Juraj Babják

Archeológovia nám dokázali, že pred tým, ako bola vynájdená abeceda, existovala „písomná“ komunikácia vo forme obrázkov známych ako hieroglyfy. Predpokladá sa, že vznikli okolo roku 3100 pred naším letopočtom. Nebol to spôsob, ako zachytiť históriu, ale bola to cesta, ako zdokumentovať obchodné transakcie počas vzostupu mestského štátu. Hieroglyfy však boli komplikované na čítanie a&nbsp;vraj len malá skupina pisárov bola schopná rozlúštiť tisíce obrázkov, ktoré predstavovali konkrétne slová. Predpokladá sa, že niekedy medzi rokmi 1900 a&nbsp;1700 pred naším letopočtom bol vyvinutý abecedný systém, ktorý umožnil čítať a&nbsp;písať väčšiemu počtu ľudí.

• Emodži sa celosvetovo používajú už viac ako desať rokov a trendy
sa časom zmenili. State of Emoji Report 2023 uvádza, že zatiaľ čo
popularita niektorých emotikonov rýchlo rastie, používateľov
stále priťahujú mnohé staré obľúbené položky, najmä tie,
ktoré majú slzy alebo srdce.
&nbsp;
• Najpopulárnejším emodži v roku 2023 bola „hlasne plačúca tvár“,
ktorá nahradila v roku 2022 obľúbenú „tvár so slzami radosti“.
&nbsp;
• Naprieč geografickými hranicami vidno aj iné trendy. Krajiny
hovoriace po anglicky –&nbsp;Spojené štáty, Kanada a Spojené
kráľovstvo, mali vo svojej emodži top desiatke „lebku“, čo môže
súvisieť so slangovým použitím slova mŕtvy, ktoré sa
v&nbsp;angličtine bežne používa na vyjadrenie obraznej smrti od
smiechu alebo frustrácie. Európske krajiny Španielsko,
Francúzsko, Spojené kráľovstvo, Taliansko a Rusko zaradili
emotikon „tvár na večierku“ medzi svojich desať najlepších.
&nbsp;
• V roku 2023 sa najčastejšie, takmer 526&nbsp;miliónov ráz, použili
emotikony v Japonsku.

Štatistiky o emodži

Sú dnešné emotikony hieroglyfmi? „Určite," hovorí izraelská egyptologička Orly Goldwasserová (1951). Verí, že emotikony, malé obrázky predstavujúce myšlienku, emóciu, symbol alebo objekt, ktoré sú vložené do textového poľa a&nbsp;používajú sa na vyjadrenie významu ako alternatíva textu, „spĺňajú spoločenskú potrebu, ktorej starí Egypťania rozumeli. Skutočne priniesli modernej spoločnosti niečo dôležité. Cítime stratu obrázkov, túžime po nich a&nbsp;pomocou emotikonov sme do svojho života vniesli trochu staroegyptských hier“. Stali sa bežnou súčasťou našej komunikácie a&nbsp;populárne sú, odkedy sa prvýkrát objavili na japonských mobilných telefónoch.

ĎALŠIE FOTOGRAFIE K TÉME ZNAKOV. KTORÉ NAHRÁDZAJÚ SLOVÁ, NÁJDETE V GALÉRII

Smajlíky, ktoré dnes používame, sa neobjavili z&nbsp;ničoho nič. Vzišli zo skoršieho grafického jazyka –&nbsp;emotikonov, malých obrázkov vyrobených kombináciou interpunkčných znamienok a&nbsp;iných symbolov, ktoré boli ľahko dostupné na klávesnici. Scott E.&nbsp;Fahlman (1948), americký počítačový vedec a&nbsp;niekdajší profesor na Carnegie Mellon University v&nbsp;Pittsburghu, sa zaslúžil o&nbsp;navrhnutie vôbec prvých emotikonov. V&nbsp;roku 1982 spozoroval, že na online nástenke spomínanej univerzity sa objavilo niekoľko nevhodných príspevkov, ktoré síce mohli v&nbsp;určitých kontextoch vyznieť ako vtipy, no ich podtón bol z&nbsp;písaného textu jednoducho nevyčítateľný.

Fahlman ponúkol originálne riešenie v&nbsp;príspevku odoslanom zo svojho počítača 19.&nbsp;septembra 1982 o&nbsp;11.44, kde navrhol, aby sa na označovanie vtipných vecí používal sled týchto znakov: :-) Opačný význam, teda veci, ktoré nie sú vtipné, navrhol označiť takto: :-( Dva nové emotikony sa po univerzite rozšírili ako požiar a&nbsp;už v&nbsp;priebehu týždňov sa dočkali ďalších prírastkov vytvorených na podobnej báze. Za krátky čas sa dostali aj mimo univerzity a&nbsp;o&nbsp;pár rokov neskôr boli celosvetovým hitom vtedajšieho „baby internetu“.

Článok pokračuje na ďalšej strane.

Fahlman nenavrhol koncept emotikonu ako prvý. Podobný koncept sa objavil v&nbsp;článku Reader’s&nbsp;Digestu v&nbsp;máji 1967. Zverejnený bol v&nbsp;texte od Ralpha Repperta. Príbeh hovoril o&nbsp;tete Ev, jedinej osobe, ktorú Ralph poznal a&nbsp;ktorá používala symboly vo svojich listoch. Jedným z&nbsp;týchto symbolov bol jazyk zapichnutý do líc “ –&nbsp; – -)“.

The Emoji Movie je americký animovaný komediálny film založený na symboloch emodži, ktorý režíroval Tony Leondis. Produkovala ho spoločnosť Sony Pictures Animation a distribuovala Columbia Pictures. Film mal premiéru 23.&nbsp;júla 2017 v Regency Village Theatre. V prvý deň premietania film zarobil 10,1&nbsp;milióna dolárov. Doteraz zarobil celosvetovo 217,8&nbsp;milióna dolárov, pri produkčnom rozpočte 50&nbsp;miliónov dolárov.

Emodži vo filme

O&nbsp;dva roky neskôr v&nbsp;rozhovore vytlačenom v&nbsp;The New York Times americký profesor, spisovateľ a&nbsp;literárny kritik ruského pôvodu Vladimir Nabokov (1899 –&nbsp;1977) poznamenal: „Často si myslím, že by mal existovať špeciálny typografický znak pre úsmev –&nbsp;nejaký druh konkávneho znaku, okrúhla zátvorka na chrbte.“

Samotné slovo „emodži“ pochádza z&nbsp;kombinácie japonských slov pre „obrázok“ a&nbsp;„charakter/postava“, čo odráža použitie emotikonov ako nového grafického jazyka. Podobnosť s&nbsp;anglickým slovom „emotion“ (emócia) je čisto náhodná. Od začiatku boli emotikony vytvorené na používanie prostredníctvom klávesnice. Bežne sa používali v&nbsp;online četovacích miestnostiach a&nbsp;na iných digitálnych fórach počas 90.&nbsp;rokov. Boli to skôr neformálne priestory. Niektoré emotikony sa stali pomerne pokročilými, pričom na vytváranie detailných obrázkov sa používalo veľa symbolov. Jedným z&nbsp;najznámejších príkladov je „muž krčiaci plecami“: ¯\_(:))_/¯

Prvé obrázkové emotikony vytvoril v&nbsp;roku 1999 japonský umelec a&nbsp;dizajnér Šigetaka Kurita (1972). Pracoval na vývojovom tíme pre „i-mode“, skorú mobilnú internetovú platformu od hlavného japonského mobilného operátora DoCoMo. Chcel navrhnúť atraktívne rozhranie na sprostredkovanie informácií jednoduchým a&nbsp;stručným spôsobom, napríklad ikonu na zobrazenie predpovede počasia namiesto výrazu „zamračené“.

Kurita teda načrtol súbor obrázkov s&nbsp;rozmermi 12 x 12 pixelov, ktoré bolo možné vybrať z&nbsp;mriežky podobnej klávesnici v&nbsp;rozhraní i-mode a&nbsp;potom ich odoslať na mobily a&nbsp;stránky ako ich vlastné samostatné znaky. Obrázky však museli byť dostatočne výrazné, aby vynikali na malých displejoch vtedajších telefónov. Pôvodných 176 emotikonov, ktoré sú teraz súčasťou stálej zbierky v&nbsp;Múzeu moderného umenia v&nbsp;New Yorku, malo na tvárach privilegované symboly, pretože cieľom DoCoMa bolo nájsť nové spôsoby vyjadrenia informácií. Boli tam symboly, ktoré ukazovali počasie (slnko, mraky, dáždnik, snehuliak), premávku (auto, električka, lietadlo, loď), techniku (pevná linka, mobil, TV, GameBoy) a&nbsp;všetky fázy Mesiaca. 

Tieto symboly však neboli len čisto informačné. Prvýkrát ponúkli spôsob, ako pridať emocionálny podtext do správy. Napríklad slovo „rozumiem“ môže samo osebe znieť chladne alebo pasívne, ale ak sa pridalo , správa ponúkla pocit tepla a&nbsp;sympatie. Bol to jednoducho začiatok nového vizuálneho jazyka. Presne 22.&nbsp;februára 1999 si zákazníci NTT Docomo mohli prvýkrát vyskúšať nový komunikačný smer, a&nbsp;interagovať pomocou malých farebných tvárí a&nbsp;symbolov.

Po predstavení tejto kolekcie emodži na NTT DoCoMo začali ďalší japonskí operátori vytvárať vlastné emotikony. Ľudia si ich mohli posielať iba v&nbsp;rámci jednej siete, jedného operátora. No v&nbsp;roku 2005 sa to zmenilo a&nbsp;nastalo vzájomné posielanie. To rýchlo pritiahlo celosvetovú pozornosť, pričom do akcie sa chceli zapojiť aj americké spoločnosti ako Apple, Microsoft a&nbsp;Google.

V&nbsp;roku 2007 si tím pre internacionalizáciu softvéru v&nbsp;spoločnosti Google, ktorý tvorili Kat Momoi, Mark Davis a&nbsp;Markus Scherer, všimol vzostup emotikonov v&nbsp;Japonsku a&nbsp;tvrdil, že emotikony by mali spadať pod rovnaký štandard. Rozhodli sa postaviť do čela a&nbsp;požiadali organizáciu Unicode Consortium, neziskovú skupinu, ktorá funguje podobne ako Organizácia Spojených národov na udržiavaní textových štandardov na všetkých počítačoch, o&nbsp;oficiálne uznanie emotikonov. V&nbsp;roku 2009 sa k&nbsp;tomuto tímu pridala dvojica inžinierov z&nbsp;Applu, Yasuo Kida a&nbsp;Peter Edberg, ktorí predložili oficiálny návrh na prijatie 625 nových emotikonových znakov do štandardu Unicode. Tento návrh bol prijatý v&nbsp;roku 2010.

Kým sa emotikon dostane od prvého návrhu do vášho telefónu, prejde zdĺhavým procesom schvaľovania, ktorý môže trvať až dva roky. Podrobné návrhy obsahujú vysvetlenie, prečo by sa emotikon mal prijať, a&nbsp;nápady, ako by mohol vyzerať. Návrhy skúma podvýbor pre emodži, ktorý sa stretáva dvakrát týždenne, aby prediskutoval a&nbsp;rozhodol o&nbsp;všetkých záležitostiach súvisiacich s&nbsp;emotikonmi. 

Webová stránka Emojipedia bola spustená v roku 2013 a funguje ako online referenčná stránka pre emotikony, ktorá vysvetľuje ich význam a bežné používanie. Poskytuje zbierky emotikonov spojených s konkrétnymi udalosťami alebo témami, vysvetľuje trendy emodži súvisiace s kultúrou a rozoberá správy o emotikonoch. Založil ju austrálsky historik Jeremy Burge (1984).

Emojipedia

Keď podvýbor dosiahne konsenzus, môže sa zrodiť nový emotikon. Nejde však len o&nbsp;obrázok. Aspekt dizajnu je zložitejší, než by sme očakávali. Napríklad ak má existovať emotikon reprezentujúci fazuľu, musia sa zodpovedať otázky ako: Mala by to byť čierna fazuľa? Smažená fazuľa? Maslová fazuľa? Zelená fazuľa? Mala by byť v&nbsp;plechovke? V&nbsp;miske? Vyrastať zo zeme?

V&nbsp;roku 2014 sa začala veľká politizácia emotikonov. Krásnym príkladom boli emotikony predstavujúce jedlo. Žiadne neznázorňovali tradičnú africkú kuchyňu ako indžera alebo fufu. Alebo vlajky –&nbsp;existoval emotikon izraelskej vlajky, ale nie palestínskej. Alebo rodiny –&nbsp;neboli obrázky zobrazujúce rodičov rovnakého pohlavia či slobodných rodičov. Nový jazyk digitálneho veku nemal slová pre „ženy s&nbsp;prácou“ alebo „farebné osoby“, alebo... Nešlo teda len vytvorenie správnej ikony, ktorá by opisovala konkrétne jedlo či zástavu. Išlo o&nbsp;digitálne uznanie danej kultúry.

V&nbsp;roku 2015 urobil Unicode prvý veľký krok k&nbsp;diverzifikácii a&nbsp;každá aktualizácia odvtedy zahŕňa postupné kroky smerom k&nbsp;rôznorodosti ľudí a&nbsp;kultúr zastúpených na klávesnici emodži: napríklad surfistky a&nbsp;cyklistky, ženy s&nbsp;prilbou a&nbsp;so stetoskopom, ľudia v&nbsp;turbanoch a&nbsp;hidžáboch. Hovorí sa, že jedinou konštantou v&nbsp;našom živote je zmena. O&nbsp;zmenách a&nbsp;rýchlych zmenách v&nbsp;technologickom a&nbsp;digitálnom svete presviedčajú aj emotikony. Dnes ich existuje viac ako tritisíc. Žeby to bol náznak budúcnosti smerujúcej ku globálnej kultúre a&nbsp;forme komunikácie?

Obrázok namiesto slov: Sú emotikony novodobými hieroglyfmi?

Výber pre vás

Obrázok namiesto slov: Sú emotikony novodobými hieroglyfmi?

Súvisiace články

Krutá krstná mama: Zabila alebo dala zlikvidovať stovky ľudí vrátane troch manželov

Útek ako zo Švejka: Vladimír Kríž komunistom zdúchol s pasom z detskej tlačiarničky

Dáma hereckého sveta: Angela Lansburyová bola nakoniec rada, že ani raz nezískala Oscara

Výber pre vás