Mária Mišovičová

Bola mimoriadne činorodá, na pomery doby výstredná a&nbsp;prvá žena v&nbsp;histórii, ktorá bola výlučnou majiteľkou spoločnosti s&nbsp;medzinárodnou reputáciou. Šampanským sa presadila nielen vo Francúzsku, ale v&nbsp;mnohých krajinách sveta. Zarobila astronomické imanie, ktoré obchodným talentom neustále zveľaďovala. Prezývali ju La grande dame de champagne (Veľká dáma šampanského), svet ju však poznal ako Veuve Cli­cquot, teda vdovu Clicquotovú. 

Po smrti manžela takto nazvala aj ich firmu, pretože inak to nešlo. Ako žena v&nbsp;tom čase nemohla nič vlastniť, mať konto v&nbsp;banke a&nbsp;už vôbec nesmela podnikať. So všetkými zákazmi si dokázala poradiť a&nbsp;vlastne patrí medzi prvé ženy podnikateľky na svete. Predchádzala však tomu smutná udalosť – smrť manžela. Nebyť jeho náhleho odchodu, ktovie, či by sme dnes poznali jej meno a&nbsp;chýrnu značku šampanského.

Podnikateľský talent, ktorý Barbe-Nicole v&nbsp;dospelosti tak úspešne zúročila, mal korene v&nbsp;rodine, do ktorej sa narodila. V&nbsp;Remeši, kde žili, mali rodičia významné postavenie a&nbsp;patrili k&nbsp;tým najbohatším. Otec Ponce Jean Nicolas Philippe, barón Ponsardin, bol majiteľ textilných tovární. Titul baróna mu udelili v&nbsp;roku 1813. Matka Jeanne Josephe pochádzala takisto z&nbsp;vplyvnej rodiny, jej predkovia zarobili rozprávkový majetok na dovoze vzácneho korenia. Barbe-Nicole sa narodila pár dní pred Vianocami a&nbsp;vyrastala v&nbsp;bohatstve a&nbsp;prepychu. V&nbsp;centre Remeša žili v&nbsp;honosnom dome a&nbsp;na štíte mali ako rodový znak sardinku. Tento motív si jej otec po udelení titulu baróna dal aj do rodového erbu. Priezvisko Ponsardin je skomolenina názvu Pont de sardines – Sardinkový most, ktorý sa nachádzal v&nbsp;Remeši. Neskôr si Barbe-Nicole malú rybku a&nbsp;kotvu zvolila do niektorých firemných znakov.

ĎALŠIE FOTOGRAFIE K PRÍBEHU PODNIKATEĽKY, KTOREJ ŠAMPANSKÉ DOBYLO SVET, NÁJDETE V GALÉRII

Jej otec mal rád vyberanú spoločnosť a&nbsp;ona vyrastala obklopená spisovateľmi, umelcami, politikmi, obchodníkmi. Najmä časté vášnivé debaty o&nbsp;obchode a&nbsp;podnikaní ju už ako malé dievča zaujímali. Jej idylické detstvo však narušila Veľká francúzska revolúcia. Dospievanie zastihlo Barbe-Nicole v&nbsp;kláštornej škole a&nbsp;tak nebola svedkom hrôz, ktoré revolúciu sprevádzali. Ani jej rodiny sa nové nariadenia nedotkli. Otec, presvedčený monarchista, sa pod vplyvom revolučných zmien pridal k&nbsp;jakobínom a&nbsp;v&nbsp;tejto neľahkej situácii mu pomohli aj jeho robotníci, postavili sa za neho.

Článok pokračuje na ďalšej strane.

Na konci 18. storočia, keď vo väčšine tovární panovali takmer nevoľnícke podmienky, on zvolil k&nbsp;zamestnancom doslova osvietenský prístup. Vo svojich firmách zavádzal moderné metódy práce, robotníci mali pevný pracovný čas, slušné platy, zaplatenú dovolenku, k&nbsp;dispozícii lekára a&nbsp;výrazne pomáhal rodinám s&nbsp;malými deťmi. Barbe-Nicole veľmi pozorne sledovala otcov novátorský prístup k&nbsp;robotníkom, páčil sa jej a&nbsp;ešte v&nbsp;dievčenských rokoch snívala o&nbsp;tom, že by chcela v&nbsp;jeho práci pokračovať. Ale doba jej naklonená nebola, vzdelanie i&nbsp;morálka spoločnosti jej nedovoľovali uskutočniť smelé ambície. Nemohla nič vlastniť, mohla sa jedine dobre vydať.

Pred oltárom stála v&nbsp;roku 1799, keď mala dvadsaťjeden rokov. Jej manželom sa stal François Clicquot a&nbsp;svokrom slávny remešský obchodník s&nbsp;hodvábom a&nbsp;látkami Philippe Clicquot, majiteľ textilnej fabriky, konkurent jej otca, častý návštevník ich rodiny a&nbsp;na stretnutiach zapálený diskutér o&nbsp;obchodných záležitostiach. Barbe-Nicole ho poznala už pred sobášom a&nbsp;niekoľkokrát sa stretla aj s&nbsp;jeho synom. Nebolo teda pre ňu mimoriadnym prekvapením, keď rodičia oboch mladých ľudí dohodli ich svadbu. 

Tá sa konala v&nbsp;netypickom prostredí, v&nbsp;svokrovej vínnej pivnici, pretože v&nbsp;porevolučnom Francúzsku boli katolícke obrady v&nbsp;kostoloch zakázané. Philippe Clicquot popri továrni a&nbsp;obchode s&nbsp;látkami mal malý podnik na výrobu šampanského. Bublinkový nápoj dával ako darček najlepším zákazníkom k&nbsp;veľkej objednávke. S&nbsp;výrobou vína nemal žiadne plány, bol to skôr jeho koníček.

Syn François mal iné ambície. Nechcel prevziať vedenie v&nbsp;rodinnej továrni, ako si želal jeho otec, po svadbe sa rozhodol, že rozšíri výrobu vína. Otec nesúhlasil, pretože počas napoleonských vojen to podľa neho nebolo zárobkové odvetvie. François sa nedal odradiť a&nbsp;do podnikania sa pustil aj s&nbsp;manželkou, ktorá ho aktívne podporovala. 

Po sobáši sa preťahovali do nového domu, do roka sa im narodila dcéra Clémentine a&nbsp;ich manželstvo, hoci bolo dohovorené, bolo mimoriadne šťastné. Preto keď sa François rozhodol venovať výrobe šumivého nápoja, aj ona sa od začiatku zaujímala o&nbsp;vinohradníctvo, ako uchrániť vinohrad pred škodcami, o&nbsp;pestovanie hrozna a&nbsp;šľachtenie vína, ale aj o&nbsp;výrobné postupy. Fran­çois vyštudoval vo Švajčiarsku obchodnú fakultu a&nbsp;manželku zasvätil aj do tajov obchodných stratégií. Šampanské ako symbol luxusu chcel vyvážať do rôznych európskych štátov a&nbsp;tak stavil na marketingový ťah – fľašky vína posielal svojim známym. Šampanské Clicquot tak spoznali v&nbsp;Taliansku, Rakúsku, Bavorsku i&nbsp;vo Švajčiarsku.

Obchod prosperoval a&nbsp;Fran­çois mal smelé plány. Kým v&nbsp;roku 1800 vyexpedovali asi 10-tisíc fliaš, o&nbsp;štyri roky to bolo 60-tisíc a&nbsp;nasledujúci rok dvojnásobok – vyše 100-tisíc fliaš šampanského. Spoznali ho v&nbsp;Nemecku, v&nbsp;pobaltských štátoch aj na dvore Napoleona, s&nbsp;ktorým sa spriatelil. Významný bol pre manželov Clicquotovcov rok 1801. Do rodinného podniku nastúpil obchodník Louis Bohne, ktorý mal skúsenosti so zahraničnými trhmi. Aj on sa zaslúžil o&nbsp;najväčšiu expanziu a&nbsp;slávu značky Clicquot a&nbsp;vo firme pracoval vyše 20 rokov. V&nbsp;roku 1805 zasiahla mladých manželov tragédia. Zomrel François, ktorý sa zrejme nakazil týfusom. Barbe-Nicol mala 27 rokov, s&nbsp;malou dcérkou zostala sama, stala sa z&nbsp;nej vdova Clicquotová. Svokrovci boli takí zdrvení žiaľom, že chceli výrobu šampanského ukončiť. No ich nevesta sa rozhodla inak. Na manželovu pamiatku v&nbsp;nej chcela pokračovať.

Nebolo to jednoduché, no stáli pri nej dvaja muži. Skúsenosťami jej pomáhal Louis Bohne a&nbsp;finančne ju podržal otec. Pustila sa teda do záchrany manželovho podnikania. Ako žena, manželka nemohla vlastniť firmu a&nbsp;zamestnávať ľudí. Podľa jakobínskeho nového občianskeho práva však využila ustanovenie, ktoré jej dovolilo pokračovať v&nbsp;podnikaní, ak v&nbsp;názve firmy mala slovíčko vdova – vdova Clicquotová – veuve Clicquot. Tak firmu nazvala Veuve Clicquot. Vtedy mohla disponovať manželovými peniazmi, obchodnými zmluvami a&nbsp;podnik mohol pokračovať. Ani tak to nemala jednoduché. Schyľovalo sa k&nbsp;občianskym nepokojom, panovala nezamestnanosť, Francúzsko smerovalo do neistých čias napoleonských vojen.

No Barbe-Nicole sa nevzdávala, s&nbsp;malou dcérou na rukách sa naplno pustila do výroby a&nbsp;obchodovania. Aby mala na investície do podnikania a&nbsp;na výplaty pre zamestnancov, predala časť šperkov a&nbsp;do zálohy dala niektoré nehnuteľnosti. Prvé fľaše vína pod novou značkou Veuve Clicquot opustili podnik v&nbsp;roku 1811 a&nbsp;označili ho ako víno roku hviezdy. V&nbsp;tom roku totiž preletela nad Francúzskom kométa a&nbsp;verejnosť i&nbsp;médiá to označili za šťastnú udalosť. A&nbsp;odvtedy sa začalo dariť aj firme Veuve Clicquot.

Rozhodol úspech v&nbsp;Rusku. Schyľovalo sa ku koncu napoleonských vojen a&nbsp;ruská šľachta sa opäť upriamila na všetko francúzske. So šampanským prišla aj Barbe-Nicole, prvou zastávkou bol Kaliningrad, obľúbili si ho aj v&nbsp;Petrohrade a&nbsp;Moskve, zakrátko bolo in na šľachtických dvoroch. Rusko sa stalo jej kľúčovým trhom, ročne tam vyviezla viac ako 150-tisíc fliaš. Cár Alexander I. vyhlásil, že iné šampanské už kupovať nebude a&nbsp;to bola pre Barbe-Nicole skvelá reklama.

Po získaní ruského trhu sa Barbe-Nicole snažila aj na domácej pôde. Za zákazníčky chcela získať aj ženy. No prekážalo im, a&nbsp;aj jej, že sú na dne šampanského usadeniny. Vymyslela preto odkaľovací stôl. Na vlastnom kuchynskom stole v&nbsp;pravidelných radoch vyrezala otvory a&nbsp;postavila do nich fľaše hore dnom. Usadeniny zostali v&nbsp;hrdle a&nbsp;výsledkom po otvorení bol čistý nápoj. Jej vinársky majster Anton Miler túto metódu ešte zdokonalil: zistil, že je lepšie dať fľaše do stola v&nbsp;45-stupňovom uhle a&nbsp;postupne sklon uhla zvyšovať. Výsledkom bolo krištáľové šampanské, ktoré malo veľký úspech.

Ďalší nápad, ktorý skrsol v&nbsp;jej hlave a&nbsp;stal sa z&nbsp;neho okamžitý hit, bolo ružové víno. Obľúbili si ho najmä ženy. V&nbsp;roku 1818 metódou asambláže, keď do bieleho vína priliala trochu tzv. tichého červeného vína, vytvorila rosé. V&nbsp;úspešných inováciách pokračovala aj naďalej a&nbsp;značka Veuve Clicquot sa stala uznávaným medzinárodným pojmom.

Jej nápady i&nbsp;nové výrobky znamenali aj náležité finančné úspechy a&nbsp;získané peniaze takmer 40-ročná Barbe-Nicole nebojácne investovala. Kupovala najúrodnejšie vinohrady v&nbsp;oblasti Champagne. Pôvodne vlastnila dva hektáre, za dva roky to už bolo vyše 40 hektárov. V&nbsp;rodnom Remeši sa stala majiteľkou rôznych nehnuteľností: vlastnila hotel Ponsardin, palác Le Vergeur, komplex stredovekých budov... V&nbsp;roku 1822 zomrel jej dlhoročný obchodný partner Louis Bohne a&nbsp;na jeho miesto nastúpil iba 22-ročný Edouard Mathias Werlé.

Napriek nízkemu veku jeho prijatie bola šťastná voľba. Z&nbsp;obchodného cestujúceho sa vypracoval na spoločníka firmy a&nbsp;aj jeho úsilím sa presadila v&nbsp;Anglicku, no najmä v&nbsp;Amerike, kde sa im podarilo získať vývozné povolenie, v&nbsp;tom čase tak ťažko dostupné. Napriek tomu, že Barbe-Nicole Clicquotová okrem Európy úspešne prenikla aj na americký trh, nikdy USA nenavštívila. A&nbsp;ani iné štáty, zostávala len v&nbsp;rodnej krajine. V&nbsp;tomto bola veľmi konzervatívna, v&nbsp;tých časoch sa vraj nehodilo, aby žena cestovala sama. Nikdy sa ani nevydala, hoci ovdovela taká mladá. Keby tak spravila, jej firma by sa nemohla volať Veuve Clicquot a&nbsp;ona by nemohla podnikať.

Keď Barbe-Nicole Clicquotová Ponsardinová dovŕšila 65 rokov a&nbsp;bilancovala, mohla byť spokojná. Jej šampanské pili britská kráľovná Viktória, rakúsky cisár František Jozef I., traja ruskí cári, Napoleon Bonaparte, jeho synovec Napoleon II., americká smotánka. Ona však mala stále dostatok energie a&nbsp;nápadov. Postupne sa stiahla z&nbsp;vedenia firmy, aby sa pustila do ďalšieho veľkolepého projektu. V&nbsp;rokoch 1843 až 1850 vybudovala vlastné sídlo Boursault. V&nbsp;tomto zámku v&nbsp;novorenesančnom štýle strávila zvyšok života. 

Tešila sa v&nbsp;ňom z&nbsp;prítomnosti vnučky Marie-Clémetine a&nbsp;jej dcéry Anne de Mortemart. S&nbsp;radosťou sa pustila do výchovy svojej pravnučky a&nbsp;Anne bola v&nbsp;dospelosti rovnako emancipovaná ako jej prababička. V&nbsp;jednom liste Barbe-Nicole pravnučke napísala: „Človek musí kráčať pred ostatnými, musí byť náročný, odhodlaný a&nbsp;nechať vlastnú inteligenciu, aby mu riadila život. Konaj odvážne!“

Po smrti Barbe-Nicole sa stala Anne jej univerzálnou dedičkou, ako prvá žena vo Francúzsku získala vodičský preukaz a&nbsp;založila prvý ženský automobilový klub. Nuž, prababičkine gény sa nezapreli. Barbe-Nicole Clicquotová Ponsardinová zomrela v&nbsp;89 rokoch vo svojom zámku a&nbsp;potomkom zanechala obrovský majetok. Manžela prežila o&nbsp;61 rokov. Mnohé ročníky šampanského Veuve Clicquot sa stali zberateľskými vzácnosťami. Patrilo k&nbsp;nim aj 47 fliaš, ktoré našli v&nbsp;roku 2010 vo vraku lode na dne Baltského mora. Od potopenia plavidla prešlo vtedy takmer 200 rokov a&nbsp;tí, ktorí toto šampanské ochutnali, tvrdili, že „bolo čerstvé a&nbsp;chutilo skvele“. Neznámy kupec zo Singapuru vydražil jednu z&nbsp;týchto fliaš za rekordných 30-tisíc eur.

Príbeh vdovy Clicquotovej a jej bubliniek, ktoré pili mocní sveta

Výber pre vás

Príbeh vdovy Clicquotovej a jej bubliniek, ktoré pili mocní sveta

Súvisiace články

Obrázok namiesto slov: Sú emotikony novodobými hieroglyfmi?

Veľká neznáma: Forenzná antropológia či umelá inteligencia sa snažia ukázať Ježišovu tvár

Cesta k americkej smotánke: Ivana Trumpová sa nikdy nevzdávala, každý úder ju posilnil

Výber pre vás