Vladimír Kampf

Tridsať výstav ukazuje rôzne aspekty vzťahov medzi ľuďmi a&nbsp;prostredím. Festival má nepovinný začiatok na mape pri návštevníckom centre na námestí Brusattiplatz. Vychádzková trasa medzi fotografiami, často gigantických rozmerov, má dĺžku sedem kilometrov. Je rozdelená na záhradnú a&nbsp;mestskú trasu. Vo verejnom priestore je 1&nbsp;500&nbsp;veľkoformátových fotografií od najlepších svetových autorov. Vstup je voľný.

Vo vášnivom prejave na Valnom zhromaždení OSN v&nbsp;septembri 2023 generálny tajomník António Guterres naliehavo varoval politikov, podnikateľov a&nbsp;aktivistov pred hroznými následkami čoraz extrémnejších výkyvov klímy. „Obávame sa, že akékoľvek opatrenia budú zatienené rozsahom tejto výzvy,“ povedal. Pre naše samozničujúce činnosti a&nbsp;bezohľadné likvidovanie pôvodného sveta okolo nás smerujeme k&nbsp;zvýšeniu priemernej teploty planéty Zem o&nbsp;2,8&nbsp;stupňa Celzia. „Ľudstvo otvorilo brány do pekla,“ povedal.

Fotografia je jednou z&nbsp;možností na tento hazard upozorňovať. Nemusia to byť len priamo obrázky ničenia planéty, ale aj dôsledky, ktoré spôsobujú. Môže sa to zdať celkom nevinné. Ruska Jevgenija Abrugajeva má v&nbsp;Badene jednu z&nbsp;menších záhradných výstav. Jej príbehy z&nbsp;východného, zmrznutého konca Ruska ma dostali. Najmä tieseň obrovských mrožov, ktoré kedysi odpočívali na ľadových kryhách. Dnes v&nbsp;ich regióne žiadne kryhy nie sú, preto musia oddychovať na brehu. Naraz ich z&nbsp;vody vylezie niekoľko stotisíc. V&nbsp;tlačenici pri tom zahynú tisíce. Bezradná situácia z&nbsp;globálnej zmeny klímy.

Fotograf to vidí na vlastné oči. Utrpenie či likvidácia prírody nie sú napohľad príjemné. Súdnym človekom lomcujú emócie a&nbsp;má chuť niečo urobiť. Niektorí upozorňujú a&nbsp;robia svojimi obrázkami osvetu, kým iní to berú osobnejšie. Niektorí až extrémne, pričom zostávajú pokorní.

Fotograf extrémne ťažkého a&nbsp;zložitého života ľudí na planéte Zem brazílsky dokumentarista, Sebastião Salgado videl a&nbsp;zaznamenával všeličo nepríjemné a&nbsp;zlé na to, aby dospel k&nbsp;jedinečnej aktivite. Obnovuje zdevastovanú krajinu. Rozhodol sa a&nbsp;zasadil niekoľko miliónov stromov. Vytvoril tak prírodnú rezerváciu v&nbsp;údolí rieky Rio Doce v&nbsp;štáte Minas Ge­rais s&nbsp;rozlohou sedem štvorcových kilometrov. Dažďový prales sadili na takmer holých kopcoch meter po metri dve desaťročia.

Na to, aby zapchali jednu z&nbsp;hrozivých dier po ľudskom plienení životného prostredia, potreboval takmer tri milióny sadeníc. V&nbsp;súčasnosti v&nbsp;oživenom priestore rastie takmer tristo rôznych druhov rastlín, tráv, machov, kvetov, kríkov a&nbsp;stromov. Mnohé nerastú voľne nikde inde na svete. Vzkriesený prales znamenal návrat živočíchov. Takmer dvesto druhov vtákov, hmyzu, plazov a&nbsp;cicavcov. Domov si tam opäť našiel už aj vzácny vlk hrivnatý či puma. Tento projekt, ktorý nemá obdobu nikde na svete, dokazuje, že návrat prírody a&nbsp;ozdravenie zdravej planéty pre budúce generácie nemusí byť iba zúfalé rojčenie.

Salgadove fotografie z&nbsp;Amazónie v&nbsp;badenskom parku sú úžasnou prehliadkou života pôvodných obyvateľov a&nbsp;prostredia, s&nbsp;ktorým sú harmonicky spojení.

Pokračovanie na ďalšej strane...

V&nbsp;súlade s&nbsp;hlavným posolstvom tohtoročného festivalu je trebárs výstava Alaina Schroedera o&nbsp;živote a&nbsp;smrti orangutanov na ostrove Sumatra, ktorých zabíja bezohľadné intenzívne poľnohospodárstvo, ťažba dreva, masívna urbanizácia a&nbsp;rast infraštruktúry. Ľudia zdecimovaním prirodzeného prostredia napriek snahám o&nbsp;zmiernenie dosahov na ekosystém ohrozili prežitie jedných z&nbsp;našich najbližších príbuzných.

V&nbsp;Badene nie je problém stretnúť niektoré z&nbsp;fotografických idolov najmä počas dní pre médiá. Obdivujem najmä húževnatú prácu podvodného fotografa divočiny Davida Doubileta. David má 77 a&nbsp;so životom pod hladinou ešte neskončil. „Pokračujem v&nbsp;potápaní a&nbsp;fotení, pretože obe tieto činnosti majú moc zvýšiť povedomie ľudí a&nbsp;oslavovať oceány. Fotografia je univerzálny jazyk, ktorý sa dotýka sŕdc, mení myslenie a&nbsp;v&nbsp;konečnom dôsledku aj naše správanie,“ hovorí.

Brazílčan Cássio Vasconcellos zasa povedal: „Veľa odpadu, ktorý vyprodukujú ľudia, je veľmi ťažké recyklovať alebo zlikvidovať. Vo svojej práci sa snažím túto masu ukázať.“ A&nbsp;pozrel sa na tento svet zhora, na zásahy a&nbsp;stopy človeka, ktoré sa len tak schovať nedajú.

Skvelým spestrením pouličných výstav, ktorým síce chýba prírodné posolstvo, ale nechýba im kvalita a jedinečnosť, je výstava americko-francúzskeho fotografa Davida Carla Turnleyho, víťaza Pulitzerovej ceny, dvoch World Press Photos of the Year a&nbsp;Robert Capa Award za odvahu. Jeho dvojča Peter Turnley je tak­isto fotograf. Venuje sa najmä zaznamenávaniu každodenného života v&nbsp;uliciach Paríža, kde žije od roku 1978. Práce fotografických dvojičiek vidno na prechádzke mestským okruhom Badenu.

Ochutnávka výstav z&nbsp;Badenu sa už tradične dostane aj do Bratislavy v&nbsp;novembri na 34.&nbsp;ročník Mesiaca fotografie 2024. Riaditeľ festivalu a&nbsp;Stredoeurópskeho domu fotografie Václav Macek vybral zo štyroch výstav. „Na badenskom festivale sa mi páči, že má stabilne vysokú úroveň. Návštevník nikdy nie je sklamaný. Ťažiskom zostáva novinárska, reportérska fotografia s&nbsp;globálnym dosahom. Sú tu autori z&nbsp;celého sveta. To je skvelé. Z&nbsp;toho vychádza kvalita, je z&nbsp;čoho vyberať.“

Václav Macek oceňuje každoročné posolstvá či témy festivalu. Kľúčové je zvyčajne zachovanie zdravého životného prostredia s&nbsp;dôrazom na niektorú z&nbsp;geografických oblastí. „Do tejto skladby sú vsadení autori, ktorí akoby do nej nepasovali. Tento rok je to napríklad britský dokumentarista Martin Parr, člen agentúry Magnum Photos. Svojím prístupom ovplyvnil generáciu fotografov. Súčasťou jeho prác je nežná irónia a&nbsp;kritika ľudí spojená s&nbsp;konceptuálnym prístupom. Ukazuje, aké má spoločnosť fóbie, predsudky, zvyky, aká je smiešna. Nie je to o&nbsp;klimatickej zmene a&nbsp;ani o&nbsp;životnom prostredí. Je to fotograficky silné, aj keď to nezapadá do hlavného prúdu festivalu,“ oceňuje.

Spolupráca Baden –&nbsp;Bratislava vznikla pred piatimi rokmi. „Riaditeľ badenského festivalu skvelý rakúsky fotograf Lois Lammerhuber v&nbsp;tom čase začínal a&nbsp;hľadal sieť spolupracovníkov. Okrem podpory sme veľmi rýchlo prišli k&nbsp;tomu, že by sme mohli dostať do Bratislavy kvalitné výstavy takmer zadarmo. Sú hotové a&nbsp;autori veľmi ústretoví. Každoročne vyberám tri-štyri výstavy a&nbsp;zvyčajne nie sú celé, lebo by sa z&nbsp;voľného priestoru pod šírym nebom do našich vnútorných priestorov nezmestili.“

Tento rok pricestujú dve väčšie výstavy fotografa Martina Parra a&nbsp;génia fotografie tridsiatych rokov Rudolfa Kopitza, ktorá bola vystavená v&nbsp;mestečku južne od Viedne minulý rok. „K&nbsp;tomu pridáme tri menšie výstavy s&nbsp;témou voda.“

Samozrejme, v&nbsp;Bratislave budú aj „nebadenské“ expozície. Napríklad švédsky fotograf Anders Petersen vytvára intímne čiernobiele fotografie v&nbsp;dokumentárnom štýle. „Bude aj výstava slovenského dokumentaristu Matúša Zajaca, ktorému tento rok pribudla kniha. To bude takisto výstava pretých, ktorí majú radi naozaj dobrú fotografiu,“ dodáva Václav Macek.

Ľudstvo otvorilo brány do pekla: Jedinečný festival pod holým nebom poukazuje na vážny problém

Výber pre vás

Ľudstvo otvorilo brány do pekla: Jedinečný festival pod holým nebom poukazuje na vážny problém

Súvisiace články

Konečne sa dočkali: V dedine Dobrá Voda chýbala ľuďom voda! Už je prístupná pre každého

Z katastrofy atrakcia: Podzemné jazero v Európe má svoju temnú minulosť

Pustovník z planiny: Vráti sa Rasťo Ekkert do civilizácie? Na samote by človek nemal byť sám

Výber pre vás