Peter Ličák

Ich firma dokázala zdvihnúť z prachu výrobu elektromerov a dostala ju na úroveň svetovej špičky.

V&nbsp;histórii Prešova zanechali neprehliadnuteľnú stopu aj dve ikonické fabriky: Solivary a&nbsp;Křižík. V&nbsp;Československu nebolo desaťročia jedinej domácnosti, ktorá by denne nepoužívala ich výrobky. Zo Solivarov to bola kuchynská soľ, ktorá sa začala povyše mesta ťažiť ako kamenná soľ alebo tekutá soľanka už v&nbsp;roku 1572 v&nbsp;155 metrov hlbokej Cisárskej šachte, neskôr nesúcej meno Leopold. A&nbsp;fabrika Křižík viac ako šesť desaťročí vyrábala pre domáci aj zahraničné trhy popri inej meracej technike hlavne elektromery, legendárne merače spotreby elektrickej energie. Ani jedna z&nbsp;týchto fabrík neprežila rozpad socialistických trhov a&nbsp;privatizáciu. Produkcia soli v&nbsp;Prešove zanikla dokonca po 439 rokoch.

„Metropola Šariša dostala z&nbsp;Prahy dva roky po skončení druhej svetovej vojny veľký dar v&nbsp;podobe fabriky na výrobu jednofázových elektromerov. Pražská firma začala vyrábať jednofázové elektromery vzoru W1 už v&nbsp;roku 1915. Pôvodne bol jej majiteľom vynálezca František Křižík, ktorý sa zaoberal silovou elektrotechnikou. Keď jeho spoločnosť skrachovala a&nbsp;firmu prevzali banky, hľadali náhradný program, ktorým bola práve výroba elektromerov. V&nbsp;tom čase už Křižík vlastníkom firmy nebol, ale stále niesla jeho meno. Keď po druhej svetovej vojne zosilneli snahy spriemyselniť Slovensko, hlavne jeho chudobné východné regióny, kde prevládala poľnohospodárska výroba a&nbsp;malé priemyselné podniky mali len regionálny význam, bol v&nbsp;Prešove na poliach miestnych roľníkov položený v&nbsp;júni 1947 základný kameň závodu na výrobu jednofázových elektromerov. Jeho výstavbu financovala pražská firma Křižík. Prvé kusy jednofázových elektromerov typu EJ&nbsp;6 zišli z&nbsp;montážnych pásov nového závodu 7.&nbsp;mája 1950, o&nbsp;trinásť rokov neskôr bol podnik premenovaný na Závody priemyselnej automatizácie Dukla Prešov. Od tohto roka sa tradícia pôvodnej značky Křižík uplatňovala už len vo výrobe elektromerov,“ načrtol v&nbsp;kocke históriu významného podniku československého priemyslu obchodný riaditeľ prešovskej akciovej spoločnosti Applied Meters Ján Solár.

V&nbsp;prvej fáze rozbehu výroby elektromerov, ktorá si vyžadovala veľké skúsenosti v&nbsp;oblasti metrológie aj technológie ich výroby, prišli novej fabrike na pomoc odborníci z&nbsp;Prahy. Postupne vo fabrike vyrástla prvá generácia „křižikárov“, ktorá dokázala dostať sofistikovanú výrobu elektromerov na úroveň svetovej špičky. Do najťažších rokov vstúpila industriálna perla Prešova v&nbsp;roku 1995, keď bola sprivatizovaná. Na svetových trhoch už neplatili žiadne permanentky na export, konkurenčný boj o&nbsp;staré i&nbsp;nové teritóriá nabral nevídanú silu, bolo treba bojovať o&nbsp;každú zákazku doma i&nbsp;vo svete. Prišiel čas, keď bolo nad slnko jasnejšie, že ekonomické výsledky firmy nezodpovedali jej potenciálu. Sprivatizovanú fabriku nezachránili ani úvery, napokon skončila v&nbsp;konkurze. V&nbsp;tom čase jej obchodný riaditeľ Miroslav Výrostko a&nbsp;riaditeľ divízie elektronických elektromerov Ján Solár pochopili, že ani ďalšia, v&nbsp;poradí tretia transformácia akciovú spoločnosť nezachráni, a&nbsp;tak sa vydali vlastnou cestou. Aby tradičná výroba elektromerov v&nbsp;metropole Šariša nadobro nezanikla, založili pred dvadsiatimi rokmi na zelenej lúke novú spoločnosť, do ktorej s&nbsp;nimi odišlo aj pätnásť ďalších odborníkov, špecialistov a&nbsp;vývojových pracovníkov. Tých, ktorí svojim kolegom verili, že výroba elektromerov má stále perspektívu a&nbsp;oplatí sa ju ratovať. Treba priznať, že to bol odvážny počin, vo výrobe elektromerov roky dominovali švajčiarske a&nbsp;nemecké firmy, súťažiť s&nbsp;nimi o&nbsp;zákazníkov, na to bola potrebná poriadna dávka guráže.

Pokračovanie na ďalšej strane...

„Tím, v&nbsp;ktorom prevládali vývojoví pracovníci hardvéru, softvéru, dizajnu elektromerov sme mali pohromade, hlavnou starosťou pri zakladaní novej spoločnosti bolo to, ako zvládnuť finančné a&nbsp;obchodné záležitosti tak, aby nová akciová spoločnosť dokázala prežiť, aby sme neskončili po niekoľkých týždňoch. Veľmi nám v&nbsp;tom pomohol náš tretí akcionár inžinier Ladislav Grňo, ktorý bol zakladateľom firmy zaoberajúcej sa vývojom, výrobou a&nbsp;predajom vysokopresných meracích prístrojov na kontrolu, kalibráciu a&nbsp;testovanie elektromerov. A&nbsp;jeho spoločnosť bola vo svojom odbore svetovou špičkou,“ hovorí o&nbsp;prvých krokoch pri zakladaní novej firmy predseda jej predstavenstva Miroslav Výrostko.

Ku cti zakladateľov novej firmy na výrobu elektromerov slúži, že z&nbsp;bývalej spoločnosti, kde roky pôsobili, neprevzali žiadne technické ani technologické skúsenosti, začali na zelenej lúke s&nbsp;čistým stolom, s&nbsp;úplne novým vlastným know-how. Hlavným cieľom firmy bolo za dva roky vyvinúť nové elektronické elektromery, ktoré budú spĺňať všetky štandardy a&nbsp;dokážu slúžiť zákazníkom dlhé roky, preto najväčšiu časť firmy tvorili vývojoví pracovníci. Nemej dôležitú úlohu dostali pracovníci obchodného oddelenia, ktorí sa postarali o&nbsp;odbyt elektromerov na domácich i&nbsp;veľmi ťažko dostupných zahraničných trhoch.

„Po eufórii zo vzniku novej akciovej spoločnosti rýchlo nadišiel čas každodennej tvrdej práce. Vo vývojových a&nbsp;montážnych dielňach, na služobných cestách pri hľadaní zákazníkov v&nbsp;odľahlých končinách sveta, boli to stovky hodín strávených v&nbsp;lietadlách. Nad všetkými visel pomyselný Damoklov meč neúspechu. Pri neustálom raste nákladov na výrobu mnohých komponentov elektromerov sme po polroku existencie založili v&nbsp;Indii s&nbsp;tamojším obchodným partnerom firmu na výrobu plastových a&nbsp;kovových mechanických komponentov aj dosiek plošných spojov s&nbsp;elektrotechnickými komponentmi. Ale vývoj elektronických elektromerov ešte nebol vo finále, a&nbsp;tak sme prvý rok uzavreli so stratou 750-tisíc korún. Bola to záťaž, ktorú sme likvidovali niekoľko rokov. Nebola to teda žiadna sláva, ale rozhodujúce bolo, že sme to vtedy nevzdali, brali sme to ako začiatočnícku daň,“ konštatuje Ján Solár, ktorého koníčkom je popri robote regionálna história rodnej obce Ražňany a&nbsp;blízkeho okolia.

Karta sa k&nbsp;lepšiemu obrátila už v&nbsp;ďalšom roku, keď firma začala dodávať okrem domáceho trhu prvé elektromery aj do Českej republiky. Aj keď celkové výnosy dosiahli 25&nbsp;miliónov korún, po odrátaní nákladov bol zisk iba stotisíc korún. Žiadna sláva, ale už to nebola strata. A&nbsp;to bolo podstatné. Najmä pre japonskú firmu Osaki, ktorá sa stala na niekoľko rokov v&nbsp;prešovskej firme rozhodujúcim akcionárom. Priniesla slušný balík peňazí, ale do každodenného riadenia akciovej spoločnosti nezasahuje. Pri tejto spolupráci zistili, že Japonci majú odlišnú obchodnú filozofiu ako európske firmy. Pre nich sú náklady vo vývoji a&nbsp;výrobe až druhoradé, na prvom mieste je kvalita a&nbsp;spoľahlivosť.

„Prvý veľký kontrakt na dodávku 143-tisíc kusov jednofázových elektronických elektromerov sme získali z&nbsp;Gruzínska. Bola to pre nás významná zákazka, lebo sme sa ňou mohli pochváliť v&nbsp;ďalších obchodných súťažiach a&nbsp;na obchodných rokovaniach. Ďalší významný úspech sme zakrátko dosiahli vo verejnej súťaži v&nbsp;Kolumbii, hoci sme neponúkali najnižšiu cenu. Ale prišli sme s&nbsp;takým technickým riešením, ktoré rozhodlo o&nbsp;našom úspechu napriek tomu, že naša cenová ponuka bola vyššia od tých, ktoré ponúkali iné spoločnosti. Rekordným bol pre našu firmu rok 2018, keď sme vďaka prijatiu nových pracovníkov a&nbsp;dvojzmennej prevádzke vyrobili 498-tisíc jednofázových a&nbsp;trojfázových elektromerov,“ povedal pre Život Miroslav Výrostko.

Ako naznačili slová zakladateľov firmy na výrobu elektromerov, ich spoločnosť zažila úrodné aj neúrodné roky, vravia, že problémy ich posilnili, úspechy nielen potešili, ale hlavne motivovali. Dnes ich firma dáva prácu sedemdesiatim ľuďom, ktorí ročne vyrobia 300-tisíc kusov elektromerov –&nbsp;aj také, ktoré sú doma či vo svete súčasťou špičkových projektov diaľkového zberu dát. V&nbsp;Európe putujú z&nbsp;Prešova do Moldavska, Maďarska, Poľska, Bulharska, Talianska, do Česka, veľká časť produkcie končí až na druhej strane sveta, v&nbsp;Kolumbii, Bolívii, Čile.

Oživili legendárny merač: V silnej konkurencii získali trhy aj v Južnej Amerike

Výber pre vás

Oživili legendárny merač: V silnej konkurencii získali trhy aj v Južnej Amerike

Súvisiace články

Komédia s medailou: Karol Vasilko má na konte 50 patentov, ale nedostal ani cent

Jana má filmársky sen nakrútiť svoj príbeh: Mimo hlavného záujmu takmer celého sveta

Najmladšia kalvária: Krížová cesta vedie už aj na Príkru za Spišskou Teplicou

Výber pre vás