Jozef Kollár

Prvá písomná zmienka o&nbsp;Lábe (okres Malacky) pochádza z&nbsp;roku 1206. „Naša obec je v&nbsp;nej uvedená pod názvom Loyp,“ prezradil starosta Lábu Bc.&nbsp;Štefan Fogl. Aj keď sa presný pôvod tohto názvu nedochoval a&nbsp;historické pramene ponúkajú rôzne interpretácie, medzi obyvateľmi sa zachovala zaujímavá legenda. Hovorí o&nbsp;tom, ako počas prechodu maďarského vojska cez naše územie postrelili jedného vojaka do nohy. V&nbsp;bolestiach údajne zvolal: „Lába, lába!“ To v&nbsp;maďarčine znamená noha. Podľa miestneho podania sa od tohto momentu obec začala nazývať Láb.

Okres: Malacky
&nbsp;
Región: Záhorie
&nbsp;
Prvá písomná zmienka: 1 206
&nbsp;
Nadmorská výška: 152 m
&nbsp;
Rozloha: 27,85 km²
&nbsp;
Obyvateľstvo: 2 172 (31. 12. 2023)

Láb

Podľa posledného sčítania z&nbsp;roku 2016 žilo v&nbsp;Lábe 1&nbsp;687 obyvateľov. „Aktuálne evidujeme približne 2&nbsp;180 obyvateľov, čo predstavuje oproti roku 2016 nárast približne o&nbsp;tretinu. Tento výrazný nárast robí z&nbsp;našej obce jednu z&nbsp;najrýchlejšie rastúcich obcí Bratislavského kraja,“ upozornil starosta. Blízkosť k&nbsp;Bratislave a&nbsp;Malackám, ako aj tichá a&nbsp;pokojná lokalita robia z&nbsp;Lábu atraktívne miesto pre rodiny hľadajúce bývanie v&nbsp;príjemnom prostredí. S&nbsp;rýchlym nárastom obyvateľov sa však čoraz zreteľnejšie ukazujú aj výzvy, ktoré majú pôvod v&nbsp;minulosti, keď sa pri plánovaní rozvoja nekládol dostatočný dôraz na infraštruktúru a&nbsp;potreby obyvateľov. V&nbsp;dôsledku toho Láb zápasí s&nbsp;nedostatočne rozvinutou kanalizáciou v&nbsp;pôvodných častiach obce, chýbajúcimi chodníkmi a&nbsp;ihriskami či s&nbsp;obmedzenými kapacitami základnej školy.

ĎALŠIE FOTOGRAFIE Z OBCE, KTOREJ MAL DAŤ MENO ZRANENÝ MAĎARSKÝ VOJAK, NÁJDETE V GALÉRII

„Tieto oblasti sú momentálne pre nás prioritou, intenzívne sa im venujeme s&nbsp;cieľom zabezpečiť, aby Láb naďalej zostal miestom, kde sa dobre žije,“ dodal starosta. Turisti v&nbsp;Lábe ocenia nielen kultúru a&nbsp;folklór, ale aj okolitú prírodu. Osobitnú pozornosť si zaslúži Lábske jazero. Okolie dediny je obľúbené aj medzi hubármi. Jednou z&nbsp;najväčších historických zaujímavostí je spadnutá kostolná veža. Po jej zrútení v&nbsp;septembri 2014 boli odkryté románske apsidy (oblúky v&nbsp;murive) pochádzajúce z&nbsp;13.&nbsp;storočia. Medzi najobľúbenejšie akcie obce patrí Krojovaný deň a&nbsp;športové podujatie pre deti Lábsky junák.

Článok pokračuje na ďalšej strane.

K&nbsp;slávnym rodákom patrí významná operná speváčka Mária Kišoňová Hubová, manželka herca Mikuláša Hubu a&nbsp;matka ich syna Martina, herca a&nbsp;režiséra. „Po Márii Kišoňovej Hubovej máme pomenovanú ulicu, aby sme si jej odkaz a&nbsp;prínos pre kultúru stále pripomínali,“ priblížil starosta. V&nbsp;minulom roku usporiadali výstavu venovanú ďalšiemu významnému rodákovi Tobiášovi Lazarovi, ktorý pôsobil ako profesor na Leteckej fakulte Technickej univerzity v&nbsp;Košiciach, kde prispel k&nbsp;vývoju a&nbsp;vzdelávaniu v&nbsp;oblasti leteckých vied.

Ženský kroj
Charakteristickým znakom, najmä dievčenského kroja bola biela a&nbsp;pastelové farby, najčastejšie bledomodrá. Hoci pestrosťou farieb nehýril, práve svojou jednoduchosťou lahodil oku. Väčšie parádnice boli, pravdaže, ženy.
&nbsp;
Mužský kroj
Na mužov a&nbsp;mládencov v&nbsp;sviatočnom oblečení bol pekný pohľad najmä v&nbsp;lete. Bielu košeľu z&nbsp;jemného plátna so širokými štikovanými rukávmi, s&nbsp;vyšívanými prsami a&nbsp;so stojatým vyšívaným obojkom zaviazaným bielymi oprátkami (šnôrkami) si zasúvali do svetlomodrých úzkych nohavíc.

Miestne kroje

Pred pár mesiacmi mal v&nbsp;Lábe výstavu obrazov výtvarník a&nbsp;animátor Ladislav Csurma, ktorý pre obec vytvoril sériu obrazov na motív lábskeho kroja. V&nbsp;minulosti pracoval v&nbsp;Slovenskej filmovej tvorbe ako animátor kreslených filmov pre deti. V&nbsp;roku 1990 sa preťahoval do Luxemburska, kde animoval seriály pre Studio&nbsp;352. Napriek sľubnej kariére sa približne po piatich rokoch vrátil na Slovensko a&nbsp;v&nbsp;Lábe našiel domov aj lásku. Najmä cezpoľných ohromí záhrada klampiara a&nbsp;jedinečného sochára Jaroslava Kubištu, ktorý tvorí sochy žien z&nbsp;pozinkovaného plechu, medi a&nbsp;cínu. Na nežnom pohlaví ho fascinuje najmä láska, sila, schopnosť vyrovnať sa s&nbsp;bolesťou, cit a&nbsp;empatia.

Folklór má v&nbsp;záhorskej obci zelenú. Spevácka skupina Mužáci z&nbsp;Lábu vznikla začiatkom tohto roka a&nbsp;už má za sebou niekoľko vystúpení. „V&nbsp;marci sa dalo dohromady dvanásť chlapov v&nbsp;najlepšom veku, zobrali medzi seba harmonikára Paľa z&nbsp;Hoštetna a&nbsp;mladú harmonikárku Luciu, ktorá okrem toho, že krásne hrá, znižuje chlapom vekový priemer,“ prezradila s&nbsp;úsmevom vedúca speváckej skupiny Mužáci z&nbsp;Lábu Jana Zálesňáková. Bez jej entuziazmu a&nbsp;nadšenia by tu dnes možno neboli. Spievajú najmä piesne o&nbsp;Záhorí vrátane jednej smutnej, ktorá sa týka Lábu. Chudobné dievča stráca svojho milého, lebo jeho matka je proti ich vzťahu. „Ktorá matka to bola, sa im doteraz nepodarilo vypátrať, ale ak by mal niekto záujem zaspievať si v&nbsp;našej speváckej skupine, bude vítaný. Na veku nezáleží, každý utorok máme skúšky v&nbsp;zasadačke obecného úradu,“ naviguje prípadných záujemcov Jana Zálesňáková.

Keď 4.&nbsp;mája 1891 pán farár Ignác Juračka s&nbsp;nadšencami zakladal hasičský spolok v&nbsp;Lábe, mali zbožné želanie, aby ich myšlienka nebola len chvíľkovým rozmarom alebo chlapským huncútstvom. „Občania požiadali Jána Lukáčka, aby im ukázal cestu k&nbsp;zriadeniu dobrovoľného hasičského spolku, a&nbsp;tak sa to začalo,“ prezradil Peter Kovár, veliteľ Dobrovoľného hasičského zboru (DHZ) Láb. V&nbsp;roku 1905 sa konala posviacka prvého hasičského práporu. Tak ako vtedy, aj dnes dobrovoľní hasiči pracujú nezištne, obetavo a&nbsp;oddane, aj keď to najmä v&nbsp;minulosti nebolo ľahké.

V&nbsp;roku 1800 jedinému požiaru padlo za obeť až 70&nbsp;domov a&nbsp;50&nbsp;stodôl. O&nbsp;dva roky okrem pár domov v&nbsp;časti obce Chríb vyhorela celá dedina. Na konci januára 1940 pri požiari školských maštalí zhorela aj strecha starej hasičskej zbrojnice. Obnovenú zbrojnicu sprevádzkovali v&nbsp;roku 1942 a&nbsp;odvtedy sa našťastie v&nbsp;katastri vyskytli len menšie a&nbsp;ojedinelé požiare rodinných domov, trávnatých a&nbsp;lesných porastov. Lábski hasiči dosiahli veľa dobrých výsledkov, na čom má zásluhu výbor DHZ, v&nbsp;ktorom vždy pracovali obetaví členovia. „V&nbsp;dávnejších časoch to boli Vincent Gerthofer a&nbsp;František Višvadra, nedávno Tobiaš Ondrovič, Emil Polák a&nbsp;v&nbsp;súčasnosti František Rybnikár a&nbsp;Marián Kovár,“ doplnil šéf DHZ Láb.

„Po viac ako 20-ročnej odmlke sme sa s&nbsp;našimi priateľmi zhodli, že by sme mohli opäť obnoviť prácu Miestneho spolku Slovenského Červeného Kríža (MsSČK), a&nbsp;tak sa 13.&nbsp;marca 2019 rozbehli mobilné odbery krvi a&nbsp;potravinová pomoc sociálne odkázaným spoluobčanom,“ povedala predsedníčka MsSČK Láb Nataša Farmerová. Zabezpečujú aj zdravotný dozor na kultúrnych a&nbsp;spoločenských podujatiach. S&nbsp;Národnou transfúznou službou spolupracovali počas pandémie covidu-19. Aj vtedy sa im podarilo v&nbsp;priebehu pár dní dať dokopy viac ako 20&nbsp;darcov z&nbsp;Lábu a&nbsp;zo susedných obcí.

Ich vďaka patrí lábskej spoločnosti Pospo, konkrétne pani Hasičkovej, ktorá im poskytla priestory spoločenskej sály, v&nbsp;ktorej sú doteraz, ale za odvahu aj dobrovoľníčkam, členkám Jednoty dôchodcov Slovenska, bez ktorých pomoci by sa im to nepodarilo. „Mobilné odbery krvi robíme trikrát v&nbsp;roku. S&nbsp;darcami sme súčasťou nevyčísliteľnej hodnoty, ktorou je ľudský život,“ uzavrela Nataša Farmerová.

Prvý futbalový klub založili v&nbsp;Lábe už v&nbsp;roku 1926. Pôsobil pod názvami ŠK Tatran, TJ Sokol, TJ Družstevník Láb, ŠK Láb až po aktuálny názov Obecný športový klub Láb (OŠK Láb). „Súčasný športový areál sa začal stavať v&nbsp;roku 1975 a&nbsp;postupne prešiel potrebnými úpravami. Najväčšia rekonštrukcia bola realizovaná v&nbsp;roku 2000,“ prezradila Mária Hasičková, predsedníčka výboru OŠK Láb. Športový areál slúži verejnosti na organizovanie športových a&nbsp;kultúrnych podujatí.

Najväčšie úspechy klub dosiahol v&nbsp;roku 1981, keď vyhral prvú A&nbsp;triedu a&nbsp;postúpil na majstrovstvá Bratislavského kraja a&nbsp;v&nbsp;roku 1985 sa stal ich víťazom. Postup do 2.&nbsp;slovenskej národnej ligy a&nbsp;jednoročné účinkovanie v&nbsp;nej je doteraz najväčším úspechom lábskeho futbalu. V&nbsp;súčasnosti má OŠK Láb zastúpenie v&nbsp;kategórii mužov a&nbsp;prípraviek. Muži hrajú regionálnu súťaž Bratislavského futbalového zväzu –&nbsp;piatu ligu. Prípravka pôsobí v&nbsp;kategóriách U11 a&nbsp;U8, kde tréningy navštevuje viac ako 50&nbsp;detí vo veku šesť až dvanásť rokov. Za zmienku stojí aj pôsobenie ženského futbalu pod názvom DFK Láb v&nbsp;rokoch 2002 až 2014. DFK Láb sa prepracoval od svojho vzniku až do prvej slovenskej ženskej ligy.

Základnú organizáciu Jednoty dôchodcov Slovenska (ZO JDS) v&nbsp;Lábe založilo 27&nbsp;členov v&nbsp;roku 2017. „Dnes je nás 140 a&nbsp;neustále pribúdame. Sme partiou skvelých ľudí, ktorá má za úlohu seniorom a&nbsp;osamelým obohatiť život. Veľký dôraz kladieme na pohyb a&nbsp;zdravý životný štýl,“ vyznala sa predsedníčka ZO JDS Láb Mária Kovárová. Podľa nej pravidelne štyrikrát do týždňa cvičia jogu a&nbsp;počas sezóny hrávajú petang v&nbsp;rámci obecnej súťaže. V&nbsp;tomto roku organizovali okresnú súťaž pod záštitou starostu, na ktorej sa zúčastnilo 68&nbsp;hráčov z&nbsp;jedenástich obcí. Úspešná bola aj súťaž vo varení guláša. Každý rok v&nbsp;marci chodia seniori do materskej školy čítať deťom rozprávky pred spaním. Navštevujú divadlá a&nbsp;rôzne kultúrne podujatia. „Tých po­dujatí je veľmi veľa. Našou veľkou úlohou je postarať sa o&nbsp;naše originálne kroje, ktoré reštaurujeme a&nbsp;propagujeme vo svete. Do našich drobcov sa snažíme vštepovať lásku k&nbsp;ľudovým tradíciám aj ku krojom,“ vyzdvihla Mária Kovárová.

Na jar 2016 miestna učiteľka a&nbsp;lokálpatriotka Zlatka Greliková nabrala odvahu na zhmotnenie sna o&nbsp;reinkarnácii folklórneho tanca v&nbsp;Lábe. Skupina pod týmto názvom tancovala už na konci sedemdesiatych rokov. O&nbsp;dočasný reštart folklórneho súboru Lábjan sa v&nbsp;druhej polovici deväťdesiatych rokov postarala skúsená tanečnica veľkých folklórnych súborov (napríklad Gymnik), rodená Lábčanka Renata Bertovičová, ktorá je, mimochodom, sestra hudobného skladateľa a&nbsp;frontmana vokálnej skupiny Fragile Braňa Kostku. 

Zlatka Greliková v&nbsp;spomenutom roku 2016 oslovila tancachtivých známych a&nbsp;začiatkom leta poskladala prvé štyri tanečné páry, pripravila hudbu, sprievodný text a&nbsp;choreografiu. Najlepšie obdobie, čo do počtu tanečníkov, nacvičených tancov aj vystúpení, zažíval FS&nbsp;Lábjan v&nbsp;rokoch 2018 a&nbsp;2019.

„Tancovalo nás šestnásť, vedeli sme poskladať takmer 40-minútový tanečný program a&nbsp;vystúpili sme na viacerých folklórnych podujatiach na Záhorí. V&nbsp;roku 2018 sme v&nbsp;rámci cezhraničnej spolupráce v&nbsp;oblasti náš folklór importovali aj do Rakúska (Kunstraum Weikendorf),“ spomenula Renata Bertovičová. Okrem tancov nacvičili tradičné záhorácke odčepčenie nevesty.

Spolu s&nbsp;Jednotou dôchodcov Slovenska v&nbsp;Lábe po rokoch vrátili do ulíc fašiangový sprievod a&nbsp;pochovávanie basy. Rozbehnutý tanečný valec sa na jar roku 2020 v&nbsp;dôsledku koronavírusu zastavil. Situácia sa zmenila v&nbsp;roku 2023, keď sa tretieho oživenia FS&nbsp;Lábjan opäť chopila Renata Bertovičová. Súbor získal podporu vedenia obce, ktorá mu vytvára podmienky na rozvoj. Tradície v&nbsp;Lábe zostávajú živé, kroje, považované za jedny z&nbsp;najkrajších na Slovensku, sa čoraz častejšie hrdo nesú na tanečníkoch a&nbsp;netrpia úzkosťou na vešiakoch za sklom obecných vitrín.

V&nbsp;obci sa sústreďujú na zlepšenie infraštruktúry a&nbsp;zabezpečenie potrieb pre obyvateľov. Zahŕňa to rozvoj kanalizácie a&nbsp;zvýšenie kapacít základnej a&nbsp;materskej školy. Pred pár mesiacmi dokončili prístavbu materskej školy, aby mohli prijať čo najviac detí. Zároveň prebieha rozšírenie zá­kladnej školy, kde stavajú jedáleň a&nbsp;šesť nových tried. Okrem toho pracujú na rekonštrukcii pomníka padlých z&nbsp;prvej svetovej vojny. „V&nbsp;blízkej budúcnosti plánujeme začať s&nbsp;rekonštrukciou a&nbsp;so zateplením obecného úradu a&nbsp;takisto s&nbsp;montážou kamerového systému. Na budúci rok chceme pokračovať s&nbsp;rekonštrukciou časti chodníkov. Obec pripravuje aj projekt rozšírenia cintorína a&nbsp;vybudovanie cyklo­trasy do Plaveckého Štvrtka. Na ďalších plánoch na zveľadenie obce intenzívne pracujeme, ale ešte je príliš skoro na konkrétne detaily,“ spomenul starosta Štefan Fogl, ktorý si pochvaľuje spoluprácu s&nbsp;okolitými obcami.

So starostami a&nbsp;s&nbsp;primátormi si pravidelne vymieňajú skúsenosti a&nbsp;rady. Spolupracujú aj s&nbsp;prednostom Malackého okresu a&nbsp;predsedom Bratislavského kraja, čo im poskytuje širšiu podporu a&nbsp;umožňuje riešiť regionálne záležitosti efektívnejšie. Okrem bežnej spolupráce na úrovni každodenných potrieb pracujú na spoločných projektoch, ktorých cieľom je zlepšiť životné podmienky obyvateľov. Jedným z&nbsp;príkladov je projekt zameraný na rozvoj cyklistickej infraštruktúry, ktorý by mal prepojiť okolité obce a&nbsp;tak zlepšiť možnosti ekologickej dopravy.

Prečo sa v Lábe dobre žije? Počet obyvateľov sa za osem rokov zvýšil až o tretinu

Výber pre vás

Prečo sa v Lábe dobre žije? Počet obyvateľov sa za osem rokov zvýšil až o tretinu

Súvisiace články

V mrazovej kotline: Obec Sihla so sklárskou minulosťou je zaujímavá nielen pre športovcov

Pod Sixtínskou kaplnkou: Dvojobec Kočín-Lančár má najnižšie poplatky za smeti

S prívlastkom mladistvé: Rozhanovce sú obcou s bohatou históriou a dynamickou súčasnosťou

Výber pre vás