„Keď sme sa prisťahovali do obce Miloslavov, bola to veľmi pekná dedina. Fontána, park, pred domami upravené trávnaté plochy... O dvanásť rokov sa to tu zmenilo na nepoznanie. V každom jednom poli sú natlačené malé stavebné parcely obohnané betónovými plotmi, bez toho, aby sa naplánovali verejné plochy. Slovenský vidiek, tak to je dnes jedna veľká národná katastrofa,“ hovorí Adriana Forgáčová.

Okolie Bratislavy sa preľudňuje, najciteľnejšie sa to odráža v školstve, obce bojujú s kapacitnými problémami.

„Môj starší syn nastúpil do prvej triedy v roku 2008, vtedy to bola malá dedinská škola s tridsiatimi deťmi. Dnes miestnu školu navštevuje mladší syn, je piatak, iba v ročníku ich je päťdesiat,“ opisuje Adriana Forgáčová.

O zhoršenej kvalite bývania v dedine pri Bratislave hovorí aj pani Timea.

„Pred ôsmimi rokmi som si v Miloslavove vyhliadla starší dom, ktorý sme postupne zrekonštruovali. Cesta autom do Bratislavy mi vtedy trvala 20 minút, dnes je to 40, ak je pokojná situácia. Ak sú zápchy, čo je veľmi častý jav, cesta do hlavného mesta trvá vyše hodiny.“

Na dôvažok, keďže pani Timea býva pri hlavnom ťahu, všetky autá smerujúce z ostatných dedín do Bratislavy má každý deň pred domom.

Taký je dnes obraz vidieka pri slovenskom hlavnom meste. Smerujú sem mladé rodiny z celého Slovenska, nečudo, že vedenie samospráv každý rok zápasí s problémom, kam umiestniť predškolákov a školákov.

Na druhej strane, nielen nerovnomerné osídľovanie krajiny spôsobuje riziko kolapsu v slovenskom školstve. Demografická krivka v posledných rokoch stúpa, napríklad vlani počet obyvateľov narástol o 7 777 osôb oproti roku 2016. Na porovnanie, minulý rok sa narodilo 58 000 detí, v roku 2002 iba 51 000.

Nie tak dávno sa však slovenské obce a mestá zbavovali materských škôl, pretože boli prázdne, detí bolo málo. Stavali v nich prevažne byty, alebo ich noví vlastníci využívali na vcelku kuriózne účely.

V bratislavskej mestskej časti Karlova Ves v bývalej materskej škole cvičia vodiace psy, v Šali škôlku zbúrali a na jej mieste dnes stojí nákupné stredisko. V Krompachoch v Košickom kraji budovu predali cirkvi, dnes sa tu konajú stretnutia veriacich.

Čo by dnes samosprávy dali za to, keby tieto budovy opäť vlastnili. Nečudo, že vzniká paradoxná situácia a v bytoch zriaďujú materské školy.

„Dve nové materské školy práve vznikajú rekonštrukciou bytových priestorov – MŠ Banšelova a prestavbou tried základnej školy – MŠ Borodáčova, spustíme ich do prevádzky v priebehu budúceho roka,“ uviedol starosta mestskej časti Ružinov v Bratislave Dušan Pekár.

V tejto časti hlavného mesta majú celkom slušnú bilanciu, v prevádzke je tu 22 objektov materských škôl a prijať nemohli „iba“ 100 detí. „Vyhoveli sme 90 percentám žiadateľov.“

Zato katastrofický scenár vládne v bratislavskej Petržalke. „Pre školský rok 2018/2019 bolo reálne podaných 1 588 žiadostí o prijatie detí do materských škôl, čo bolo o 169 žiadostí viac ako pre školský rok 2017/2018. Prijatých bolo 972 detí, čo bolo o 187 viac ako pre školský rok 2017/2018. Neprijatých bolo 616 detí, čo bolo o 18 detí menej ako pre školský rok 2017/2018,“ opisuje alarmujúce čísla Katarína Mrázová z Miestneho úradu Bratislava-Petržalka.

Hoci tu rekonštruujú vhodné priestory a stavajú nové škôlky, aktuálne by malo pribudnúť takmer 200 nových miest, stále to nestačí. Stále musia stovky rodín zápasiť s problémom, kam umiestniť dieťa, aby matka mohla ísť po materskej dovolenke pracovať.

V bratislavskej mestskej časti Rača zase vyjdú rodičom v ústrety tak, že im uhradia časť nákladov v súkromnej materskej škole, zámer musia ešte odsúhlasiť poslanci.

Podľa informácii TASR v tejto lokalite rekonštruujú budovu na rohu Novohorskej a Sadmelijskej ulice. Jej kompletná zmena na materskú školu mala byť pôvodne ukončená ku koncu októbra toho roku. Situácia sa podľa mestskej časti skomplikovala z dôvodu druhotnej platobnej neschopnosti stavebnej firmy.

Rača chce teraz pomôcť rodičom, ktorí s takýmto scenárom nepočítali, a finančne im prispievať na súkromnú škôlku. Mestská časť plánuje na jedno dieťa prispieť formou nenávratného príspevku vo výške 80 eur na dieťa na mesiac. Vlani tu nemohli prijať do škôlok viac ako 100 detí.

Samosprávy, ktoré sú v krajnej núdzi, siahajú po lacnom, no hlavne rýchlom riešení v podobe modulových škôl, ktoré sa ľudovo nazývajú aj kontajnerovými. Hoci tieto stavby stále čelia predsudkom, aj tak rastú ako huby po daždi hlavne v spomínaných satelitných dedinách pri Bratislave.

Obec Miloslavov bola prvá v kraji, ktorá sa ešte pred piatimi rokmi pustila do takéhoto projektu. Stavali za vlastné, išlo o sumu 320 000 eur, dnes dokonca už nadstavujú na pôvodný modulový objekt. V základnej škole tak pribudlo 16 nových tried, jedáleň a v pláne je vybudovať aj 4 nové modulové odborné učebne.

„Aj tak sme na hrane, budúci rok budeme mať problém v základnej aj v materskej škole. Evidujeme medziročný nárast obyvateľov o 300,“ hovorí starosta Milan Baďanský.

Navlas rovnaký problém majú vo vedľajšej Dunajskej Lužnej. Aj tu stavajú modulové školy, nestačia však podobne ako u susedov. Aj sem príde ročne bývať približne 300 nových obyvateľov.

„V tomto roku sme 3 triedy zo základnej školy umiestnili v miestnom kultúrnom stredisku. V priestoroch, kde bol niekedy bar, je dnes jedáleň pre deti,“ bez okolkov opisuje starosta Štefan Jurčík.

Dvesto detí už umiestnili v modulovej škole, stála ich 400 000 eur, polovicu uhradili z obecných peňazí, zvyšok im poskytli z rezortného ministerstva. Aktuálne rekonštruujú vhodné priestory, aby tam zriadili školské triedy a umiestnili 180 detí.

Aj v tejto dedine majú modulovú materskú školu, aj tu už stavali na pôvodnej zostave nadstavbu, aby mali kde umiestniť malých predškolákov. Starosta priznáva, že aj oni bojujú s predsudkami.

„Rodičia sa búrili, nakoniec však emócie utíchli. Modulovú školu nerozoznáte od tej klasickej. Je moderná, zateplená, s peknou fasádou.“

Miestnu základnú školu dnes navštevuje 700 detí. Starosta hovorí o úspechu v prípade materských škôl, umiestnili všetky deti, priznáva však, že museli sprísniť podmienky.

„Rodičia dieťaťa musia mať u nás trvalý pobyt. Dieťa musí k 1. septembru dovŕšiť 3 roky.“

Firma Fagus, ktorá má svoje pobočky na Slovensku a v Česku, postavila niekoľko desiatok takýchto škôl nielen u nás, ale aj v Nemecku, Rakúsku, vo Švajčiarsku, v Holandsku či Nórsku.

Vladimír Čachran hovorí hlavne o krátkom čase výstavby, tú v Miloslavove postavili za 6 týždňov. Náklady sú polovičné v porovnaní s murovanou stavbou, moderná technológia im už dokonca umožňuje stavať takéto stavby pasívne.

„Minimalizujú sa vplyvy počasia počas výstavby, bez problémov sa dá dodržať plánovaný harmonogram a nenavyšuje sa rozpočet.“

Zaujímavé však je, že nezvládnutý stavebný boom, veľmi zlú infraštruktúru a narýchlo umiestnené deti v kontajneroch naši susedia v Rakúsku nepoznajú. Vládne tu prísna regulácia počtu obyvateľov a keď volení predstavitelia samosprávy usúdia, že je ich je v dedine či meste už dosť, nariadia stavebnú uzáveru.

Príkladom toho je Wolfsthal v Dolnom Rakúsku, iba 5 kilometrov od našich hraníc. Žije tu len 1 000 obyvateľov, takmer polovica z nich sú prisťahovalci zo Slovenska, ktorí si tu vybudovali domy.

Medzi nimi je aj Zuzana Ondrisová, podarilo sa jej získať dostatok voličských hlasov, aby mohla sedieť v poslaneckom kresle.

„Vo Wolfsthale obecné zastupiteľstvo odsúhlasilo, že sa pre zachovanie charakteru obce nebude ďalej rozširovať výstavba. S pribúdajúcim obyvateľstvom by totiž vznikol problém s infraštruktúrou. Som veľmi rada, že starosta našej obce pán Gerhard Schodinger má situáciu pod kontrolou a dbá na to, aby obyvatelia Wolfsthalu mali možnosť umiestniť svoje deti priamo v obci do jaslí, škôlky a školy.“

Keď sa so slovenskými starostami rozprávame o možnej stavebnej uzávere, reagujú záporne.

„Nemôžeme sa predsa porovnávať s Rakúskom, kde je iná mentalita, iný hrubý domáci produkt,“ tvrdí starosta z Dunajskej Lužnej.

Jeho kolega z Miloslavova reaguje: „Stavebná uzávera je zložitý legislatívny problém s právnymi a finančnými následkami. Tento problém by mala riešiť naša vláda. Prečo sídlia štyri automobilky v okolí Bratislavy? Niet sa čo čudovať, že ľudia idú za lepším životom.“

Michal Burák z občianskeho združenia Územné plány tvrdí, že situácia u nás sa zvráti o pár rokov.

„Zahusťovanie obcí bez toho, aby sa stavala adekvátna infraštruktúra, nie je dlhodobé riešenie. Z hľadiska územného plánovania by mal byť definovaný pomer rodinných domov k občianskej vybavenosti a zeleným plochám, taktiež pomer počtu obyvateľov na kapacitu škôl a predškolských zariadení.

Problém sa odzrkadlí v kvalite bývania, ľudia budú spätne opúšťať satelity a vracať sa do miest, pretože obce im nebudú schopné ponúknuť dostatočnú infraštruktúru.“

Ešte jedno rozhodnutie volených predstaviteľov jednej z rakúskych samospráv pôsobí na slovenské pomery ako sci-fi.

Vo Schwechate platí už 30 rokov pravidlo, že každé dieťa od troch rokov má garantované miesto v materskej škole.

Dnes si poslanci dávajú zvlášť záležať na tom, aby sa prijaté uznesenie rešpektovalo, pretože do ich mesta prichádzajú bývať nielen Slováci, ale aj migranti z tretích krajín, ktorých rodným jazykom nie je nemčina. Miestni chcú podporiť výučbu tohto jazyka práve u detí.

Bližšie o situácii v tomto rakúskom meste nám porozprávala miestna poslankyňa Inna Mlada: „Vo Schwechate bola dlho väčšinovou vládnucou politickou stranou SPÖ (Sozial-demokratische Partei Österreich). Podporujeme sociálne slabé vrstvy a ženy. Starostlivosť o deti v predškolskom veku je zatiaľ ešte stále doménou žien.

Mamy sú tie, ktoré zostanú doma, aby sa mohli starať o deti. Doplácajú na to výpadkom z pracovného procesu a pri výpočte dôchodku im chýbajú odpracované roky. Evidujeme, tak ako aj v iných krajinách, vysokú rozvodovosť a práve žena s nižším príjmom v takejto situácii ťahá za kratší koniec. Preto podporujeme matky, ktoré chcú pracovať.

Dopyt po miestach v materských školách je veľmi veľký, zatiaľ bolo mesto schopné všetky deti umiestniť. Samozrejme, že sledujeme demografický vývoj, výstavbu nových bytov a v závislosti od týchto faktorov sa snažíme mať potrebné kapacity k dispozícii.“

Mesto ročne vynakladá na materské školy a podobné zariadenia 4 milióny eur. Okrem toho podporujú aj takzvané denné matky, sú to vlastne ženy, ktoré majú vlastné deti a berú do opatery ďalšie. Vo Schwechate žije aktuálne 17 500 ľudí, v priebehu dvoch rokov pribudne 500 nových obyvateľov.

Edita Rigová z Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť tvrdí, že predškolské vzdelávanie zvyšuje sebavedomie dieťaťa, rozvíja jeho zručnosť, pomáha mu v socializácii, vytvára pozitívne predpoklady na ďalšie vzdelávanie.

„Prístup vlády k posilneniu kapacít v materských školách je viac-menej nesystémový. Je chápaný najmä ako sociálne opatrenie, pritom ide o naplnenie základného práva detí vzdelávať sa. V súčasnosti, keď sa rieši zavedenie povinného predškolského vzdelávania, reálne hrozí, že nebudeme vedieť umiestniť všetky deti.

Momentálne vláda poskytuje na tento účel peniaze z eurofondov. Obce tak z nenávratných príspevkov rozširujú alebo stavajú nové materské školy. Takéto projekty však musia samosprávy spolufinancovať, čo je pre mnohé malé obce problém.“

Ako nás informovali z Ministerstva školstva SR, v poslednom období plynulo do slovenských miest a obcí 14,5 milióna eur, aby postavili nové materské školy, prípadne rozšírili kapacity v už postavených budovách. Postupne by z týchto peňazí mali vytvoriť miesta pre 5 000 detí.

Rezortné ministerstvo sa nazdáva, že materské školy sa čiastočne uvoľnia aj po tom, ako sa vyrieši problém s neodôvodneným odkladom začiatku plnenia povinnej školskej dochádzky u niektorých detí.

Vidiek pri Bratislave má problémy s kapacitou materských a základných škôl. Riešenie nachádza v kontajneroch

Výber pre vás