaly a&nbsp;stromy. A&nbsp;popritom zistil aj to, že čínski obchodníci neplánujú v&nbsp;európskych krajinách založiť svoje obchodné základne. Tieto informácie mali pre európskych panovníkov a&nbsp;obchodníkov cenu zlata. 

Nenahraditeľného špióna mal aj francúzsky kráľ Ľudovít XV., ktorý zo svojej spravodajskej služby vytvoril najutajenejšiu organizáciu francúzskej monarchie. Na špionážne misie do európskych metropol sám vyberal agentov, ktorí mu posielali závažné informácie o&nbsp;dianí na celom kontinente. Vďaka svojim špiónom bol Ľudovít XV. najlepšie informovaným panovníkom v&nbsp;celej Európe. Jeho najvýkonnejším špiónom bol 26-ročný jazdecký dôstojník a&nbsp;príslušník nižšej šľachty Timothée d’Eón. Kráľ ho vyslal na výzvednú misiu na dvor ruskej cárovnej Alžbety I., aby zistil, či Rusko chystá spojenectvo s&nbsp;Anglickom. Keď si získal priazeň a&nbsp;dôveru neveľmi inteligentnej panovníčky, ponúkol jej za spoločníčku svoju sestru. Tá cárovnú presvedčila, že pre Rusko bude lepšie spojenectvo s&nbsp;Francúzskom ako s&nbsp;Anglickom. 

Význam špionáže si uvedomoval aj francúzsky cisár Napoleon Bonaparte. Trápilo ho, že Francúzsko nemá takú efektívnu špionážnu sieť, akú má anglický spravodajský systém. Poveril legendárneho šéfa tajnej polície Josepha Fouchého, aby vytvoril sieť policajtov, donášačov a&nbsp;špiónov, ktorí mali vedieť o&nbsp;všetkom, čo sa v&nbsp;cisárstve odohráva. Nemali vynechať ani informácie o&nbsp;klebetách. Joseph Fouché mal pod palcom aj 30-tisíc policajtov, ktorí pátrali po špiónoch iných mocností. Rešerše špionážnych hlásení Fouché predkladal Napoleonovi každý deň, výnimkou bola iba nedeľa. Cisára najviac zaujímali správy špiónov o&nbsp;sprisahaniach, v&nbsp;ktorých mala prsty anglická spravodajská služba. Svedkovia tvrdili, že na také správy reagoval veľmi zúrivo. 

Dnes je už len otázkou času, kedy klasických špiónov a&nbsp;agentov spravodajských služieb typu 007 nahradí umelá inteligencia. Po vojne v&nbsp;Perzskom zálive začali veľké spravodajské agentúry inštalovať vo svojich centrálach na špehovanie sofistikované programy počítačových systémov. Do popredia sa dostáva technické spravodajstvo, ktoré sa spolieha na družicové a&nbsp;satelitné prieskumy, odpočúvanie, prenikanie do počítačových systémov velenia armád. Za superšpiónov sú dnes v&nbsp;modernej špionáži považované počítače. Veľmocou v&nbsp;kyberšpionáži je aj Severná Kórea, budúcich kybernetických špiónov verbuje už na základných školách. Títo žiaci musia mať talent na matematiku, informačné systémy a&nbsp;na slušnej úrovni musia hrať šach.

Prijatí žiaci dostávajú vojenské hodnosti, výcviku kyberšpionáže sa venujú dvanásť hodín denne. Podľa posledných informácií má jednotka kyberšpionáže 121 už viac ako šesťtisíc členov. Nečudo, Severokórejčania dnes patria v&nbsp;kybernetickej špionáži do prvej svetovej ligy. Na vrchole súčasnej kyberšpionáže sú aj dve mocnosti –&nbsp;USA a&nbsp;Rusko. V&nbsp;Amerike sa tomuto druhu výzvednej činnosti venuje viac ako 30-tisíc špecialistov, ročný rozpočet na kybernetickú špionáž dosahuje sumu desať miliárd dolárov. Rusi svoju kyberšpionáž označujú iba ako útoky počítačových hekerov. Obrovskú kyberšpionážnu kapacitu už má aj Čína, ktorá napáda vládne počítače celého sveta, najčastejšie americké.

Priznanie na smrteľnej posteli: Slávna cesta Marca Pola do Číny bola špionážnou misiou

Výber pre vás

Priznanie na smrteľnej posteli: Slávna cesta Marca Pola do Číny bola špionážnou misiou

Súvisiace články

Dentálne náhrady: Od bambusových kolíkov cez kosti, drahé kamene, zuby mŕtvych až po porcelán

Nemal ani na poštovné: Slávny spisovateľ Gabriel García Márquez bojoval s chudobou

Príbeh vdovy Clicquotovej a jej bubliniek, ktoré pili mocní sveta

Výber pre vás