Vladimír Kampf

Bác! Hneď na úvod sa mi ušla jedna po chrbte. Dostať ranu plyšiakom či veľkou plnenou podkolienkou je poriadny otras a&nbsp;naozaj to bolí. Ani som radšej neskúmal, čím tú neidentifikovateľnú guču vypchali. Smrdelo to hnusne.

Pichnutie čertovými vidlami tiež bolí. Bezohľadné kone narážajú do ľudí drevenými konštrukciami. Otravní „židia“ majú bakule, ktoré neváhajú použiť. K&nbsp;tomu od kominára bezbolestný čierny fľak od sadzí zmiešaných s&nbsp;akousi mastnotou na tvári… Vraj je to skvelý hydratačný krém, presviedčali ma. Od masiek sa treba držať ďalej. Lepšia stránka stretnutia so sprievodom je štamperlík páleného a&nbsp;klobáska či kus údeného od gazdu z&nbsp;chalupy, do ktorej práve divoká skupina zavítala.

Hovoria im novoroční predkovia (Dziady noworoczne). Sprievod silvestrovsko-novoročných koledníkov, ktorého súčasťou je niekoľko postáv a&nbsp;mýtických bytostí. Chodia od domu k&nbsp;domu, vinšujú, ďakujú, zbierajú peniaze na kostol, sem-tam si niečo vypijú a&nbsp;v&nbsp;niektorých chalupách majú pripravené pohostenie. Aby nepraskli, tak v&nbsp;dedinách sa dohovorili, že ich nebudú núkať v&nbsp;každej chalupe a&nbsp;ani do alkoholu ich nebudú nútiť. To by ďaleko nezašli… Predkovia chodia iba v&nbsp;niekoľkých dedinách na západ od mesta Živiec. Najkrajšie masky sú tie, ktoré nie sú už len folklórnou tradíciou, ale živým prvkom lokálnej kultúry. Vydržali až do dnešných dní napriek zmenám v&nbsp;živote spoločnosti a&nbsp;zákazom komunistických režimov. V&nbsp;Európe je s&nbsp;maskami spojená najmä zima. Niektoré sprevádzajú ľudí z&nbsp;roka do roka, iné si nasadzujú na oslavu konca zimy počas fašiangov. V&nbsp;oboch prípadoch sú symbolom očakávania nového, krajšieho, úrodnejšieho a&nbsp;žičlivejšieho obdobia.

Poľské kolednícke skupiny majú kone ako nutný základ. Nie ozajstné, ale iba také vymyslené drevené konštrukcie pod farebnými látkami, akoby sukňami. Jazdci majú na hlavách obrovské, bohato zdobené čiapky v&nbsp;tvare fezu. Fez je okrúhla turecká čiapka bez striešky. Vzorovaná farebná sukňa zakrýva nohy jazdca. Kone musia byť do páru. V&nbsp;rituáli zohrávajú hlavnú úlohu. Vrcholom sprievodu je ich pád na zem a&nbsp;smrť kdesi na frekventovanom mieste obce. Kostýmy koní sú najkonzervatívnejším prestrojením novoročných predkov v&nbsp;Bieszczadoch. Zvonia rolničkami, ich drezéri pri tom pískajú do píšťalky, nech je chaos ešte väčší. V&nbsp;celom tom zhone má každá maska presne určené úlohy a&nbsp;vraj majú stále všetko pod kontrolou, aj keď to niekedy tak nevyzerá. Smrť koní symbolizuje smrť v&nbsp;prírode. Ich oživenie je o&nbsp;znouzrodení, veď aj po smrti musí život pokračovať a&nbsp;dobro musí prekonať zlo. Kone sú aj symbolom plodnosti, sexuality a&nbsp;života. Po zmŕtvychvstaní skáču a&nbsp;tancujú s&nbsp;dvojnásobnou silou, čím čarujú pre prírodu dobrú úrodu. Hluk, rinčanie zvoncov konských postrojov, práskajúce biče slúžia na odohnanie zla, zobudenie prírody...

Smrť v&nbsp;skupine je odetá v&nbsp;bielom plátne a&nbsp;nesie si drevenú kosu. Diabli sú zasa červení, v&nbsp;klobúkoch z&nbsp;ovčej kože. Kým čerti ubezpečujú civilistov, že ich majú na zozname a&nbsp;už čochvíľa si po nich prídu, smrť s&nbsp;kosou si môže dovoliť prorokovať trebárs aj koniec sveta. Vraj bude už o&nbsp;chvíľu… Úlohou čertov a&nbsp;diablov je vytvárať zmätok.

Niektoré skupiny obohacujú aj ženích a&nbsp;nevesta – prestrojený muž. Starí horali spomínajú, že ešte do prvej polovice minulého storočia boli v&nbsp;skupinách aj dedko s&nbsp;babkou. V&nbsp;šatke si nosili akože dieťa alebo handrovú bábiku.

V&nbsp;sprievode heligónkarov ako prvé vchádzajú do dvorov kone a&nbsp;predvádzajú divokú drezúru. Dôležité sú tiež zvieracie masky. Medvede nemôžu chýbať. Ukazujú silu a&nbsp;kondíciu. Ich kotúľanie vraj zdôrazňuje magickú silu rozmnožovania sa. Často akoby sa párili so samou zemou. Masky sprevádza veliteľ v&nbsp;starej, zvyčajne socialistickej uniforme s&nbsp;kopou metálov, ešte aj na chrbte. Neprehliadnuteľnými bytosťami sprievodu sú v&nbsp;ľahkom preklade takzvaní šnurovaní. Ich kostýmy sú zo šnúrok a&nbsp;stúh. Kedysi vraj nemuseli nosiť masky, ale teraz ich majú. Masky síce mať nemusia, ale nosia so sebou väčšie plyšové hračky, vypchaté zajace či podkolienky napchaté handrami a&nbsp;nimi udierajú okoloidúcich a&nbsp;prizerajúcich sa. To údajne musia. Šnurovaní nemajú obdobu so žiadnymi skutočnými postavami ani s&nbsp;nadprirodzeným svetom horalov. Ak práve nemlátia ľudí, správajú sa ako klauni.

V&nbsp;každej skupine sú nepostrádateľnou súčasťou „židia“ v&nbsp;mohutných maskách s&nbsp;hákovým nosom, veľkými zubami s&nbsp;vysokým klobúkom na hlave. Chodia v&nbsp;ošúchaných obnosených zaplátaných dlhých kabátoch s&nbsp;ruksakmi na chrbtoch a&nbsp;so starými kuframi v&nbsp;rukách. Ak práve neponúkajú tovar, tak sa každému veľmi škaredo vyhrážajú. Najčastejším slovom, ktoré znie z&nbsp;davu masiek, je: K...a! Niektorého zo „židov“ zvyčajne sprevádza „židovka“ ako budúca mamička či matka, ktorá hľadá otcov svojich detí. Ak to nerobí „židovka“, je na to v&nbsp;skupine „Rómka“. Niektoré poľské zdroje uvádzajú, že predlohou k&nbsp;„židom“ neboli iba židovskí obchodníci, ale mohli to byť trebárs aj Slováci, ktorí sa nejako podobne túlali krajinou a&nbsp;predávali „somarinky“, alebo Maďari, ktorí obchodovali s&nbsp;deťmi a&nbsp;popritom robili drobné opravy po domoch. Nie je to ktovieako lichotivé a&nbsp;ani etnicky tolerantné, ale je to stále živá tradícia s&nbsp;predsudkami. Sprievody dopĺňa niekoľko ďalších masiek. Trebárs kominári, ktorí čiernia tváre najmä dievčatám. „Rómky“ zasa veštia z&nbsp;dlaní alebo kariet a&nbsp;sú príšerne otravné.

Jedinečné pouličné predstavenie plné dejov sa posúva od domu k&nbsp;domu. Niekde sa objavili novšie masky doktora, farára alebo kaderníka. Skupiny si dávajú pozor, aby to s&nbsp;novinkami neprehnali. Novoročné masky v&nbsp;Poľsku sa presúvajú rýchlym svižným krokom, aby stihli zavinšovať pred každým domom, kde sú vítaní.

Novoroční predkovia: Krásne, ale netolerantné tradície s kopou predsudkov

Výber pre vás

Novoroční predkovia: Krásne, ale netolerantné tradície s kopou predsudkov

Súvisiace články

Fujary z Papradnianskej doliny: Talentovaný muzikant počúva ušami a srdcom

Dedinka Belá ako malé zjavenie: Vrátila sa tam grófska rodina

Život nám dá najväčšie skúsenosti: Eva FAKTOROVÁ v sebe objavila poetku, nádherná tvorba

Výber pre vás