Lucia Lukušová

Zum Wohl! –&nbsp;počuť vo franskom meste Würz­burg hádam najčastejšie. Takto si pripíjajú domáci: Na zdravie! Alebo teda doslovne: Na prospech! Na starom kamennom moste ponad rieku Mohan, ktorý spája centrum mesta s&nbsp;druhým brehom s&nbsp;pevnosťou Marienberg, počuť štrngot pohárov vo veľkom. Podľa miestnych by práve tam mali návštevníci začať mesto spoznávať. Dôvod? Aby videli, v&nbsp;akom duchu sa bude niesť celý pobyt.

Vo štvrtok je za slnečného popoludnia na moste čulý ruch. Pri okienku s&nbsp;nápisom Brücken­shoppen stojí dlhý rad ľudí. Ni­kto nie je nervózny, každý má čas a&nbsp;čaká, kedy sa dostane na rad, aby si vypýtal svoju obľúbenú odrodu vína. Najviac ide Silvaner, čiže biele suché víno pripomínajúce hrušku alebo dulu. Zvykom je nalievať štvrť litra. Za 7,50&nbsp;eura zákazník dostane radšej viac, ale určite nie pod rysku. Predávať víno cez okienko a&nbsp;postávať na ulici vôbec nesúvisí s&nbsp;historickými zvykmi domácich. Je to záležitosť spred pätnástich rokov. Majiteľ podniku na spomínanom moste bol v&nbsp;Taliansku a&nbsp;tam videl príjemnú vravu ľudí na ulici s&nbsp;pohármi vína. Zdalo sa mu to ako výborný nápad na debatu s&nbsp;priateľmi alebo aj na spoznanie niekoho nového. Povedal si, že to isté urobí v&nbsp;rodnom Würzburgu.

ĎALŠIE FOTOGRAFIE Z VYCHÝRENÉHO GURMÁNSKEHO REGIÓNU NÁJDETE V GALÉRII

Budovu mal a&nbsp;v&nbsp;nej etablovanú reštauráciu, iba okienko z&nbsp;jednej strany ulice bolo nevyužité. Pustil sa teda do toho. Jeho sen pri­brzdili úradníci, ktorí mu dovolili dať takto do obehu len 40&nbsp;pohárov. Ďalší teda museli počkať, kým niekto dopije. Novinka sa hneď ujala a&nbsp;vynaliezaví Würzburčania tak trošku prešli mestským nariadeniam cez rozum. U&nbsp;vinára začali kupovať celé fľaše a&nbsp;poháre si nosili z&nbsp;domu. Dnes už počty pohárov v&nbsp;obehu nikto nekontroluje, dalo by to poriadne zabrať. Celoročne a&nbsp;špeciálne za pekného počasia je niekedy most ťažšie priechodný. Kto chce víno od miestnych výrobcov piť, musí do Franska zájsť. Exportujú totiž len päť percent z&nbsp;celkovej produkcie, a&nbsp;to hlavne do Ázie, Austrálie a&nbsp;USA. Zvyšok vypijú doma. 

Špecifikom tohto vína je to, do akých fliaš ho dávajú. Majú krátke úzke hrdlo a&nbsp;vypuklé telo s&nbsp;elipsovitým dnom. Tento nezvyčajný tvar majú na svedomí mnísi, ktorí všade so sebou nosili na opasku kapsu a&nbsp;v&nbsp;nej bibliu a&nbsp;niečo na posilnenie. Najčastejšie víno. Prispôsobili si teda fľašu tak, aby sa im do malého vrecka vmestila. Bocksbeutel je druh sklenej fľaše, ktorá je od roku 1989 chránená Európskou úniou a&nbsp;môžu ju používať iba vinári v&nbsp;presne určených oblastiach.

Článok pokračuje na ďalšej strane.

Ulicami starého mesta najčastejšie kráčajú študenti a&nbsp;dôchodcovia. Mladí preto, lebo ide o&nbsp;mesto s&nbsp;prívlastkom študentské. Sídli tam Würzburská univerzita, čo je najstaršia univerzita v&nbsp;Bavorsku. Jej história sa píše od roku 1402. Má takmer 30-tisíc študentov. A&nbsp;okrem toho tam majú ďalšie dve vysoké školy. I&nbsp;keď z&nbsp;mesta nepochádzal, má tam svoj pamätník aj prvý držiteľ Nobelovej ceny za fyziku na svete. Reč je o&nbsp;Wilhelmovi Conradovi Röntgenovi, ktorý sa do povedomia verejnosti zapísal objavom röntgenového žiarenia. Druhá skupina, čiže penzisti, prichádzajú hlavne na jeseň. Páry, z&nbsp;ktorých zrejme viaceré prežili spolu celý život, sa držia za ruky a&nbsp;tešia sa zo všedných dní. Aj oni vysedávajú na terasách a&nbsp;zapĺňajú reštaurácie i&nbsp;bary. Mimochodom, tých tam je 360, čiže takmer každý deň počas celého roka môžete zájsť do iného.

Kvôli vyváženosti tam majú aj 50&nbsp;kostolov, čiže skoro na každú nedeľu iný. Zo všetkých už na prvý pohľad vyčnieva Neumünster, ako jediný postavený v&nbsp;barokovom štýle. Vybudovali ho na mieste, kde bol v&nbsp;roku 689 pre vieru zabitý a&nbsp;tajne pochovaný írsky mních Kilian. Rovnako tak jeho dvaja spoločníci Kolonat a&nbsp;Totnan. Zo severnej strany svätostánku je malá záhrada a&nbsp;v&nbsp;nej hrob legendárneho miništrantského básnika Waltera von der Vogelweide. Kamenný monument zdobí nápis v&nbsp;znení, aby sa na neho nezabudlo, lebo hoci je po smrti, bol by z&nbsp;toho smutný. Ľudia tomu zrejme veria, lebo tam pravidelne nosia kvety. Prichádzajú s&nbsp;nimi hlavne tí, ktorých trápia vzťahové problémy. Sú presvedčení, že práve Walter im ich pomôže vyriešiť. Turistický sprievodca Markus vraví, že ešte nikdy nevidel toto miesto bez kvetín.

O&nbsp;hrozne a&nbsp;víne sa hovorí aj štrnásť kilometrov za mestom v&nbsp;dedinke Sommerhausen. Medzi najznámejšie vinárky patria sestry Anna a&nbsp;Pauline Steinmannové. Rodinný vinohrad je starý 65&nbsp;rokov a&nbsp;ide o&nbsp;dedičstvo po predkoch. Kým ich rodičia vinič len pestovali a&nbsp;predávali ďalej, ony sa rozhodli vrátiť aj k&nbsp;výrobe. „Koncom marca 2020 sme mali všetko naplánované. Naplnili sme 25-tisíc fliaš a&nbsp;tešili sme sa na našu prvú sezónu. Zastavila nás však pandémia a&nbsp;bolo po biz­nise,“ hovorí mladšia Anna, ktorá mala vtedy 21&nbsp;rokov. Jej sestra o&nbsp;dva roky viac. Napriek tomu, kde mohli, rozlepili plagáty a&nbsp;do schránok vhadzovali letáky, aby ľudia ochutnali ich tekuté dielo tak, že si kúpia fľašu a&nbsp;vypijú ju doma. Nepomohlo. Nevzdávali sa a&nbsp;vymýšľali ďalej. Neustále ich povzbudzovala aj ich tretia sestra, ktorá žije so svojou rodinou v&nbsp;Tadžikistane.

Keď počas lockdownov boli reštaurácie pozatvárané, ľudia chodili do prírody. A&nbsp;kam sa dá ísť v&nbsp;Sommerhausene? No jedine do vinohradu. „Vinohrady, ktoré sú obyčajne prázdne s&nbsp;výnimkou obdobia zberu, boli útočiskom pre každého, aby sa z&nbsp;celej situácie nezbláznil. Začali sme im teda ponúkať nový produkt –&nbsp;piknik vo viniciach. Do ruksaku sme nachystali dve fľaše vína, drobné občerstvenie, deku a&nbsp;prestieranie. Rýchlo sa to rozšírilo. Ujalo sa to dokonca tak, že túto službu poskytujeme dodnes. Stačí sa len vopred objednať,“ pokračuje dvadsiatnička Anna, ktorá popri víne vyrába aj destilát z&nbsp;ovocia. Je jediná taká mladá výrobkyňa alkoholu v&nbsp;okolí.

Kým mladí Slováci hľadajú cestičky, ako z&nbsp;malých dedín odísť do väčších miest či do cudziny, ich rovesníci z&nbsp;Nemecka sú zväčša lokálpatrioti. Anna si kúpila v&nbsp;centre obce dom z&nbsp;roku 1564. Vraví, že história, ktorá je ukrytá v&nbsp;jeho múroch, ju inšpiruje. „Nevýhodou sú však nízko položené zárubne, keďže ľudia kedysi neboli takí vysokí. Pri prechádzaní z&nbsp;izby do izby musím dávať pozor, aby som sa vyhla modrine na čele,“ usmieva sa. Šéfkou vo vinohrade je Pauline, ktorá sa v&nbsp;lete vydala za partnera Maxa. Špeciálne pre neho vyrobila víno s&nbsp;jeho menom, ktoré pili počas svojho špeciálneho dňa. Dnes ho môže ochutnať ktokoľvek.

Sestry Steinmannové chcú byť na pulze doby, a&nbsp;tak ako mnohí ďalší vinári vo svete aj ony riešia otázku výroby ekologického moku. Vravia, že každoročne to zatiaľ v&nbsp;ich prípade neprichádza do úvahy, lebo ak im poveternostné podmienky neprajú, nemôžu si dovoliť stratiť značnú časť úrody, keďže ide o&nbsp;živobytie celej rodiny. Ale minulý rok sa im to podarilo. Počasie im hralo do karát a&nbsp;vinič vypestovali v&nbsp;takej forme, že si nežiadal žiadne aditíva. Tento rok to, žiaľ, možné nebolo. Neskoré mrazy im urobili škrt cez rozpočet, leto bolo u&nbsp;nich pomerne daždivé, takže sa nevyhli postrekom. V&nbsp;Nemecku je celkovo trinásť regiónov, kde víno vyhráva nad pivom, lebo ho tam vyrábajú.

Fransko je pritom jeden z&nbsp;najmenších. O&nbsp;malosti však nemôže byť ani reč v&nbsp;dedine Volkach, kde v&nbsp;lete organizujú vínny festival. Má viac ako 70-ročnú tradíciu. Počas troch dní sa z&nbsp;päťapoltisícovej obce stáva mestečko, ktorým sa za celé trvanie akcie premelie 50-tisíc ľudí. Ochutnávajú takmer 60&nbsp;rôznych druhov vína, medzi nimi aj šumivé s&nbsp;označením secco. Ide o&nbsp;svieže cuvée, čiže zmiešané z&nbsp;viacerých odrôd. Kto tam však zavíta aj mimo spomínaného podujatia, neobíde naprázdno. Neďaleko mestskej brány sídli vo dvore meštianskeho domu michelinská reštaurácia. A&nbsp;potom takmer v&nbsp;každom dome sú vinárničky, kaviarničky a&nbsp;podniky, kde si k&nbsp;vínku dáte aj niečo malé pod zub. Najviac ich je na námestí pred radnicou. Tam je obyčajne aj najrušnejšie. Naopak, pri Husej fontáne o&nbsp;pár ulíc ďalej bol čulý ruch v&nbsp;minulosti, dnes už nie. Námestie postavili po veľkom požiari v&nbsp;roku 1804. Dominuje mu fontána, do ktorej sa chodil napájať dobytok.

Dať si dobré víno v&nbsp;tomto kúte sveta kedykoľvek počas dňa nie je žiaden problém, ale s&nbsp;dobrým jedlom je to značne horšie. Kultúra obedov cez týždeň v&nbsp;Nemecku takmer neexistuje. Sú zvyknutí zjesť sendvič alebo kebab. Zato nájsť miesto na večeru v&nbsp;dobrej reštaurácii je bez rezervácie takmer nemožné, a&nbsp;to napriek tomu, že mnohé z&nbsp;nich dokážu za večer usadiť aj stovku hostí. Plno je aj vo vedľajšej dedine Fahr am Main u&nbsp;rodiny Braunovcov. Otec Thomas má na starosti financie, mama Heike obsluhuje hostí spolu s&nbsp;dcérou Emmou.

„Vydala som sa do rodiny, v&nbsp;ktorej svokrovci farmárčili. Pestovali špargľu, ovocné stromy a, samozrejme, vinič. My sme sa s&nbsp;manželom rozhodli pre podnikanie v&nbsp;gastre pred 26&nbsp;rokmi. Začínali sme len so studenou kuchyňou, ale keďže časom to hosťom nestačilo, začali sme variť. Zakladáme si na domácich receptoch našej rodiny a&nbsp;na regionálnej kuchyni,“ približuje Heike počas toho, ako servíruje bielu rybu z&nbsp;neďalekej farmy. Braunovci majú ešte dvoch synov Benedikta a&nbsp;Lukasa. Jeden vyštudoval za vinára a&nbsp;ďalší sa aktuálne nachádza v&nbsp;Kanade, kde sa vzdeláva v&nbsp;oblasti marketingu. Thomas a&nbsp;Heike sa už tešia, že sa o&nbsp;rok vráti domov a&nbsp;oni ako prví vložia do biznisu niečo nové, čo funguje za oceánom.

Pohár vína postojačky: Božský mok možno piť vo Würzburgu takmer všade

Výber pre vás

Pohár vína postojačky: Božský mok možno piť vo Würzburgu takmer všade

Súvisiace články

Iné Albánsko: Kedysi najizolovanejšia krajina Európy sa dnes otvára svetu

Opereta pri jazere: Kultúrne zážitky pri Wolfgangsee dopĺňajú tie kulinárske

Cestovanie po Európe vie byť skvelým kulinárskym zážitkom. Expert radí, akým raňajkám sa vyhnúť

Výber pre vás