Vladimír Kampf

Desať rodín prišlo o strechu nad hlavou. Viac než polovica z nich sú deti. V&nbsp;plameňoch zostal jeden muž. Hasiči ho našli po odvalení plechov bývalej strechy. Jeho matka hovorí, že nemá ani na jeho pohreb.

V noci zo stredy 19. 7. na štvrtok utekali obyvatelia chatrčí obklopených smetiskom zo svojich domovov pred plameňmi. Ženy brali deti na ruky a bežali o život. Viacdetné matky sa museli po svoje ratolesti otočiť niekoľkokrát. Aj to málo z vecí, čo mali, nechali v ohni, ktorý sa medzi drevenými chatrčami šíril veľmi rýchlo. Zostalo im len to, čo mali na sebe. „Nemáme kam ísť, nevieme, čo budeme robiť,“ ozývali sa hlasy z davu. Prečo začalo v jednej z chatrčí uprostred horúcich dní a nocí horieť, zatiaľ nikto presne nevie. Možno to bola sviečka.

Jeden z mužov smerom ku mne gestikuluje, že čo s tou hadicou v ruinách, z ktorej strieka voda. „Ako to mám zastaviť? Kto bude tú vodu platiť?“ pýta sa. Neviem mu odpovedať. Vôbec netuším ani to, ako sa tam na pohľad nekorektne privedená voda dostala. Možno je to kšeft obyvateľov z&nbsp;lepších domov, ktorí „pomohli“ susedom v núdzi a za poplatok im poskytli svoju vodu. Úžera v&nbsp;osadách má rôzne podoby a je jednou z príčin nesmiernej a nekonečnej biedy.

Osady sú tiež krutým výsmechom všetkým bezpečnostným predpisom. Tu nikto nedbá na vlastné zdravie. Jednoduchí ľudia sú radi, že vôbec prežijú a&nbsp;majú aspoň nejaký komfort. „V&nbsp;čase príchodu príslušníkov HaZZ boli stavby v tretej až štvrtej fáze horenia a nedalo sa už nič urobiť,“ skonštatoval pre médiá riaditeľ Okresného riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru v Brezne Jozef Oravkin. Zrada pre úbohé chatrče je aj akýsi pokus o ich zatepľovanie. Niektoré z búd, ktoré v osade zostali nepoškodené, si ich obyvatelia obili horľavými zvyškami polystyrénu zo zatepľovania murovaných domov. Z tohto pokusu o tepelný komfort môže byť pri požiari riadne horúco.

Kým policajti čakali na verdikt zistovateľa príčin požiaru, aby vzniesli obvinenie na nejakého neboráka, starosta Telgártu Jozef Štajer vyhlásil mimoriadnu situáciu. Ľudkov zo zhorených chatrčí sústredil do komunitného centra, kde pre nich zabezpečil nocľah a stravu na niekoľko ďalších dní. Kraj prispel ležadlami. Starosta upozornil, že treba zabezpečiť trvalejšie riešenie. Nikto nepredpokladá, že si obyvatelia zhorených chatrčí pomôžu sami. V prvých hodinách pre nich síce pripravili žinenky a&nbsp;matrace. Školské kuchárky navarili. Väčšina požiarom postihnutých však sedela pri zhorenisku a pozerala na skazu. „Mám spať tam na matraci? To si radšej ľahnem na lúku a tam budem spávať, kým si niečo postavím,“ mávol rukou jeden z mužov, ktorí ma oslovili.

„Ujo… A aj túto našu chyžu budete búrať?“ spýtal sa ma približne sedemročný chlapec. Povedal som mu, že neviem. Že ja nie som ten, kto o tom rozhoduje. Zdravý rozum hovorí, že také chatrče by nemali byť a&nbsp;deti by v nich už vôbec nemali prežívať. O riešení tejto zúfalej situácie už politici rozprávajú desiatky rokov. Kopa organizácií na riešenie zúfalstva minula veľa peňazí. Niektorí vidia istý pokrok, ale chatrče horia ďalej. Je zrejmé, že požiare v osadách sa telgártskym nešťastím neskončili. Systémové riešenie dôstojného bývania a zohľadnenia sociálnych návykov komunít stále neexistuje. Čakáme na ďalšie plamene.

Požiar v Telgárte: Desať rodín prišlo o strechu nad hlavou, viac než polovica z nich sú deti

Výber pre vás

Požiar v Telgárte: Desať rodín prišlo o strechu nad hlavou, viac než polovica z nich sú deti

Súvisiace články

Spestrite si dovolenku v Turecku: 7 miest, ktoré sa oplatí vidieť

Veď sú ako živé! Voskové figuríny v tureckej Antalyi

Byť URBÁRNIKOM sa dnes nenosí: Naozaj si brúsili zuby na vlastné lesy v Poloninách?

Výber pre vás