Je skoro ráno a&nbsp;Dano nás už čaká pred bránou nášho hotela. Ak hovorím nás, mám na mysli mňa, svojho manžela a&nbsp;nášho syna Adamka, ktorý je vo svojich dvoch rokoch väčším cestovateľom, než som bola ja v&nbsp;puberte. Keď ste v&nbsp;cudzej krajine, vždy je úžasné nájsť človeka, ktorý tam žije a&nbsp;krajinu pozná ako vlastnú dlaň. Človeka, ktorý vám dokáže hodiny rozprávať zaujímavosti a&nbsp;informácie, ktoré sa nedočítate nikde na internete. A&nbsp;takým človekom Dano rozhodne je.

Štát nachádzajúci sa v&nbsp;Karibiku leží na východnej časti ostrova Haiti v&nbsp;susedstve republiky Haiti. Jeho brehy obmýva Atlantický oceán a&nbsp;Karibské more. Je známy najmä svojimi bielymi plážami, all inclusive rezortmi, cigarami a kvalitným rumom. Najvyšší vrch je Pico Duarte s&nbsp;nadmorskou výškou 3&nbsp;101 metrov. Hlavné a najväčšie mesto je Santo Domingo na juhu krajiny. Úradný jazyk je španielčina, mena je dominikánske peso a najrozšírenejšie náboženstvo je kresťanstvo. V&nbsp;štáte žije približne desať miliónov obyvateľov, čo je po Kube a&nbsp;Haiti najväčší štát Karibiku z&nbsp;pohľadu populácie.

Dominikánska republika

Už pár kilometrov po tom, ako sme opustili prímorský hotel, sa krajina začala dynamicky meniť. Pláže nahradili zelené polia, na ktorých sa pásli stáda hovädzieho dobytka. Popri ceste sa týčili husté porasty paliem a&nbsp;stromov, plantáže cukrovej trstiny a&nbsp;v&nbsp;diaľke sme dokonca videli prvé vysoké pohoria. Na moje prekvapenie má Dominikánska republika veľmi pekne upravené hlavné dopravné ťahy vrátane diaľnice, ktorou sa dostanete do turisticky najnavštevovanejších miest. Čím hlbšie prechádzame do vnútrozemia, tým menej sú cesty upravené a&nbsp;pribúda čoraz viac motoriek, ktoré sú v&nbsp;tejto krajine obľúbeným dopravným prostriedkom. Dôvod je veľmi jednoduchý: priemerný Dominikánec zarobí okolo 300 dolárov, čím sa preňho kúpa motorky stáva dostupnejšou voľbou ako kúpa auta. Motorka je navyše v&nbsp;tejto krajine doslova členom domácnosti a&nbsp;zväčša ju nenájdete zaparkovanú pred domom, ale priamo v&nbsp;dome, aby ju mali domáci vždy na očiach. Netreba zabúdať, že sa nachádzame v&nbsp;krajine tretieho sveta a&nbsp;krádeže tu nie sú ničím nezvyčajným.

ĎALŠIE FOTOGRAFIE Z KRAJINY CIGAR A RUMU NÁJDETE V GALÉRII

Diaľnicu postupne nahradili malé cestičky a&nbsp;ja tak konečne vidím prvotné záblesky pravej Dominikánskej republiky. Zaujala ma miestna benzínka, ktorú by ste si na prvý pohľad mohli pomýliť so stánkom s&nbsp;račianskym burčiakom či vínom popri ceste. Malé a&nbsp;väčšie plastové fľaše sú naplnené benzínom. Ideálne množstvo, ktoré majiteľovi motorky postačí na desiatky kilometrov jazdy. Na ostrove nájdete aj väčšie a&nbsp;zároveň drahšie pumpy, ale jedine vo väčších mestách, akým je Punta Cana či Santo Domingo. Benzín a&nbsp;nafta sa na ostrove počítajú na galóny a&nbsp;v&nbsp;prepočte na liter a&nbsp;americký dolár stojí jeden liter benzínu približne 1,15&nbsp;dolára. Hneď vedľa benzínky sa začali ukazovať prvé obydlia, tie najchudobnejšie majú charakter plechových domov. O&nbsp;niečo lepšie už majú fasádu z&nbsp;dreva a&nbsp;tie najluxusnejšie, ktoré vlastní iba hŕstka bohatých Dominikáncov, sa viac podobajú našim tehlovým domom. Roxorové tyče však trčia takmer z&nbsp;každého z&nbsp;nich, čím si šikovní domáci zabezpečia úľavy od platenia daní.

Článok pokračuje na ďalšej strane.

Ocitli sme sa pred našou prvou zastávkou, ktorou je miestna škola. Naskytol sa mi pohľad na malú tehlovú budovu, ktorá mala všade mreže a&nbsp;veľké zámky. Do budovy sa dalo vstúpiť dvoma vchodmi, pričom každý viedol do samostatnej triedy. Tieto dve triedy síce oddeľoval múr, no ten siahal iba do výšky približne 2,5&nbsp;metra a&nbsp;zvyšný meter až dva boli prázdne. Z&nbsp;jednej triedy do druhej ste sa tak mohli bez problémov dorozumievať. Žiaci boli rozdelení na mladších a&nbsp;starších. Adamko medzi deti hneď zapadol. Chcel s&nbsp;nimi interagovať, hrať sa, pozerať si ich učebnice, hoci nevie ani slovko po španielsky. Rovnako ako si obzeral on ich, obzerali si aj ony jeho a&nbsp;nás. Treba si uvedomiť, že domáce dominikánske deti nevidia belocha príliš často, a&nbsp;preto sme pre ne vždy niečím zaujímavým. Niektoré deti boli zhovorčivejšie, iné hanblivejšie, no všetky boli milé s&nbsp;istou dávkou pokory. Všetky oblečené v&nbsp;rovnakej zelenej uniforme, ktorá je povinným odevom každého školáka. Uniformy deti dostávajú od štátu, rovnako ako ruksaky či niektoré ďalšie pomôcky.

Školská dochádzka v&nbsp;Dominikánskej republike nie je povinná, a&nbsp;pokiaľ sa rodič rozhodne dať svoje dieťa študovať, má dve možnosti: štátnu školu, ktorá je zadarmo, alebo súkromnú školu s&nbsp;povinnou výučbou angličtiny, kde je cena približne 150&nbsp;dolárov mesačne. To je pri miestnom priemernom plate vysoká suma, a&nbsp;preto tam chodia väčšinou zahraničné deti alebo deti z&nbsp;vyššej triedy Dominikáncov.

Po pár minútach jazdy sme vystupovali na lokálnom trhu, kde nakupuje 99&nbsp;percent domácich. Úzke uličky sú preplnené stánkami. Príjemným prekvapením bolo, že za celý čas na nás nikto nekričal, aby sme si čokoľvek kúpili či ochutnali. Každý si robil to svoje, a&nbsp;pokiaľ ste sa pristavili a&nbsp;chceli ste niečo ochutnať, samozrejme, ochotne vám poukazovali (ak sa vám podarilo dohovoriť, pretože na angličtinu rozhodne zabudnite). Tento trh je miesto, kde kúpite naozaj všetko. Od ovocia a&nbsp;zeleniny až po drogériu, ale aj lieky či oblečenie. Priamo pri mne stál muž, ktorý niesol v&nbsp;igelitke niekoľko kotúčikov toaletného papiera a&nbsp;prechádzal sa po trhu, hľadajúc potenciálnych kupujúcich. Hygiena tu rozhodne nefunguje tak ako u&nbsp;nás. O&nbsp;tom sa presvedčíte aj v&nbsp;časti trhu, kde kúpite čerstvé mäso akéhokoľvek druhu zavesené na špagátoch priamo pred vami. Pachový efekt rozhodne predbehol ten vizuálny, ale nedajte sa zmiasť. Smrad pochádza zo spracovania a&nbsp;porciovania mäsa, ktoré sa tu každodenne realizuje.

Samotné mäso je čerstvé a&nbsp;domáci vždy naporciujú len toľko, koľko vedia, že sa predá. Nikto si nemôže dovoliť byť v&nbsp;stratách a&nbsp;nikto by si nekúpil pokazené mäso (aspoň takto to domáci hovoria). Samozrejme, pre nás Európanov, ktorí si kupujeme mäso zabalené na bielej tácke v&nbsp;obchodnom reťazci, je predstava takéhoto nákupu mäsa obletovaného muchami takmer neprijateľná. O&nbsp;pár metrov ďalej mi pohľad padol na stánok, kde muž predával drogériu, lieky a&nbsp;hneď vedľa mal vystavené ryby naložené v&nbsp;soli. Jednoducho všetko, čo sa dá, sa títo ľudia snažia predať. Počas prechádzania na nás z&nbsp;každej strany „striehlo“ šťavnaté lokálne ovocie a&nbsp;zelenina. Avokáda veľké ako dlaň, zrelé papáje, marakuje, ananásy či typické miestne zemiaky s&nbsp;názvom yuca.

Hlavnou hospodárskou aktivitou Dominikánskej republiky je pestovanie tabaku a&nbsp;cukrovej trstiny. Tabak sa využíva na kvalitné dominikánske cigary a&nbsp;cukrová trstina na nefalšovaný rum. Malá domáca fabrika (nazývaná aj ranč), kde sa denne vyrobia stovky cigár, nás vítala otvorenými dverami. Prechádzame úzkymi schodmi až do vrchnej časti tehlového domu, ktorý obklopujú rozsiahle plantáže a&nbsp;pohoria. Približne desiatka mužov má jasne určené úlohy. Na jednej strane miestnosti sedel muž, ktorý rozdeľoval jednotlivé časti tabaku. Vnútorná časť, ktorá obsahuje až 70&nbsp;percent nikotínu, sa do cigár nevkladá –&nbsp;tieto listy treba odstrániť. Hneď vedľa sedel zamestnanec, ktorý tabakové listy sušil. Ďalší traja sa venovali samotnej výrobe cigár, a&nbsp;to tak, že spájali tabakové listy do formy, následne ich vkladali do lisu a&nbsp;pripravovali na ďalšie spracovanie a&nbsp;balenie. Dôležité je vybrať vždy niekoľko rôznych tabakových listov do jednej cigary, pretože ako sa hovorí, správna cigara musí počas fajčenia trikrát zmeniť chuť. To sa dá zabezpečiť jedine výberom rôznych odrôd a&nbsp;rôznych častí tabaku.

Spoza chrbta zrazu počujem, ako na mňa kričí jeden domáci: „Seňorita, seňorita!“ Obzriem sa a&nbsp;vtom vidím, ako ma jeden z&nbsp;výrobcov volá k&nbsp;sebe k&nbsp;stolu. Veľmi rýchlo som pochopila, že chce, aby som si vyskúšala vyrobiť vlastnú cigaru. Podáva mi tabakové listy a&nbsp;ukazuje mi spôsob, akým ich efektívne zrolujem. Následne zalepím koniec cukrovou vodou, ktorá prirodzene funguje ako tmel a&nbsp;spája koncovú časť tabakového listu. Na záver už stačí len odrezať vytŕčajúce časti tak, aby cigara nabrala pekný oválny tvar s&nbsp;dokonalým ukončením. Moja prvá cigara sa zrodila za menej ako dve minúty. S&nbsp;hrdosťou ju vkladám do ruksaka a&nbsp;prenechávam miesto manželovi. K&nbsp;pravej dominikánskej cigare treba ochutnať Mamu Juanu –&nbsp;obľúbený miestny nápoj. Dominikánsky rum, červené víno, med a&nbsp;domáce bylinky sa prepájajú v&nbsp;mojich ústach s&nbsp;pozostatkami po chuti cigary. Začínam chápať, prečo je to také dokonalé spojenie chutí.

Zamierili sme pozrieť sa na Haiťanov, ktorí denne pracujú na plantážach s&nbsp;cukrovou trstinou. Haiťanov spoznáte na prvý pohľad. Na rozdiel od Dominikánca, ktorý má typickú kapučínovú farbu pleti, Haiťan je považovaný za najtmavšieho obyvateľa Karibiku. Tento rozdiel vychádza z&nbsp;histórie. Pôvodní Dominikánci boli Tainovia, ktorí obývali celý dnešný ostrov Haiti (starší názov Hispaniola). Až po objavení ostrova Krištofom Kolumbom v&nbsp;roku 1492 na ostrov priviezli Afričanov, ktorí slúžili ako otroci. Ich potomkovia dnes tvoria väčšinu obyvateľov štátu Haiti. Až do dnešného dňa ostala ťažká práca na Haiťanov, tá na poliach s&nbsp;cukrovou trstinou je jedna z&nbsp;nich. Nespočetné hodiny na priamom slnku, niekoľko ton cukrovej trstiny denne. A&nbsp;to všetko len za pár dolárov...

Prichádzame do osady, kde žije menšia skupina Haiťanov na dominikánskej strane ostrova. Po ľavej strane cesty sa rozprestierajú niekoľkohektárové polia cukrovej trstiny a&nbsp;na druhej strane vidíme zopár plechových chatrčí. V&nbsp;diaľke som si všimla sediacich mužov, ktorí mali pri nohách veľké mačety používajúce sa najmä na stínanie cukrovej trstiny. Na druhom konci dediny sedeli ženy obkolesené menšími a&nbsp;väčšími ratolesťami. S&nbsp;deťmi v&nbsp;pätách sme sa vydali na krátku prechádzku dedinou. Na uliciach voľne pobehovali vychudnuté psy, ktoré sa míňali s&nbsp;pobehujúcou hydinou. Strechy domov tvorilo niekoľko rôznych kusov plechov poprekladaných cez seba. Vypraná bielizeň sa sušila na špagátoch, ktoré mali domáci natiahnuté medzi stromami. Staršie deti držali tie mladšie a&nbsp;spoločne nás sprevádzali až na koniec našej okružnej cesty.

Keď sme sa vrátili k&nbsp;autu, stál pri ňom jeden z&nbsp;Haiťanov s&nbsp;veľkou šabľou v&nbsp;ruke. V&nbsp;druhej ruke držal cukrovú trstinu, pripravený ukázať nám, v&nbsp;čom spočíva jeho každodenná práca na poli. Cukrovú trstinu pár pohybmi mačety zbavil vonkajších častí a&nbsp;my sme tak mohli zistiť, prečo je cukrová trstina taká žiadaná potravina. Muž mi podal dužinu cukrovej trstiny dlhú asi pätnásť centimetrov a&nbsp;Dano mi vysvetlil spôsob, akým sa správne konzumuje. Odhryznete si, ale ďalej nehryziete. V&nbsp;ústach sa snažíte vysať maximálny objem vody, ktorý sa v&nbsp;tejto dužine nachádza. Už po pár sekundách cítite, ako vám chuťové poháriky zavalí sladká chuť. Zvyšnú časť dužiny sme museli následne vypľuť, pretože naše telo ju nedokáže stráviť. Teraz už chápem, že sa robí všetko pre tú sladkú tekutinu, ktorá sa schováva až v&nbsp;samotnom srdci tejto rastliny. Sladké zlato Dominikánskej republiky.

Kohútie zápasy –&nbsp;šport či týranie?

Od cukrovej trstiny sa presúvame na ranč, kde si domáci pestujú ovocie, kávu a&nbsp;kakao. Všade navôkol nás obkolesovali vysoké zelené stromy, na ktorých rástli kakaové bôby, marakuje, ovocie známe ako noni, sapote či banány. Okrem ovocných stromov cestičku lemovali kráľovské palmy, ktoré sa týčili do výšky niekoľkých metrov. Pri každom strome sme sa zastavili a&nbsp;ochutnali sme z&nbsp;každého ovocia. Trpké chute striedali sladké a&nbsp;sladké, naopak, tie kyslé. Pomedzi nohy nám pobehovala hydina, ktorá nás sprevádzala až k&nbsp;dvom klietkam visiacim na strome. V&nbsp;každej bol jeden kohút. Klietky boli samostatne zamknuté a&nbsp;v&nbsp;strede sa nachádzala doska tak, aby na seba kohúty nevideli. V&nbsp;Dominikánskej republike sú totiž veľmi populárne kohútie zápasy, ktoré nás každú chvíľu čakali. Všetci sme sa postavili do kruhu a&nbsp;následne kohúty vhodili do stredu. Stačil len prvý kontakt a&nbsp;už boli v&nbsp;sebe. Pre tieto kohúty je totiž súboj ich primárnym pudom. Kohútie zápasy trvajú len krátko a&nbsp;následne „bojovníkov“ opäť umiestnia do ich klietok. Pre niekoho týranie zvierat, pre niekoho národný šport. Iný kraj –&nbsp;iný mrav...

Deň je takmer na konci a&nbsp;my sme plní nových zážitkov a&nbsp;skúseností, za ktoré môžeme ďakovať najmä Danovi. Aj keď sa s&nbsp;ním musíme rozlúčiť, náš deň sa ešte nekončí. Treba sa schladiť vo vlnách Atlantiku a&nbsp;užiť si krásy dominikánskych pláží, pre ktoré sem chodí toľko turistov. Vychutnávame pohľad na biely piesok, azúrovú vodu, palmy ohýbajúce sa až nad hladinu oceánu a&nbsp;posledné slnečné lúče dňa. Západy slnka tu rozhodne nechcete zmeškať.

Očakávané zoznámenie: Pravá tvár Dominikánskej republiky za bránami rezortu

Výber pre vás

Očakávané zoznámenie: Pravá tvár Dominikánskej republiky za bránami rezortu

Súvisiace články

Energia z nekonečnej ľudskej dobroty: Neuveríte, kde na ňu najčastejšie narazíte!

Za neznámou krásou: Prešli sme historické skvosty Portugalska, ktoré neobliehajú davy turistov

Jantárovou cestou: Aj k studenému Baltiku chodia lapači bronzu

Výber pre vás