Mária Mišovičová

Rešpekt však pred ním mali všetci súperi, dokonca i&nbsp;jeho premožiteľ Muhammad Ali, vtedy známy ako Cassius Clay. V&nbsp;jednom z&nbsp;rozhovorov v&nbsp;roku 1975 povedal: „Mal veľmi silný úder, vedel udrieť oboma rukami, v&nbsp;ringu bol nesmierne šikovný a&nbsp;silnejší než akákoľvek ťažká váha. Obdivoval som jeho talent na box. Boli dvaja, ktorí mi spôsobili medzi po­vrazmi problémy, a&nbsp;on bol jeden z&nbsp;nich.“

Z&nbsp;Listona šiel strach, mal obrovské dlane, jeho päste merali 38&nbsp;centimetrov. Súperi, rozhodcovia aj odborníci žasli nad jeho obrovskými rukami. Nikto zo šampiónov ťažkej váhy nemal takéto parametre. Prezývali ho Veľký medveď, hoci nepatril k&nbsp;najvyšším boxerom. Meral 185&nbsp;centimetrov a&nbsp;vážil sto kilogramov. Protivníkov v&nbsp;ringu dokázal pár minút pred úvodným gongom zneistiť aj jeho hrozivý pohľad. V&nbsp;začiatkoch kariéry desať rokov nezažil prehru. Verejnosť však proti nemu popudila jeho povesť. Tvrdilo sa o&nbsp;ňom, že má úzke spojenie s&nbsp;mafiou, a&nbsp;viackrát mal konflikty s&nbsp;políciou, za čo skončil i&nbsp;za mrežami. Na kontaktoch so zločinom sa podpísalo najmä jeho detstvo.

Kedy presne sa Sonny Liston narodil, nevedno. Bolo to okolo roku 1930 v&nbsp;Arkansase. V&nbsp;tom čase sa tam však neviedli matričné údaje, a&nbsp;tak nemal rodný list. Boxer zasa tvrdil, že sa narodil v&nbsp;máji 1932, ale spomínal aj roky 1928 alebo 1933. Ani on to zrejme s&nbsp;určitosťou nevedel: „Po mojom narodení niekto z&nbsp;rodiny do stromu neďaleko nášho domu vyryl moje meno a&nbsp;dátum. Strom neskôr spílili a&nbsp;vznikol problém s&nbsp;mojím presným príchodom na svet.“ Neskôr v&nbsp;oficiálnych dokumentoch uvádzal dátum 8.&nbsp;máj 1932. Istý si bol iba tým, že sa narodil v&nbsp;štáte Arkansas. Podľa jedného z&nbsp;jeho životopiscov však najpravdepodobnejší dátum jeho narodenia bol 22.&nbsp;júl 1930, odvolával sa pritom na záznamy zo sčítania ľudu z&nbsp;roku 1940, kde bol Sonny uvedený ako 10-ročný, i&nbsp;na vyhlásenia jeho matky.

Článok pokračuje na ďalšej strane.

Bol druhý najmladší z&nbsp;dva­dsiatich piatich súrodencov. Otec Toby Liston mal z&nbsp;prvého manželstva trinásť detí a&nbsp;v&nbsp;druhom vzťahu s&nbsp;družkou Helen Baskinovou splodil dvanásť potomkov. Rodičia boli veľmi chudobní pestovatelia bavlny, od ôsmich rokov na poli pracoval aj Sonny, takže do školy nechodil. Preto sa nikdy nenaučil čítať, za čo ho často ponižovali. Aspoň svoj podpis neskôr zvládol. Sonnyho detstvo bolo kruté, na otca mal iba negatívne spomienky. „Jediné, čo som od svojho starého dostal, bol výprask,“ spomínal. Otcovu sadistickú povahu dokazovali na Sonnyho chrbte jazvy od rán bičom, ktoré sa ni­kdy poriadne nezahojili. Viditeľné boli aj v&nbsp;dospelosti. Detstvo plné násilia určite neprispelo k&nbsp;jeho duševnej pohode. „Jedla sme mali len tak‑tak, aby sme neumreli od hladu. Žiadne topánky, zopár šiat a&nbsp;nikoho, kto by nám pomohol uniknúť z&nbsp;hrozného života, aký sme žili. Vyrastali sme ako pohania,“ vyjadril sa Sonny.

Vymaniť sa z&nbsp;biedy aj od muža tyrana sa nakoniec rozhodla jeho matka. V&nbsp;roku 1946 sa Helen s&nbsp;deťmi presťahovala do St.&nbsp;Louis v&nbsp;štáte Missouri a&nbsp;našla si prácu v&nbsp;továrni. Jediný z&nbsp;jej potomkov, ktorý nepochopiteľne zostal s&nbsp;otcom, bol Sonny. Nevydržal však pri ňom dlho. Po trištvrte roku chcel žiť s&nbsp;matkou a&nbsp;so súrodencami. V&nbsp;strýkovej záhrade obral pekanové orechy, predal ich a&nbsp;za utŕžené peniaze sa dostal do St.&nbsp;Louis. Tam sa pokúsil navštevovať aj školu, ale pre negramotnosť bol terčom posmechu, preto ju veľmi rýchlo opustil. 

Od mladosti pracoval v&nbsp;podradných, vykorisťujúcich zamestnaniach. Túto neradostnú situáciu delila už len veľmi tenká hranica od skĺznutia k&nbsp;zločinu. Dal sa dokopy s&nbsp;pouličným gangom mladistvých, stal sa jeho vodcom. Pre krádeže, vlámania a&nbsp;ozbrojenú lúpež mal opletačky so zákonom. Polícia v&nbsp;St.&nbsp;Louis ho nazvala banditom v&nbsp;žltej košeli, pretože počas jednej lúpeže ju mal na sebe. V&nbsp;roku 1950 ho chytili a&nbsp;putoval na päť rokov do štátnej väznice v&nbsp;Missouri. 

Iní by to považovali za najhoršie dni v&nbsp;živote, Sonny sa však nesťažoval, práve naopak. „Trikrát denne som mal zaručenú teplú stravu,“ povedal s&nbsp;humorom. Vo voľnom čase chodieval do väzenskej kaplnky, a&nbsp;keď mohol, veľa cvičil. Pobyt za mrežami ho vlastne priviedol k&nbsp;boxerskej kariére. V&nbsp;telocvični si ho všimol katolícky kňaz a&nbsp;zároveň vedúci športového oddelenia Alois Stevens. Sám mal skúsenosti s&nbsp;boxom, preto neomylne odhadol obrovský potenciál mladého väzňa. Začal s&nbsp;ním trénovať, zaúčal ho do tajov boxu. Sonny bol učenlivý žiak, chápal veľmi rýchlo.

Po pár mesiacoch mu sprostredkoval zápas s&nbsp;miestnym amatérom Thurmanom Wilsonom. Ten po dvoch kolách vyhlásil: „Dostaňte ma z&nbsp;ringu, skôr ako ma zabije.“ Po tomto zápase bolo Sonnymu jasné, že v&nbsp;boxe chce pokračovať aj na slobode. Päťročný trest si celý neodpykal, celu opustil po dvoch rokoch. Aj na tom mal zásluhu kňaz Stevens –&nbsp;zaručil sa za jeho podmienečné prepustenie.

Po návrate na slobodu sa naplno začal venovať amatérskemu boxu. Porážal jedného renomovaného súpera za druhým, jeho kariéra medzi amatérmi nabrala raketový štart. Vtedajší hlavný tréner v&nbsp;St.&nbsp;Louis povedal, že v&nbsp;ringu dovtedy nevidel silnejšieho muža. Sonny Liston mal jediný cieľ: dostať sa medzi profesionálov a&nbsp;získať titul v&nbsp;ťažkej váhe. Jeho talent postrehla aj mafia a&nbsp;dostal sa do jej hľadáčika. Ak budú jeho víťazstvá pokračovať aj medzi profesionálmi, bol by pre ňu zdrojom príjmov ovplyvňovaním výsledkov zápasov.

Profesionálnu zmluvu podpísal Sonny Liston v&nbsp;roku 1953. Jediní podporovatelia, ktorí boli ochotní vložiť peniaze do toho, aby sa dostal medzi profesionálov, mali blízko k&nbsp;podsvetiu. Pri podpise zmluvy Sonny na ich adresu údajne vyhlásil: „Čokoľvek mi poviete, aby som urobil, spravím to.“ Mafia to vraj vzala doslova a&nbsp;on si v&nbsp;tom čase dopĺňal svoj príjem ako jej vymáhač „zastrašovač“. Či to boli len zlomyseľné informácie médií a&nbsp;neoverené fakty alebo skutočnosť, to sa nikdy nepotvrdilo.

Sonny Liston debutoval medzi profesionálmi v&nbsp;septembri 1953 v&nbsp;St.&nbsp;Louis. V&nbsp;prvom kole za 33&nbsp;sekúnd vyradil Dona Smitha. Stačil mu na to jeden presne mierený úder. Sonnyho tréner Johnny Tocco ho charakterizoval ako smrtiacu mašinu a&nbsp;toto pomenovanie ho pre jeho vražedný štýl vystihovalo. Jeho devízou bola hrubá sila, nie práca nôh ani rýchlosť úderov. Silou dokázal poraziť kohokoľvek. Výhry v&nbsp;ringu bleskovo pribúdali, ale problémy sa Sonnymu ani tak nevyhýbali. Narastali konflikty s&nbsp;políciou, tá ako keby ho cielene vyhľadávala. Nezmyselnými zastaveniami jeho auta a&nbsp;prehliadkami ho šikanovala, takmer dennodenne doslova zneužívala svoju moc. Ak nemala svedkov (čo zvyčajne nemala), pre farbu jeho pleti ho oslovovala rasisticky „neger“. 

Pridali sa aj médiá. Koncom 50. a&nbsp;začiatkom 60.&nbsp;rokov, keď Sonny dosiahol pôsobivú sériu víťazstiev, ho vykreslili ako brutálneho černocha, „ktorého sa biela Amerika veľmi bojí“. Známy publicista Arthur Daley z&nbsp;denníka New York Times napísal: „Je arogantný, hrubý, zlý, celkový dojem z&nbsp;neho je desivý. Je to ten posledný muž, ktorého by ste chceli stretnúť v&nbsp;tmavej uličke.“ Ďalší novinári ho hanlivo opisovali ako gorilu a&nbsp;šelmu z&nbsp;džungle. Zástancov nemal ani vo verejnosti, niečo ako jeho fanúšikovská základňa prakticky neexistovalo.

Zhoršilo sa to v&nbsp;máji 1956, keď pod týmto tlakom nevydržal ďalšie šikanovanie polície a&nbsp;jedného z&nbsp;policajtov napadol. Spôsobil mu zranenia a&nbsp;vzal mu aj služobnú zbraň. Sonnyho odsúdili na deväť mesiacov verejných prác v&nbsp;miestnom chudobinci. Jeho cesta za vytúženým titulom tak bola v&nbsp;nedohľadne. Po odpracovaní trestu nasledovali ďalšie potýčky vyprovokované mužmi zákona. Sonny to vyriešil presťahovaním z&nbsp;problémového St.&nbsp;Louis do Filadelfie. Tam získal aj nového manažéra, ktorý mal veľmi blízko k&nbsp;talianskej mafii. Tým sa ešte znásobila Sonnyho povesť obávaného muža a&nbsp;z&nbsp;chápadiel mafiánov sa už nikdy nevymanil. Aj vo Filadelfii mal niekoľko prešľapov s&nbsp;políciou, no zrejme to podsvetie dokázalo vyriešiť a&nbsp;jeho kariéru boxera to neohrozilo. Verejnosť to však vnímala inak, väčšina k&nbsp;nemu pociťovala odpor.

V&nbsp;roku 1960 sa vďaka vynikajúcim výsledkom stal vyzývateľom vtedajšieho majstra sveta v&nbsp;ťažkej váhe slávneho Floyda Pattersona. Držiteľ titulu odmietol proti Listonovi nastúpiť. Jeho manažér to zdôvodnil vyhlásením, že Floyd nebude boxovať proti súperovi s&nbsp;väzbami na organizovaný zločin. Pridal sa aj vtedajší prezident John Fitzgerald Kennedy. Pri Pattersonovej návšteve v&nbsp;Bielom dome mu odporučil, aby s&nbsp;človekom s&nbsp;takou zlou povesťou neboxoval. 

Sonny Liston použil jediný protiargument. V&nbsp;médiách poukázal na to, že držiteľ svetového titulu Patterson si vyberá iba bielych súperov a&nbsp;nedáva šancu boxerom vlastnej rasy. Súboj s&nbsp;Floydom Pattersonom, zlatým medailistom z&nbsp;Helsínk v&nbsp;roku 1952, sa uskutočnil v&nbsp;septembri 1962. Obhajca titulu vypadol v&nbsp;prvom kole, Liston ho knokautoval za dve minúty a&nbsp;šesť sekúnd. Bol to najrýchlejší knokaut v&nbsp;zápase o&nbsp;titul majstra sveta v&nbsp;ťažkej váhe vôbec.

Po zisku svetového titulu si Sonny v&nbsp;lietadle pripravoval prejav, s&nbsp;ktorým chcel predstúpiť pred vítajúci dav na letisku vo Filadelfii. Po pristátí uvidel nový držiteľ svetového titulu iba zopár novinárov. Neskôr jeden z&nbsp;nich napísal: „Sledoval som Sonnyho. Očami prebehol plochu a&nbsp;mal v&nbsp;nich ublížený výraz. Bol urazený, pochopil, že Filadelfia s&nbsp;ním ne­chce mať nič spoločné.“ Po absencii davu na letisku ho opustila nádej, že ho prijmú ako šampióna. Od tej chvíle sa nesnažil na verejnosti pôsobiť milo a&nbsp;láskavo. V&nbsp;odvete s&nbsp;Floydom Pattersonom, ktorá sa konala v&nbsp;júli 1963, Liston zvíťazil po dvoch minútach a&nbsp;desiatich sekundách. Jeho víťazstvo diváci vypískali. Sonny pokojne zareagoval: „Viem, že nie sú moji fanúšikovia, viem to. Ale budú sa s&nbsp;tým musieť zmieriť, kým nepríde niekto, kto ma porazí.“ Ten niekto prišiel. Bol ním Cassius Clay.

Sonny Liston bol jednoznačne favoritom, čo bol dôvod, prečo ho ešte pred zápasom Clay urážal: „Si iba obrovský nechutný medveď. Nielenže tak vyzeráš, ale aj tak smrdíš.“ Liston si bol istý, že súpera ľahko porazí. Mal mierne zranené rameno, preto trénoval minimálne. Vo svoje víťazstvo veril aj Cassius Clay. Všetkým odkázal: „Ak chcete prísť o&nbsp;peniaze, stavte na Sonnyho.“

A&nbsp;jeho slová sa skutočne splnili. Zápas sa nevyvíjal podľa očakávania divákov. Od začiatku diktoval tempo Cassius Clay. Väčšine Sonnyho úderov sa vyhol a&nbsp;tie svoje rozdával v&nbsp;bleskovom tempe. Po šiestom kole si obaja vyčerpaní sadli do svojho rohu a&nbsp;diváci s&nbsp;napätím čakali, ako sa bude duel vyvíjať. Do siedmeho kola však Sonny nenastúpil. V&nbsp;hale sa ozval rev a&nbsp;piskot a&nbsp;úradujúci majster sveta prišiel vo februári 1964 takýmto zahanbujúcim spôsobom o&nbsp;titul. 

Verdikt znel, že má poranené rameno. Človek z&nbsp;Listonovho tímu povedal, že nebol taký zranený, aby nemohol dokončiť zvyšné kolá. Očitý svedok Tedd Brenner zasa tvrdil, že videl Sonnyho v&nbsp;šatni hádzať stoličky o&nbsp;zem, a&nbsp;to by mu závažné zranenie neumožnilo. Zaklincoval to Clay, po zápase súpera obvinil, že mal rukavice napustené látkou, ktorá mu spôsobila zhoršenie zraku. Po piatom kole vraj takmer nič nevidel a&nbsp;uhýbal sa sivému tieňu, čo mal byť jeho súper. Proti konšpirátorom stálo svedectvo ôsmich lekárov, ktorí Listona po zápase navštívili v&nbsp;nemocnici. Potvrdili, že mal roztrhnutú rotátorovú manžetu v&nbsp;ramene. Sonny Liston na odvetu s&nbsp;Clayom tvrdo trénoval a&nbsp;bol vo vynikajúcej forme. Aj verejnosť mala o&nbsp;duel obrovský záujem. Pred zápasom prijal Cassius Clay meno Muhammad Ali, čím chcel podporiť komunitu takzvaných čiernych moslimov. Sám sa stal jej členom.

Odvetný súboj sa uskutočnil v&nbsp;máji 1965 a&nbsp;mal zvláštny priebeh. Mnohí ešte ani nesedeli na svojich miestach, keď rozhodca zápas v&nbsp;prvom kole po dvoch minútach a&nbsp;dvanástich sekundách ukončil. Listona sklátil na zem napohľad neškodný úder, takzvaný fantómový, ktorý diváci ani poriadne nezaznamenali. Spadol na chrbát, následne sa snažil postaviť, predviedol zvláštnu motoriku a&nbsp;opäť sa zvalil na chrbát s&nbsp;rozhodenými rukami i&nbsp;nohami. Ali nad ním stál a&nbsp;s&nbsp;hnevom kričal: „Vstaň, ty hlupák, vstaň! Tomu nikto neuverí.“ Muhammad Ali vyhral knokautom, vzápätí sa o&nbsp;Sonnyho prehre objavili špekulácie o&nbsp;manipulovaní. Vraj bol pod tlakom organizácie čiernych moslimov a&nbsp;zápas vzdal. Iní tvrdili, že v&nbsp;tom mala prsty talianska mafia. Bývalí držitelia titulu zasa hovorili, že knokaut bol zinscenovaný. V&nbsp;každom prípade Sonny Liston titul neobhájil a&nbsp;viac sa o&nbsp;to ani nepokúsil. Do ringu sa však vrátil a&nbsp;predviedol ďalšie skvelé zápasy.

Držiteľ dvoch svetových titulov zomrel začiatkom januára 1970 vo svojom dome v&nbsp;Las Vegas, kam sa aj s&nbsp;rodinou presťahoval po druhej prehre s&nbsp;Muhammadom Alim. V&nbsp;spálni ho našla manželka, ktorá sa po dvoch týždňoch vrátila z&nbsp;návštevy matky. Polícia vylúčila, že by zomrel násilnou smrťou. Oficiálna verzia znela, že sa predávkoval heroínom. No vyšetrovatelia v&nbsp;dome nenašli žiadne dôkazy, ihlu alebo striekačku, ktoré by bol použil. Akurát v&nbsp;kuchyni objavili malé množstvo heroínu. Biely prášok bol i&nbsp;pri jeho tele. Vyšetrovateľ Dennis Caputo uviedol, že o&nbsp;Listonovi na policajnom oddelení vedeli, že sporadicky berie drogy. Počas pitvy našli v&nbsp;jeho tele morfín a&nbsp;kodeín, látky, ktoré vznikajú pri rozklade heroínu. Ale nebolo to také množstvo, aby sa dalo konštatovať, že šlo o&nbsp;predávkovanie. Jeho priatelia i&nbsp;tréner tvrdili, že drogy neužíval, pretože sa bál ihiel.

Koroner Clark County nakoniec v&nbsp;oficiálnej správe uviedol, že jeho úmrtie nespôsobilo cudzie zavinenie a&nbsp;zomrel prirodzenou smrťou na zlyhanie srdca. Toto rozhodnutie spochybnila jeho manželka Geraldine. Podľa nej jej manžel nikdy drogy nebral. Jediné, čo po troch desaťročiach od Sonnyho smrti v&nbsp;jednej televíznej relácii naznačila, bolo jej podozrenie, že prehra v&nbsp;odvetnom zápase s&nbsp;Muhammadom Alim bola dohodnutá: „Verím tomu a&nbsp;aj som mu to povedala. Ale neviem, či za to dostal zaplatené.“

Sonny a&nbsp;Geraldine boli manželmi takmer 20&nbsp;rokov, ona mala dcéru z&nbsp;predchádzajúceho zväzku a&nbsp;spoločne si adoptovali chlapčeka zo Švédska. No Liston vraj mimo manželstva splodil viacero detí. Geraldine na Sonnyho spomínala ako na jemného muža, ktorý bol skvelý manžel a&nbsp;skvelý otec. „Život i&nbsp;smrť Sonnyho Listona sú zahalené rúškom tajomstva,“ povedal autor boxerovej biografie Rob Steen. „Ale nemyslím si, že by niekto naozaj veril, že dostal infarkt. Spôsob, akým bol zabitý, bol typickou mafiánskou popravou.“

V&nbsp;médiách sa ešte dlho objavovali informácie, že na Listonovej smrti sa podieľala práve mafia. Na jeho odstránenie zvolila spôsob, aby to vyzeralo, že si vzal príliš veľa heroínu. Bolo to však vynútené predávkovanie. Sonny Liston bol človek, ktorý o&nbsp;mafiánskom svete veľa vedel a&nbsp;ku koncu kariéry už nebol pre mafiu výnosnou investíciou. „V&nbsp;boxe nenájdete veľa šampiónov, ktorí by zomreli takýmto spôsobom. Zvyčajne neboli tak veľmi zapletení s&nbsp;mafiou ako Sonny,“ vyjadril sa jeho životopisec Rob Steen. Sonny Liston je pochovaný v&nbsp;Las Vegas. Na jeho náhrobnom kameni je napísané: Charles „Sonny“ Liston; „Muž“.

Muž, ktorý veľa vedel: Nenávidený boxer Charles Sonny Liston zomrel za záhadných okolností

Výber pre vás

Muž, ktorý veľa vedel: Nenávidený boxer Charles Sonny Liston zomrel za záhadných okolností

Súvisiace články

Metro za dva roky: František Jozef I. bol z prvej jazdy v luxusnom cisárskom vagóne nadšený

Malá veľká madam: Za svoj pôvod sa Helena Rubinstein hanbila, preto klamala

Legenda: Pelé si želal, aby futbal hrali aj v nebi

Výber pre vás