Vladimír Kampf

Bolo by to zábavné, keby to nebola pravda. V&nbsp;Zwentendorfe, západne od Viedne, dnes stojí už len najdrahšie technické múzeum sveta, ktoré láka najmä fanúšikov čiernej turistiky. Dostať sa doň nie je jednoduché. Turistické výpravy síce organizujú zadarmo, ale len v&nbsp;termínoch zverejnených na webovej stránke. Tých je málo. Dopyt prevyšuje ponuku.

Návšteva nefunkčného kolosa je ohromujúcou výpravou do útrob technológií jadrovej elektrárne napriek tomu, že niektoré súčasti tejto stavby na brehu Dunaja už poslúžili sesterským elektrárňam tohto typu ako orgánová banka. Keď už bolo jasné, že prevádzku nikdy nespustia, predali aspoň súčiastky, o&nbsp;ktoré bol záujem. Mala to byť jadrová elektráreň a&nbsp;dnes je z&nbsp;nej tréningové centrum a&nbsp;prírodný raj so skromnou fotovoltickou lúkou. V&nbsp;roku 1999 tu po prvý raz na svete ľudia tancovali na budove jadrovej elektrárne počas Nuke Festivalu.

VIAC FOTIEK K ČLÁNKU SI POZRITE V GALÉRII...

Jadrovú energiu koncom šesťdesiatych rokov minulého storočia velebili ako jedinečnú cestu vpred do modernej budúcnosti. Zavládlo okolo nej doslova šialenstvo podobné tomu dnešnému okolo energie z&nbsp;obnoviteľných zdrojov. Spotreba energie raketovo stúpala. Rakúsko nebolo priekopníkom vo využívaní jadra, ale ani si ho nechcelo nechať ujsť. Plánovalo vybudovať štyri až šesť komplexov na výrobu atómovej energie.

Keď dostavali prvú, ešte netušili, že bola aj posledná a&nbsp;že ani tú nespustia. Stavať ju začali na brehu druhej najdlhšej európskej rieky v&nbsp;roku 1972. Jej varný reaktor mal plánovaný výkon 700 megawattov. Elektráreň dokončili v&nbsp;roku 1978, stála spolu štrnásť miliárd šilingov, čo je v&nbsp;prepočte vyše miliardy eur vrátane nákladov na údržbu až po tichú likvidáciu. Dnes by postavenie „podobného špásu“ stálo Rakúšanov odhadom jeden a&nbsp;pol miliardy eur. Rakúšania spočiatku uznanlivo kývali hlavami. Stavať jadrovú elektráreň ľuďom pripadalo zmysluplnejšie ako vyrábať elektrinu z&nbsp;uhlia alebo budovať ďalšie priehrady na Dunaji.

<strong>Pokračovanie na ďalšej strane...</strong>

Dve zo štyroch podobných elektrární v&nbsp;Nemecku natrvalo odstavili veľmi rýchlo pre mechanické problémy. Okrem toho čas ukázal, že Zwentendorf leží takmer presne na tektonickom zlome v&nbsp;zóne možných zemetrasení. Pri masívnych dunajských povodniach prenikla voda z&nbsp;rieky do ochranného obalu elektrárne a&nbsp;ani podzemná voda nie je v&nbsp;prípade havárie dostatočne chránená pred kontamináciou. Rakúsku okrem toho chýbal dlhodobý plán na likvidáciu jadrového odpadu. Mimochodom, ten dodnes nemá jednoznačne vyriešený žiadna krajina, ktorá využíva jadro na výrobu elektrickej energie. Stále sa spoliehame na to, že lepšie riešenie prinesie budúcnosť. Ten zo Zwentendorfu chceli pôvodne zakopať do hĺbky žulového podložia v&nbsp;Alpách. To sa, samozrejme, nepáčilo dedinám, ktoré ho mali mať za humnami. Spolková vláda vo Viedni im to nemohla prikázať. Rakúšania ponúkali odpad Maďarsku, Egyptu a&nbsp;Číne, ale všetci odmietli. Jedine vtedajší iránsky šach by si ho rád vzal na ďalšie využitie, ale prišiel o&nbsp;moc. Smola. Ajatolláh, ktorý moc prevzal, už rakúsky odpad nechcel.

Keď elektráreň dokončili, bolo na svete veľa vážnych pochybností. Vláda bola nútená uskutočniť referendum o&nbsp;jej ďalšom osude. To vyvolalo čosi ako brutálnu, našťastie iba verbálnu, občiansku vojnu. To sa deje v&nbsp;každej krajine, ktorá dovolí verejnú diskusiu o&nbsp;jadrovej energii. V&nbsp;tom čase mali iba socialistické krajiny pod „ochrannými krídlami“ vtedajšieho Sovietskeho zväzu akoby jednotný názor na jedinečné a&nbsp;spoľahlivé využitie jadra. Pochybnosti boli neprípustné napriek mnohým vážnym haváriám, ktoré si brali ľudské životy.

V&nbsp;Rakúsku dávala väčšina politikov ľuďom na výber medzi po­krokom a&nbsp;bezpečnosťou, zamestnaním a&nbsp;životným prostredím, momentálnou nedokonalosťou a&nbsp;budúcou možnou kontamináciou. Vtedajší spolkový kancelár Bruno Kreisky vyzýval na hlasovanie za Zwentendorf. Dokonca povedal, že ak referendum odstaví elektráreň, vzdá sa politickej kariéry. Vyčítali mu, že práve toto vyhlásenie malo opačný efekt, ako predpokladal. Jeho neprajníci by možno hlasovali inak alebo by referendum ignorovali. Možno, ale z&nbsp;politiky sa mu nakoniec aj tak nechcelo napriek tomu, že 5.&nbsp;novembra 1978 tesných 50,5&nbsp;percenta hlasujúcich občanov povedalo Zwentendorfu nie. Rakúsky program jadrovej energetiky tým definitívne zastavili.

Bolo to takmer pol na pol. Necelých 30-tisíc hlasov rozhodlo nielen o&nbsp;osude elektrárne na Dunaji, ale malo trvalý vplyv na rakúsku energetickú politiku v&nbsp;nasledujúcich desaťročiach. Rakúskom sa spočiatku začali šíriť konšpirácie, že vláda potichu a&nbsp;tajne čosi s&nbsp;elektrárňou špekuluje a&nbsp;že keď bude lepšia nálada verejnosti, reaktor predsa len spustia, ale… Prišla katastrofa vo vtedy sovietskom Černobyli. Rakúski farmári museli likvidovať jarnú úrodu. Šalát a&nbsp;jahody končili na nepredajných kopách. Pestovateľov odškodnili len čiastočne. Ešte horšie bolo, že deti sa nemohli hrať vonku a&nbsp;z&nbsp;rôznych miest vychádzali po havárii zmätočné vyhlásenia o&nbsp;jadrovej bezpečnosti. Prieskum verejnej mienky zrazu ukázal, že z&nbsp;polovice národa za spustenie Zwentendorfu zostalo ledva desať percent.

Zwentendorf sa nedá prerobiť na iný typ elektrárne, pretože by to bolo drahšie ako postaviť novú, inú. Elektrinu do siete dnes predsa len dodávajú aspoň slnečné kolektory na lúke za elektrárňou. To však nie je ktoviečo. Za rok vyrobí toľko elektriny, koľko by tam pomocou jadra zvládli vyrobiť za štvrťhodinu.

Elektráreň je zvyčajne len pustým a&nbsp;prázdnym miestom duchov. Kľúče od nej majú len sprievodcovia turistov a&nbsp;dve upratovačky, ktoré tam však veľa práce nemajú. Všetky povrchy sú antiprachové. Jediným stálym zamestnancom je správca. Neuspeli návrhy, aby boli priestory elektrárne konferenčným centrom či plateným skladiskom nebezpečného chemického odpadu. Je to len zaujímavé múzeum nevyužitých technológií s&nbsp;trochu vypitvaným modelom jadrovej elektrárne v&nbsp;mierke jedna k&nbsp;jednej. Ešte sedem rokov po neúspešnom spustení do prevádzky elektráreň zamestnávala všetkých zamestnancov, ktorí sa tam museli príšerne nudiť.

Z&nbsp;nespustenia Zwentendorfu žiadna prorokovaná tma a&nbsp;ekonomická apokalypsa nebola. Odporcovia jadrovej energie to neradi počujú, ale po nespustení Zwentendorfu muselo Rakúsko riešiť výrobu elektriny inak, a&nbsp;tak vyrástli namiesto jednej jadrovej elektrárne dve tepelné… Vozia do nich uhlie z&nbsp;Poľska a&nbsp;Česka. Uhlie obsahuje urán. Ten sa po spálení dostáva do ovzdušia. Na okraji Viedne z&nbsp;toho majú vyšší rádioaktívny spad, ako keby spustili Zwentendorf.

Ako zaujímavosť, o&nbsp;šesť rokov neskôr sa skončila zastavením prác výstavba vodnej elektrárne pri Hainburgu kúsok nad Devínom. Stačilo, aby po predchádzajúcich protestoch zostalo v&nbsp;mrazivom decembri roku 1984 niekoľko ľudí pod stanmi na budúcom stavenisku. Hainburské luhy vláda vyhlásila za zakázanú zónu. Na „vyčistenie“ štyroch hektárov územia od tritisíc „environmentálnych okupantov“ použili obušky ôsmich stoviek policajtov. Násilie projektu definitívne zlomilo väzy. V&nbsp;uliciach Viedne boli desaťtisíce ľudí, ktorým sa policajná brutalita nepáčila.

Sám kancelár Fred Sinowatz musel pod tlakom verejnej mienky a&nbsp;niekoľkých vplyvných médií práce zastaviť a&nbsp;budovanie priehrady dal prehodnotiť. Dnes je na miestach, ktoré mali byť zničené, zabetónované a&nbsp;pod vodou, jedinečný národný park Donau-Auen. Je príkladom moderného a&nbsp;najmä citlivého prístupu k&nbsp;prírode a&nbsp;potrebám ľudí.

Ani toto rozhodnutie nespôsobilo Rakúsku temno a&nbsp;ekonomickú katastrofu. V&nbsp;krajine sa vývoj nezastavil a&nbsp;ľudia sa nemuseli vrátiť do jaskýň, ako sa im to snažili nahovoriť neúspešní budovatelia. Reči o&nbsp;tom, že Rakúsko musí elektrinu nakupovať a&nbsp;že už onedlho sa mu to vypomstí, čítam a&nbsp;počúvam už niekoľko desaťročí. Chvíľu som aj čakal, že už o&nbsp;chvíľu nedobehneme my Rakúsko, ale Rakúsko cúvne na našu životnú úroveň a&nbsp;energeticko-ekonomická situácia u&nbsp;nich bude ozaj kritická, ale… Po desaťročiach katastrofických rečí už na také proroctvá neverím.

Miliardový špás: O atómovej elektrárni, ktorá bývala spoľahlivo vybavená, ale nikdy nefungovala

Výber pre vás

Miliardový špás: O atómovej elektrárni, ktorá bývala spoľahlivo vybavená, ale nikdy nefungovala

Súvisiace články

Dávajte na seba pozor: Počasie nás potrápilo a bude v tom pokračovať, kde platia výstrahy?

Infekcia, ktorej podľahlo už 15 detí: Ak ste spozorovali tie príznaky, vyhľadajte lekára

Inflácia dosiahla svoj vrchol: Kedy sa vráti do normálu? Úf, toto nikto nechcel počul

Výber pre vás