Vladimír Kampf

Médiá už niekoľkokrát preprali možnosť vytvoriť z&nbsp;bratislavského starého Zimného prístavu modernú štvrť pri vode. Je to pokušenie, okolo ktorého je zatiaľ verejné ticho. Výškové budovy, nákupné centrá a&nbsp;mrakodrap sú už za plotom súčasného Zimného prístavu. Je otázka času, kedy sa dostanú za plot bližšie k&nbsp;dvom bazénom. Isto sa ozvú nesúhlasné hlasy, ktoré budú brojiť proti developerom a&nbsp;burcovať spoločnosť, aby v&nbsp;prístave zostal industriálny priestor s&nbsp;peletami železnej rudy, ktorú tam dnes prekladajú zo železničných vagónov a&nbsp;vezú ďalej do železiarní v&nbsp;rakúskom Linzi.

Rozum a&nbsp;skúsenosti z&nbsp;krajín, ktoré sú ďalej, ukazujú, že zakomponovanie historických technických pamiatok a&nbsp;priestorov do modernej zástavby nie je na škodu, skôr naopak. Napríklad novú štvrť kúsok od plota prístavu oživila historická Jurkovičova tepláreň. Kúsok od nej si našla miesto „zresuscitovaná“ budova Cvernovky. Predstava bratislavského prístavu ako obytno-obchodno-kancelárskej štvrte, v&nbsp;ktorej by vedľa seba stáli úplne nové a&nbsp;vynovené staré stavby a&nbsp;medzi nimi niekoľko technických pamiatok a&nbsp;budov, ktoré stoja za zachovanie, je dráždivá.

Zimný prístav otvorili v&nbsp;roku 1897 za Rakúsko-Uhorska. Stavbu vtedy financovali najmä prepravné spoločnosti. Stal sa z&nbsp;neho najväčší prístav v&nbsp;Uhorsku a&nbsp;jeden z&nbsp;najväčších v&nbsp;strednej Európe. Železnica ho spojila s&nbsp;továrňami a&nbsp;usporiadali tam medzinárodné Dunajské veľtrhy. Po vzniku Československa štát štedro investoval do rozvoja riečnej dopravy a&nbsp;lodeníc v&nbsp;Bratislave a&nbsp;Komárne.

Pozemky zatiaľ patria spoločnosti Verejné prístavy, väčšinu objektov v&nbsp;areáli vlastní spoločnosť Slovenská plavba a&nbsp;prístavy. Zákonom chránené budovy sú funkcionalistický Dom lodníkov z&nbsp;roku 1940, zrekonštruovaná secesná prečerpávacia stanica odpadových vôd z&nbsp;roku 1904 s&nbsp;technickým vybavením, navonok zrekonštruovaný, ale inak nevyužitý a&nbsp;opäť chátrajúci prázdny sklad č.&nbsp;7 z&nbsp;roku 1922, ktorý akoby zavadzal vedľa nákupného centra. Pamiatkový úrad má záujem aj o&nbsp;dva sčasti rozobrané žeriavy, tri sklady a&nbsp;oba bazény.

Čerešničkou na torte je remorkér Šturec na dodnes funkčnom a&nbsp;používanom historickom lodnom výťahu a&nbsp;už rozpadnutá budova lodnej dielne nad ním. Zaujímavé sú aj ďalšie unikáty: Menší remorkér Zvolen, na Slovensku posledná sovietska rýchloloď typu Meteor či niekdajšia prevozná loď Propeler, kedysi Kamzík. Hneď za plotom prístavu bije do očí budova podniku Ryba. Aj tá akoby si pýtala svoje miesto v&nbsp;budúcnosti.

Vďaka partii nadšencov je na tom po lodnom výťahu kondične najlepšie remorkér Šturec. Našli sa takí, ktorí si ťukali na čelo, keď videli odhodlanie niekoľkých bývalých a&nbsp;súčasných lodníkov. Podujali sa zachrániť aspoň jednu loď bývalej početnej československej dunajskej flotily. Na výber už nemali. Naše historické plavidlá zvyčajne končili ako kopa železného šrotu.

Pokračovanie na ďalšej strane...

Šturec postavili v&nbsp;komárňanských lodeniciach v&nbsp;roku 1937 ako 70-metrovú motorovú tankovú loď Štúr. Do jeho nádrží sa zmestilo päťsto ton tekutého nákladu. Bol jednou z&nbsp;trojice sesterských lodí. Ďalšie dve sa volali Vajanský a&nbsp;Moyzes. Vozili ropu z&nbsp;Rumunska do bratislavskej rafinérie Apollo. Šestnásteho júna 1944 Spojenci rafinériu bombardovali. Pumy padali aj do Zimného prístavu. Zasiahli takmer všetky lode. Len desať ich zostalo na hladine. Zásah dostal aj Štúr. V&nbsp;jeho materskej lodenici v&nbsp;Komárne ho prestavali do dnešnej podoby. Odstránili zničenú časť trupu, skrátili ho o&nbsp;štrnásť metrov a&nbsp;prerobili nadstavbu. Nádrže na tekutý tovar upravili na kajuty a&nbsp;urobili z&nbsp;neho vlečný remorkér. Starí lodníci spomínali, že v&nbsp;tom čase to boli najluxusnejšie priestory pre posádky na Dunaji.

Po prestavbe dostal Štúr nové meno Šturec. Vraj to mohlo byť preto, že v&nbsp;tom čase pomenúvali československé lode podľa zemepisných názvov. Niesli mená pohorí, riek a&nbsp;miest. Keď Šturec doplával v&nbsp;službách Československej plavby dunajskej, využívalo ho Povodie Dunaja, od ktorého ho nakoniec získalo Múzeum dopravy Bratislava Slovenského technického múzea Košice. V&nbsp;roku 2012 ho vyhlásili za národnú kultúrnu pamiatku. O&nbsp;dva roky ho vytiahli z&nbsp;vody na hornú polohu výťahu. Späť na vodu by už nemohol. Pred tým, než ho vytiahli, tiekla do jednej z&nbsp;jeho nádrží na naftu voda. Po vytiahnutí mal trup plný korýtok riečnych a&nbsp;páchlo to okolo neho prenikavo ako kdesi pri mori.

Telom a&nbsp;dušou lodník, jeden zo „záchranárov“ Šturca Juraj Bohunský by sa potešil, keby priestor prístavu s&nbsp;technickými pamiatkami ožil po novom. „Keby k&nbsp;výťahu a&nbsp;remorkéru pribudla lodiarenská dielňa, mohol by v&nbsp;nej byť multifunkčný priestor napríklad s&nbsp;výstavnými a&nbsp;múzejnými priestormi a&nbsp;s&nbsp;kaviarničkou.“

Je načase dohodnúť sa s&nbsp;developermi na zachovaní technických pamiatok v&nbsp;prístave a&nbsp;vo výstavbe, ktorá by zapadla do príjemného konceptu spojenia starého s&nbsp;novým. „Zaujímavé na tomto priestore je, že je nadosah a&nbsp;je atraktívny. Šturec už je známa pamiatka, na ktorej sme sa s&nbsp;partiou už dosť narobili. Vďaka ďalším dobrým ľuďom, ktorí nám pomohli. Potrebujeme dokončiť ešte kopu základných vecí. Dôležité sú pre nás teraz nátery, ale kedykoľvek to spomenieme, dostaneme odpoveď, že na to nie sú peniaze. Keď nie je ani na farby, tak nás to mrzí. Inak sú všetci ochotní a&nbsp;držia nám palce. Samozrejme, okrem niekoľkých neprajníkov, ktorí nepochopiteľne hľadajú dôvody, prečo by tu Šturec nemal byť.“

FOTKY K ČLÁNKU NÁJDETE NA ĎALŠEJ STRANE

Peniaze, peniaze, peniaze... Možno keby chcel niekto v&nbsp;prístave stavať, mohol by na seba vziať ťarchu technických pamiatok a&nbsp;v&nbsp;rozpočte by rátal s&nbsp;ich obnovou. Časť prístavu už je aj tak zastavaná nanovo. Ešte chvíľu po Nežnej revolúcii sa krútili žeriavy až po Starý most.

Jeden príklad za všetky dobré riešenia. Prístavov, ktoré mestá premenili na príjemné miesta na prácu, oddych a&nbsp;bývanie, je v&nbsp;Nemecku veľa. Takmer všade zareagovali a&nbsp;už nepotrebné sklady a&nbsp;priestory, ktoré kedysi slúžili najmä na tovar, prestavali na súčasné potreby. Pretvorený prístav v&nbsp;Duisburgu v&nbsp;spolkovej krajine Severné Porýnie-Vestfálsko má vďaka tomu nový genius loci. V&nbsp;meste s&nbsp;jedným z&nbsp;najväčších riečnych prístavov v&nbsp;Európe vyrástla nová moderná štvrť, ktorá je pre nemecké priemyselné a&nbsp;riečne prístavy charakteristická, pätnáste najväčšie mesto Nemecka bolo v&nbsp;podstate jeden veľký prístav.

V&nbsp;Bratislave je viac unikátov, ktoré stoja za záchranu a&nbsp;zakomponovanie do nového priestoru. Vážnym lodným ťahákom by mohol byť posledný zo slovenských Meteorov. Koncepciu konštrukcie prvých rýchlolodí s&nbsp;krídlami pod vodou a&nbsp;trupom nad vodou počas jazdy navrhol hlavný konštruktér lodeníc Krasnoje Sormovo pri Nižnom Novgorode v&nbsp;Rusku Rostislav Jevgenijevič Aleksejev. Zaoberal sa lietajúcimi loďami a&nbsp;plávajúcimi lietadlami v&nbsp;jednom. Zavše to boli šialené nápady, ktoré do výroby nezaradili. Prvý kus Meteora vyrobili v&nbsp;roku 1962. Dovedna v&nbsp;ich bolo v&nbsp;službách našej dunajplavby päť.

Mimochodom, jeden z&nbsp;Meteorov už dávnejšie putoval k&nbsp;novému majiteľovi do Talianska. Dlho na mori nevydržal, pretože bol konštruovaný na rieky a&nbsp;pokojnejšie vody. Dnes je potopený vedľa útesov kdesi pri Brindisi v&nbsp;opätku talianskej čižmy.

Žeriavy zasa mohli byť mohutná kulisa zašlej slávy. Aj tie sú súčasťou moderných štvrtí bývalých prístavov na Západe. V&nbsp;Bratislave prekladali tovar ručne až do roku 1916. Počas vojny postavili prvý žeriav. Vraj preto, že prístavní nakladači boli čoraz nákladnejší a&nbsp;stavba žeriava vyšla lacnejšie. Mechanický preklad bol efektívnejší a&nbsp;rentabilnejší ako ten ručný. Od začiatku boli žeriavy v&nbsp;bratislavskom prístave elektrické, kým trebárs na Labe využívali aj parné. A&nbsp;kam s&nbsp;nákladným prístavom a&nbsp;zimoviskom pre lode? Nižšie po prúde je len málo využívaný novší a&nbsp;modernejší prístav Pálenisko.

Prístav čaká na vzkriesenie: Technické unikáty a historické budovy spod mrakodrapu

Výber pre vás

Prístav čaká na vzkriesenie: Technické unikáty a historické budovy spod mrakodrapu

Súvisiace články

Konečne sa dočkali: V dedine Dobrá Voda chýbala ľuďom voda! Už je prístupná pre každého

Z katastrofy atrakcia: Podzemné jazero v Európe má svoju temnú minulosť

Pustovník z planiny: Vráti sa Rasťo Ekkert do civilizácie? Na samote by človek nemal byť sám

Výber pre vás