Jaroslav Slašťan

Od roku 1393 sa spomína ako Villa Fabri, v&nbsp;roku 1430 niesla pomenovanie Kowachlehota, v&nbsp;roku 1489 bol jej názov Thwssyna a&nbsp;od roku 1495 je doložená ako Kauorfalwa alias Thusina. Po roku 1773 niesla názov Tužina, po nemecky Schmiedshau. Podnetom na výraznú kolonizáciu celej hornonitrianskej oblasti bolo objavenie zlata. Na jeho vyťaženie pozvali skúsených baníkov z&nbsp;uhorských banských miest i&nbsp;z&nbsp;nemeckých krajín.

Od počiatku sú dejiny tejto obce úzko späté s&nbsp;dejinami bojnického panstva, ku ktorému od začiatku územne patrila. V&nbsp;rokoch 1657 až 1711 sa obyvatelia vykupovali z&nbsp;poddanských povinností za tisíc zlatých ročne a&nbsp;za pol funta šafranu. V&nbsp;prvej polovici 20. storočia tu žilo približne tritisíc obyvateľov. Obdobie po druhej svetovej vojne znamenalo pre karpatských Nemcov katastrofu. Násilné, ale aj dobrovoľné vysťahovanie celých rodín jednak uplatnením princípu kolektívnej viny, jednak zo strachu z&nbsp;vyrovnávania účtov za druhú svetovú vojnu znamenalo rapídne zníženie počtu nemeckých obyvateľov. Druhá vysťahovalecká vlna zasiahla Tužinu na prelome 60.&nbsp;a&nbsp;70. rokov a&nbsp;spôsobila ďalší výrazný pokles počtu obyvateľstva.

<p><strong>Prvá písomná zmienka:</strong> 1393</p>
<p>&nbsp;</p>
<p><strong>Lokalizácia:</strong> okres Prievidza, Trenčiansky kraj</p>
<p>&nbsp;</p>
<p><strong>Počet obyvateľov:</strong> 1 204 (588 mužov a&nbsp;616 žien)</p>
<p>&nbsp;</p>
<p><strong>Obyvatelia nad 60 rokov:</strong> 287 (122 mužov a&nbsp;165 žien)</p>
<p>&nbsp;</p>
<p><strong>Obyvatelia do 18 rokov:</strong> 183</p>
<p>&nbsp;</p>
<p><strong>Vývoj nezamestnanosti v okrese Prievidza (vždy ku koncu roka):</strong></p>
<ul>
<li><strong>2012</strong> 12,97 %</li>
<li><strong>2013</strong> 13,90 %</li>
<li><strong>2014</strong> 12,47 %</li>
<li><strong>2015</strong> 10,37 %</li>
<li><strong>2016</strong> 8,13 %</li>
<li><strong>2017</strong> 5,14 %</li>
<li><strong>2018</strong> 4,46 %</li>
<li><strong>2019</strong> 4,7 %</li>
<li><strong>2020</strong> (august)7,09 %</li>
</ul>

Tužina

Starosta Miroslav Dzina (51) je „srdciar“ a&nbsp;lokálpatriot. Tužine šéfuje už druhé volebné obdobie.<em> „Môj starý otec bol partizán, a&nbsp;keď počas frontu prechádzal v&nbsp;zime s&nbsp;družinou cez Čičmany a&nbsp;omrzol, ošetrovalo ho dievča, ktoré sa neskôr stalo jeho manželkou – moja babka,“</em> začína rozprávanie po tom, čo nás usadí a&nbsp;ponúkne dobrou kávou. <em>„Po vypálení susednej obce Čičmany sa mnohí jej obyvatelia presťahovali do prázdnych domov, ktoré tu ostali po karpatských Nemcoch. V&nbsp;jednom takomto dome začali bývať aj moji starí rodičia. Ďalší ľudia sa sem nasťahovali z&nbsp;rôznych kútov Slovenska, napríklad z&nbsp;juhu po povodniach, ktoré ich v&nbsp;predchádzajúcom bydlisku trápili. V&nbsp;našej obci sa tak postretalo množstvo rôznych osudov,“</em> hovorí starosta.

Za jeho pôsobenia tu postavili dve obecné bytovky, zateplili budovu škôlky, pribudlo množstvo trávnatých plôch a&nbsp;zelene, vybudovali odvodňovací kanál, zrekonštruovali kuchynky, zasadačku, posilňovňu, spevnili most na hornom konci obce, zrekonštruovali hasičskú zbrojnicu. <em>„Zrekonštruovali sme autobusové zastávky v&nbsp;obci a&nbsp;označili sme ich tabuľkami názvov jednotlivých zastávok, aby sa cezpoľní cestujúci u&nbsp;nás vedeli zorientovať a&nbsp;domáci zas nezabudli vystúpiť,“</em> usmieva sa starosta, ale hneď prejde na vážnu tému, a&nbsp;to, čo ich trápi najviac.

<em>„Paradox je, že hoci vodou zásobujeme niekoľko okolitých obcí, nemáme kanalizáciu. Minulá vláda odsúhlasila, že každý rok pôjde na rozvoj verejných kanalizácií a&nbsp;verejných vodovodov minimálne 50 miliónov eur z&nbsp;rozpočtu environmentálneho fondu pre obce pod dvetisíc obyvateľov. A&nbsp;to práve preto, že mnoho obcí s&nbsp;menším počtom obyvateľov nemá vybudovanú kanalizáciu,“</em> pripomína záväzok vlády prvý muž obce. Štatistiky mu dávajú za pravdu, hovoria, že v&nbsp;otázke verejnej kanalizácie má Slovensko čo dobiehať. V&nbsp;januári 2018 pripojenie do verejnej kanalizácie dosiahlo 68 percent obyvateľov, no len necelých 40 percent obcí má vybudovanú alebo iba čiastočne vybudovanú verejnú kanalizáciu. <em>„Práve väčšina menších obcí, medzi ktoré patríme aj my, má ťažšiu situáciu pri hľadaní verejných zdrojov na vybudovanie kanalizácie,“</em> hodnotí situáciu Miroslav Dzina.

<strong>Pokračovanie na ďalšej strane...</strong>

Tužinskí škôlkari sa v&nbsp;roku 2014 zapojili do súťaže The School Dance. Súťaž trvala niekoľko mesiacov, na začiatku museli tanečné kolektívy nahrať trojminútové video s&nbsp;tancom v&nbsp;niektorej z&nbsp;viacerých kategórií. Z&nbsp;prihlásených 426 videí si ľudia vyberali v&nbsp;hlasovaní. Tanečné tímy posúvali najskôr do druhého kola a&nbsp;neskôr aj tri najlepšie do finále. Doň vybrala odborná porota ďalších dvanásť družstiev. Zo všetkých materských škôl zo Slovenska, z&nbsp;Česka a&nbsp;Poľska, ktoré sa do súťaže zapojili, získali tužinskí škôlkari prvé miesto a&nbsp;ako jediní postavili Slovenské národné divadlo na nohy, pretože si za vystúpenie vyslúžili ovácie postojačky.

<em>„V&nbsp;prvom tanci sme priblížili život na Bojnickom zámku, pretože ten je pre náš región typický. Druhý tanec, ľudový, charakterizoval obec, v&nbsp;ktorej žijeme, a&nbsp;tretí bol moderný. Bol to teda prechod od minulosti po súčasnosť. Najnáročnejšie bolo vyzliekanie kostýmov počas prechodu od jedného tanca k&nbsp;druhému. Ale zvládli sme to. Bol to emocionálne vypätý pocit šťastia a&nbsp;zážitok pre nás učiteľky, keď sme videli a&nbsp;počuli obrovskú podporu publika. Boli sme na naše deti pyšné, plakali sme od šťastia,“</em> priznáva aj po rokoch riaditeľka tužinskej materskej školy Tatiana Rusnáková.

Obecné múzeum slávnostne otvorili 8. septembra 2018, v&nbsp;roku 625. výročia prvej písomnej zmienky o&nbsp;obci. Nachádza sa v&nbsp;dome z&nbsp;roku 1905, ktorý si po odkúpení vyžiadal rozsiahlu rekonštrukciu. Po zariadení múzea tu vznikla expozícia, ktorú tvoria zrekonštruované a&nbsp;inštalované predmety zo zbierky pani Kornélie Richterovej a&nbsp;ďalších obyvateľov obce. Práve ona nás počas nášho pobytu v&nbsp;Tužine sprevádzala stálou expozíciou múzea.



      <div class="drag-and-drop uploaded snippet-cb snippet-image" contenteditable="false">
          <div class="row ">
              <div class="file">
                  <div style="float:left; margin-right:10px;" class="image">
                      <img src="https://damadmin.nmhmedia.sk/image/6c99c7a2-e0c4-4574-80d2-0c50533a75ed_phphnmjam.png/320/180" alt="" data-media-id="9297532" data-embed-id="4138162">
                  </div>
                  <div class="meta-info">
                      <span class="imageCaption">Rekonštrukciou obytného domu z roku 1905 a jeho zariadením vytvorili stálu expozíciu obecného múzea.</span>
                      <strong>
                          <span class="imageAuthor">Michaela Štancelová</span>
                      </strong>
                      <div class="center-helper">
                          <button class="btn cb-image-btn update-image-info">
                              <em class="fa fa-refresh" aria-hidden="true">&nbsp;</em>Edit
                          </button>
                          <button class="btn cb-image-btn remove-image">
                              <em class="fa fa-trash" aria-hidden="true">&nbsp;</em>Remove
                          </button>
                      </div>
                  </div>
              </div>
              <div class="controls">
                  <button class="btn green cb-image-btn cb-search-img-btn">Vybrať z banky</button>
                  <button class="btn cb-image-btn cb-upload-img-btn"><em class="fa fa-upload" aria-hidden="true">&nbsp;</em>Nahrať z PC</button>
                  <button class="btn cb-image-btn cb-upload-by-link-img-btn"><em class="fa fa-link" aria-hidden="true">&nbsp;</em>Nahrať z URL</button>
              </div>
              <div class="icons">
                  <em class="fa fa-trash" aria-hidden="true">&nbsp;</em>
              </div>
          </div>
      </div>
    


<em>„Múzeum prezentuje, ako sa žilo v&nbsp;medzivojnovom období a&nbsp;v&nbsp;časoch pred prvou svetovou vojnou. Vystavujeme rôzne predmety, ale aj zvyklosti a&nbsp;tradície miestnych ľudí. Návštevníkov čakajú štyri tematicky rozdielne izby. Prvá je spálňa, druhá kuchyňa, ktorej dominantou je pec a&nbsp;môžete si v&nbsp;nej obhliadnuť dobové kuchynské nástroje, ktoré gazdiné potrebovali na varenie. Nechýba ani remeselná miestnosť – dielňa, ktorá v&nbsp;objekte múzea nahrádza hospodársku časť. Tvorí ju mnoho nástrojov, ako sú píly, česáky na spracovanie ľanu a&nbsp;vlny, hoblíky, kladivá, kliešte, vidly, hrable a&nbsp;mnoho iných nástrojov,“</em> vysvetľuje pani Richterová (83).

Väčšina exponátov pochádza z&nbsp;jej súkromnej zbierky. Práve ona navrhla starostovi, že ak obec vytvorí múzeum, svoju zbierku mu venuje. Pri návšteve obecného múzea sa ľudia dozvedia mnohé zaujímavosti o&nbsp;tom, ako sa v&nbsp;minulosti žilo, ako sa ľudia obliekali a&nbsp;s&nbsp;čím pracovali. Nájdete tu rôzne historické predmety, reprodukcie starých fotografií i&nbsp;originálne časti tradičného odevu, ktoré sú súčasťou tradičnej karpatskonemeckej kultúry.

Tridsať rokov aktívnej činnosti o&nbsp;pár mesiacov oslávi tunajší karpatskonemecký spolok, ktorý sa usiluje o&nbsp;obnovu kultúrnych tradícií, folklóru a&nbsp;zachovanie ojedinelého nemeckého dialektu. Od roku 2010 je jeho predsedníčkou Matilda Ďuricová (76). Tridsať rokov pracovala v&nbsp;Coop Jednote Prievidza ako inšpektorka predajní a&nbsp;po odchode na dôchodok sa stala predsedníčkou dozorného výboru Coop Jednoty Tužina.



      <div class="drag-and-drop uploaded snippet-cb snippet-image" contenteditable="false">
          <div class="row ">
              <div class="file">
                  <div style="float:left; margin-right:10px;" class="image">
                      <img src="https://damadmin.nmhmedia.sk/image/84f6be85-7859-43c5-903e-62090a8ea574_phpolhlbp.png/320/180" alt="" data-media-id="9297550" data-embed-id="4138163">
                  </div>
                  <div class="meta-info">
                      <span class="imageCaption">Matilda Ďuricová (76) v sviatočnom tužinskom kroji.</span>
                      <strong>
                          <span class="imageAuthor">Michaela Štancelová</span>
                      </strong>
                      <div class="center-helper">
                          <button class="btn cb-image-btn update-image-info">
                              <em class="fa fa-refresh" aria-hidden="true">&nbsp;</em>Edit
                          </button>
                          <button class="btn cb-image-btn remove-image">
                              <em class="fa fa-trash" aria-hidden="true">&nbsp;</em>Remove
                          </button>
                      </div>
                  </div>
              </div>
              <div class="controls">
                  <button class="btn green cb-image-btn cb-search-img-btn">Vybrať z banky</button>
                  <button class="btn cb-image-btn cb-upload-img-btn"><em class="fa fa-upload" aria-hidden="true">&nbsp;</em>Nahrať z PC</button>
                  <button class="btn cb-image-btn cb-upload-by-link-img-btn"><em class="fa fa-link" aria-hidden="true">&nbsp;</em>Nahrať z URL</button>
              </div>
              <div class="icons">
                  <em class="fa fa-trash" aria-hidden="true">&nbsp;</em>
              </div>
          </div>
      </div>
    


<em>„Máme 68 členov a spievame v nemčine, slovenčine i tužinským dialektom. Najviac speváckych vystúpení máme v obciach Hauerlandu, ale aj v iných slovenských obciach. Každoročne sa v obciach nemeckého regiónu usporadúva Hauerlandfest. Náš súbor Schmiedshauer predstavuje tradičné piesne a tance z územia Hauerlandu. K pravidelným aktivitám nášho tužinského spolku patria stretávania spojené s nácvikom piesní a tancov, ktoré sa nám podarilo získať od najstarších pamätníkov.“</em>

V&nbsp;obci pôsobí aj Zbor svätého Jakuba pod vedením Kataríny Ošvátovej. V&nbsp;roku 2002 sa jeho členovia rozhodli nahrať prvé vlastné CD. Problémom bolo, že nemali názov a&nbsp;ten bolo treba uviesť na pripravovaný album. Padlo teda rozhodnutie, že sa pomenujú podľa patróna tužinskej farnosti svätého Jakuba. O&nbsp;štyri roky neskôr, v&nbsp;novembri 2006, zbor vydal ďalšie CD s&nbsp;názvom Si moje svetlo. K&nbsp;zboru patrí i&nbsp;gospelový festival Pozdvihni svoj hlas, ktorý mal premiéru v&nbsp;roku 2007 a&nbsp;následne zorganizovali ďalšie štyri ročníky. Festivaly sa stali známymi po celom Slovensku a&nbsp;účinkovali na nich najznámejšie gospelové kapely.

K&nbsp;tradičným aktivitám Zboru svätého Jakuba patria vianočné koncerty, ktoré zbor usporadúva nielen v&nbsp;domácom prostredí, ale aj v&nbsp;okolitých obciach. V&nbsp;roku 2012 vydal tretie CD s&nbsp;názvom Si moja nádej. Nahrávky piesní sa vďaka internetu postupne stali známymi a&nbsp;hlavne piesne Svadobná 1, 2 a&nbsp;3 sa spievajú na svadobných obradoch po celom Slovensku, ale aj v&nbsp;zahraničí, o&nbsp;čom svedčia mnohé žiadosti o&nbsp;noty od rôznych hudobníkov a&nbsp;množstvo verzií na internete. V&nbsp;roku 2015 pripravil zbor namiesto klasického vianočného koncertu muzikál, do ktorého sa aktívne zapojili aj ľudia z&nbsp;obce.

Neprehliadnuteľným objektom v&nbsp;obci je Kostol svätého Jakuba a&nbsp;morový stĺp. Po ľavej strane štátnej cesty pri vstupe do obce stojí viacúčelový zrekonštruovaný kultúrny dom, ktorý postavili v&nbsp;rokoch 1942 až 1943. Po viacerých stavebných úpravách a&nbsp;prestavbách slúži svojmu účelu dodnes. V&nbsp;spodnej časti obce v&nbsp;blízkosti kultúrneho domu sa zastavte v&nbsp;tradičnom mlyne s&nbsp;netradičnou peruánskou kuchyňou. V&nbsp;ponuke je výhradne peruánska kuchyňa a&nbsp;pravé peruánske dezerty a&nbsp;nápoje.



      <div class="drag-and-drop uploaded snippet-cb snippet-image" contenteditable="false">
          <div class="row ">
              <div class="file">
                  <div style="float:left; margin-right:10px;" class="image">
                      <img src="https://damadmin.nmhmedia.sk/image/53163b19-a922-4e1c-8a65-f734e3eaa4f9_phpglolap.jpg/320/180" alt="" data-media-id="9297512" data-embed-id="4138165">
                  </div>
                  <div class="meta-info">
                      <span class="imageCaption">Peruánsku reštauráciu Starý mlyn v Tužine otvorili 29. decembra 2019 manželia Zuzana (40) a Beker (39) Pariachiovci.</span>
                      <strong>
                          <span class="imageAuthor">Michaela Štancelová</span>
                      </strong>
                      <div class="center-helper">
                          <button class="btn cb-image-btn update-image-info">
                              <em class="fa fa-refresh" aria-hidden="true">&nbsp;</em>Edit
                          </button>
                          <button class="btn cb-image-btn remove-image">
                              <em class="fa fa-trash" aria-hidden="true">&nbsp;</em>Remove
                          </button>
                      </div>
                  </div>
              </div>
              <div class="controls">
                  <button class="btn green cb-image-btn cb-search-img-btn">Vybrať z banky</button>
                  <button class="btn cb-image-btn cb-upload-img-btn"><em class="fa fa-upload" aria-hidden="true">&nbsp;</em>Nahrať z PC</button>
                  <button class="btn cb-image-btn cb-upload-by-link-img-btn"><em class="fa fa-link" aria-hidden="true">&nbsp;</em>Nahrať z URL</button>
              </div>
              <div class="icons">
                  <em class="fa fa-trash" aria-hidden="true">&nbsp;</em>
              </div>
          </div>
      </div>
    


Peruánsku reštauráciu Starý mlyn v&nbsp;Tužine otvorili 29.&nbsp;decembra 2019 manželia Zuzana (40) a&nbsp;Beker (39) Pariachiovci. Pán Pariachi je jeden z&nbsp;najlepších peruánskych kuchárov v&nbsp;oblasti strednej Európy. Zuzana pochádza z&nbsp;Handlovej, ale dvadsať rokov prežila v&nbsp;Bratislave. Je jazykovedkyňa a&nbsp;jej parketou je španielčina, preto má veľa známych zo Španielska a&nbsp;z&nbsp;Latinskej Ameriky. Osud zariadil, že sa v&nbsp;Bratislave zoznámila s&nbsp;Bekerom, ktorý robil šéfkuchára vo vtedy jedinej peruánskej reštaurácii na Slovensku.

<em>„Aj keď sa peruánska kuchyňa v&nbsp;súčasnosti pokladá za najlepšiu na svete, v&nbsp;strednej Európe je len veľmi málo reštaurácií, ktoré ju ponúkajú. Posledných desať rokov sa umiestňuje na prvom mieste, mnoho cestovateľov ju vyhľadáva ako gastronomický cieľ. V&nbsp;Peru je mnoho klimatických pásiem, čo má za následok neskutočnú pestrosť surovín. Niektoré receptúry sú tisícročia staré, pritom sú to jednoduché a&nbsp;chutné jedlá zo surovín, ktoré tvoria aj základ slovenskej kuchyne a&nbsp;často si ani neuvedomujeme, že pochádzajú z&nbsp;amerického kontinentu,“</em> uvádza nás do tajov peruánskej kuchyne Zuzana, zatiaľ čo ochutnávame nealkoholický nápoj z&nbsp;fialovej kukurice nazývaný chicha morada.

Tužinský dobrovoľný požiarny zbor patrí medzi najlepšie v&nbsp;okrese. Založili ho 12. júla 1911 z&nbsp;iniciatívy panského lesníka Mohlera, riaditeľa školy Aladára Klepeisa a&nbsp;stolárskeho majstra Štefana Paulíka. Po vzniku Československej republiky sa intenzívnejšie organizovalo dobrovoľné hasičstvo. Zbor hasičov v&nbsp;Tužine sa zaraďoval k&nbsp;technicky vyspelejším – vlastnil motorovú dvojkolesovú striekačku a&nbsp;členovia boli vybavení rovnošatami a&nbsp;prilbami. V&nbsp;roku 1989 zbor evidoval 88&nbsp;dobrovoľných požiarnikov z&nbsp;radov dospelých, ale aj spomedzi školskej mládeže.



      <div class="drag-and-drop uploaded snippet-cb snippet-image" contenteditable="false">
          <div class="row ">
              <div class="file">
                  <div style="float:left; margin-right:10px;" class="image">
                      <img src="https://damadmin.nmhmedia.sk/image/ae06b9b4-d8ad-470b-9425-9687dbc0ee59_phpjlmhlj.png/320/180" alt="" data-media-id="9297537" data-embed-id="4138166">
                  </div>
                  <div class="meta-info">
                      <span class="imageCaption">Tužinskí hasiči pomáhajú na obecných podujatiach a niektoré aj sami organizujú.</span>
                      <strong>
                          <span class="imageAuthor">Michaela Štancelová</span>
                      </strong>
                      <div class="center-helper">
                          <button class="btn cb-image-btn update-image-info">
                              <em class="fa fa-refresh" aria-hidden="true">&nbsp;</em>Edit
                          </button>
                          <button class="btn cb-image-btn remove-image">
                              <em class="fa fa-trash" aria-hidden="true">&nbsp;</em>Remove
                          </button>
                      </div>
                  </div>
              </div>
              <div class="controls">
                  <button class="btn green cb-image-btn cb-search-img-btn">Vybrať z banky</button>
                  <button class="btn cb-image-btn cb-upload-img-btn"><em class="fa fa-upload" aria-hidden="true">&nbsp;</em>Nahrať z PC</button>
                  <button class="btn cb-image-btn cb-upload-by-link-img-btn"><em class="fa fa-link" aria-hidden="true">&nbsp;</em>Nahrať z URL</button>
              </div>
              <div class="icons">
                  <em class="fa fa-trash" aria-hidden="true">&nbsp;</em>
              </div>
          </div>
      </div>
    


Družstvo tužinských hasičov sa zúčastňovalo na pretekoch i&nbsp;súťažných prehliadkach po celom okrese. Do zboru prišla mládež, ktorá po zaškolení vytvorila samostatné družstvo. <em>„Čiastočnú stagnáciu zboru po roku 1990 sa časom podarilo odstrániť a&nbsp;tužinskí hasiči boli zaradení do kategórie B, aby tak pokračovali v&nbsp;tradícii svojich predchodcov. Dnes pomáhame na obecných podujatiach a&nbsp;niektoré aj sami organizujeme. Prednedávnom sme sa rozhodli, že vyčistíme okolie potoka Tužinka, keďže sa ešte stále nájdu ľudia, ktorí namiesto spracovania odpadu doprajú prírode, aby si s&nbsp;ním poradila sama,“</em> hovorí predseda DHZ Tužina Michal Hanus.

Jozef Gocman (56) sa celý svoj život pohybuje v&nbsp;siločiarach kultúry. Spomína, že v&nbsp;okolí bol rozšírený tramping, už ako tínedžeri sa prvýkrát pokúšali zakladať hudobné kapely. Pôsobil v&nbsp;troch hudobných skupinách, hrával na kontrabase, neskôr na elektrickej basgitare. Je otcom myšlienky mnohých kultúrnych podujatí, ktoré časom prerástli hranice obce i&nbsp;okresu. Je zakladajúcim členom hudobnej skupiny Čochciari, ktorá na slovenskej hudobnej scéne pôsobí od roku 1989. Tvoria a&nbsp;hrajú vlastné piesne v&nbsp;štýle folku a&nbsp;country, hrávajú na mnohých festivaloch po celom Slovensku, vydali dva CD albumy a&nbsp;účinkovali v&nbsp;zábavných televíznych reláciách ako Drišľakoviny či Ranč Michala Dočolomanského.

<em>„Čochciari veľa rokov neodmysliteľne patrili aj k&nbsp;domácemu Country festivalu Tužina (CFT), ktorý sa zrodil z&nbsp;mojej iniciatívy v&nbsp;roku 1994 v&nbsp;neďalekých Čičmanoch (CFT Čičmany) a&nbsp;v&nbsp;roku 2002 sa presťahoval do Tužiny. CFT bol v&nbsp;tom období rýdzo slovenský. Od roku 2010 CFT organizuje obec a&nbsp;zúčastnilo sa na ňom mnoho nielen slovenských, ale aj českých interpretov folku a&nbsp;country hudby,“</em> hovorí Jozef Gocman.

Okrem Čochciarov tu pôsobí aj folkrocková formácia Zabudnutí, ktorá momentálne pracuje na treťom CD albume. O&nbsp;tom, že v&nbsp;tejto obci kultúrny a&nbsp;športový život prekvitá, svedčí zoznam skupín, združení a&nbsp;spolkov. Darí sa tu stolnotenisovému klubu, TJ Tatran Tužina oslavuje už 86. výročie založenia, je tu aktívny hokejový klub, krásne úspechy v&nbsp;džude zaznamenala Mária Šimová, ktorá je majsterkou SR v&nbsp;kategórii mladších žiačok, a&nbsp;v&nbsp;kickboxe Silvia Pálešová. Začiatkom deväťdesiatych rokov partia nadšencov obnovila tradíciu fašiangových sprievodov, od roku 2003 je v&nbsp;obci aktívny klub dôchodcov, početnú aj aktívnu zložku tu tvorí miestna organizácia Slovenského zväzu zdravotne postihnutých. Od roku 2008 obec obnovila tradíciu hodových slávností, ktoré sa tu konajú každoročne začiatkom septembra a&nbsp;v&nbsp;tomto roku sa tu konal už desiatykrát obecný ples.

Medzi kultúrne podujatia patrí obecný ples, maškarný ples pre deti, obecná zabíjačka, brigáda pri príležitosti Dňa zeme a&nbsp;prehliadka súborov a&nbsp;skupín karpatskonemeckých spolkov s&nbsp;názvom Súzvuky, ktorá je zároveň súčasťou série podujatí Zimné slávnosti Hornonitria. Od mája 2017 sa teší veľkej obľube skákanie na trampolínach v&nbsp;sprievode skvelej motivačnej hudby, takzvaný jumping, ktorý si pod vedením inštruktoriek Ivet a&nbsp;Danky získal desiatky nadšencov medzi dospelými aj deťmi. Obľube sa teší aj jesenná akcia – turistický pochod pod názvom Chodníkmi starých otcov do Čičmian.

Na túre sa v&nbsp;čase krásneho slnečného počasia zúčastňuje viac ako stovka ľudí, od tých najmenších až po dôchodcov. Na rôzne voľnočasové, kultúrne, športové podujatia obec vytvorila oddychový areál Hatalisko. Koná sa tu multižánrový festival Tužina Gro(o)ve, ktorý v&nbsp;roku 2016 založil Igor Šaray so synom Jakubom, pretože sa im zdalo, že v&nbsp;regióne sa nedostáva dostatočnej pozornosti alternatívnej hudobnej scéne. Poslaním festivalu je predstavovať návštevníkom zaujímavé kapely prevažne zo Slovenska a&nbsp;z&nbsp;Českej republiky, ale aj tie z&nbsp;regiónu hornej Nitry.

Festival dáva priestor všetkým žánrom od džezu cez rock, hip-hop, rap až po elektronickú hudbu. Pravidelnou súčasťou festivalu je remeselný Gro(o)ve Market, na ktorom môžu šikovní ľudia prezentovať svoje zručnosti a&nbsp;ktorý sa teší veľkej obľube medzi návštevníkmi. V&nbsp;priestoroch Hataliska sa koná aj Country festival Tužina, stretnutie motorkárov s&nbsp;bohatým celovíkendovým programom (tohtoročný desiaty ročník bol pre nepriaznivú situáciu zrušený), deň detí a&nbsp;rôzne iné kultúrne a&nbsp;športové súťaže. Areál si obľúbila aj Slovenská asociácia zlatokopov, ktorá v&nbsp;spolupráci s&nbsp;obcou práve v&nbsp;tomto krásnom priestore organizuje súťaže v&nbsp;ryžovaní zlata, v&nbsp;roku 2013 aj s&nbsp;medzinárodnou účasťou z&nbsp;viacerých krajín.

<h3>Mário Greschner (42)</h3>
<p>&nbsp;</p>
<p>Aj keď tu už desať rokov nebývam, vždy sa sem rád vraciam. Som srdcom Tužinčan, mám tu veľa priateľov aj rodičov, je tu krásna príroda a&nbsp;vždy sa tu niečo deje. Kultúrno-spoločenský život je tu pestrý a&nbsp;žije to tu aj športom. Čo by som mohol vyčítať, je myslenie niektorých ľudí, ktorí si mýlia prírodu s&nbsp;odpadkovým košom.</p>
<p>&nbsp;</p>
<h3>Veronika Kulichová (30)</h3>
<p>&nbsp;</p>
<p>Máme tu materskú školu aj prvý stupeň ZŠ, druhý stupeň žiaci absolvujú v&nbsp;Nitrianskom Pravne. Odtiaľ pochádzam aj ja, sem do Tužiny som sa vydala. Nič mi tu nechýba, so životom v&nbsp;obci som spokojná, koná sa tu mnoho kultúrnych a&nbsp;športových podujatí.</p>
<p>&nbsp;</p>
<h3>Mária Lajtmanová (36)</h3>
<p>&nbsp;</p>
<p>Bývame v&nbsp;poslednom dome v&nbsp;obci. Obklopuje nás krásna príroda a&nbsp;dobrí susedia. Výhodou tunajšieho života je ticho a&nbsp;pokoj. Sme koncová obec, s&nbsp;premávkou nemáme problém a&nbsp;máme veľmi dobré spoje, ktoré nás spájajú s&nbsp;okresným mestom.</p>

ANKETA

<div class="snippet-cb snippet-widget snippet-articles snippet" contenteditable="false">
          <div class="icon">
              <em class="fa fa-file-text-o" aria-hidden="true" role="button">&nbsp;</em>
          </div>
          <div class="inner" data-article-tag="&nbsp;" data-article-id="28021de6-d536-46cc-b8db-5a7a24d55abf">
              <span class="inner-articleTag">&nbsp;</span>
              <br class="inner-break hide">
              <span class="inner-articleTitle">Bola známa ťažbou a spracovaním železnej rudy: Ako sa teraz býva v Železnej Breznici? </span>
          </div>
          <div class="icons">
              <em class="fa fa-cog eagle-config-button" aria-hidden="true" role="button">&nbsp;</em>
              <em class="fa fa-edit" aria-hidden="true" role="button">&nbsp;</em>
              <em class="fa fa-trash" aria-hidden="true" role="button">&nbsp;</em>
          </div>
      </div>
  


Obec, kde to žije: Nájdete tu tradičný mlyn s netradičnou kuchyňou a prívetivých obyvateľov

Výber pre vás