Herečka, ktorá začala sľubnú kariéru hneď po skončení štúdia herectva, je rodená Bratislavčanka. Už z rodiny si odniesla vzťah k umeniu – otec je huslista, starý otec bol známy cimbalista a babička speváčka. V detstve hrala na klavíri a chcela byť speváčkou ako Madonna. Rozhodla sa teda študovať na konzervatóriu hudobno- -dramatický odbor, kde sa musela popasovať aj s herectvom. Hrávala na menších scénach, potom skúsila aj konkurzy do veľkých muzikálov. „Veľmi som túžila pracovať s pánom Bednárikom. O jeho spôsobe práce kolujú historky, ale ja som za ním plakala, keď sme doskúšali,” priznáva herečka.

Možno sa pamätáte na spevácku skupinu s týmto názvom. Dievčatá boli vybrané na základe konkurzu a Lucia dodnes spomína: „Bolo to úžasné. V škole som si príliš neverila. Tušila som, že vo mne niečo je, ale zároveň som bola plná pochybností. Vďaka náhlemu skoku do šoubiznisu som zažila úspech, nadobudla sebadôveru. Bavilo ma to, aj keď Madonna to nebola.”

„Potrebovala som niečo zažiť. Darilo sa mi tu, mala som úžasného frajera, všetko bolo ideálne. Cítila som, že to aj tak nie je ono.” Nešla dobyť Ameriku, chcela len dať životu šancu. Ak ju niečo má stretnúť, tak ju to nenájde, ak bude sedieť doma. Hoci tam čosi natočila, aj reklamy nafotila, cesta dostala iný zmysel. Vyrástla, dospela a napísala knihu Hello. My name is Anča Pagáčová, ktorá vyjde už o pár týždňov. „Myslela som, že písať budem až na dôchodku. Ale nečakane som vnútorne zbohatla a písanie šlo samo od seba.”

Dovolenka, alebo práca?

Po návrate domov dostala ponuku od Filipa Renča. „Mne sa to zdalo ako dovolenka, bolo to skvelé,” hovorí o fi lmovaní v dravej rieke. Často musela byť v neopréne až dvanásť hodín. „Nie je to príjemné, ale keď sa robí, tak robím, nefňukám. Neľutujem ani jeden deň, išla by som do toho znova!“ Po fi lme Na vlastní nebezpečí prišiel druhý – Hlídač č. 47, opäť s Renčom. Čo je pravdy na tom, že si vyberá pekné herečky, ktoré potom zvádza? „Filip je na ženy, vie sa to o ňom. Ak si do fi lmu vyberie mladú cicu, okamžite sa všetci domnievajú, že s ňou spal. Keby aj chcel, to neznamená, že aj dostal! Priznal, že sa na mňa nepozerá ako na sexuálny objekt. Asi preto sa nám dobre spolupracuje,“ dozvedáme sa.

Rodičia by ju vraj najradšej videli v každej časti Ordinácie v ružovej záhrade. Im stačí, keď ju vidia na obrazovke, Lucia potrebuje viac. Sama ešte však nevie, kadiaľ pôjde. Veľa vecí je ešte otvorených. Hrať v muzikáloch ju teraz neláka. „Podľa mňa prevzaté české muzikály sú jeden paškvil za druhým. V deväťdesiatych rokoch som túžila účinkovať vo všetkom, čo bolo možné na Novej scéne vidieť. Kvalitné muzikály, operety, živý orchester... Kam tá kvalita zmizla?“ pýta sa. Svoju energiu sústreďuje inde. Venuje sa veciam, ktorým sa venovať chce. Tancuje argentínske tango, napísala detektívny scenár, a ak sa všetko podarí, v lete bude točiť. Teší sa aj na spoluprácu s Ľubomírom Feldekom na divadelnej inscenácii o Edith Piaf. Česko-slovenský priestor je jej malý, chcela by fungovať európsky. „New York ma rozmaznal, potrebujem cítiť, že som súčasťou väčšieho celku.” Šancu na to má, je mladá, krásna, hovorí po anglicky, španielsky a má stále chuť učiť sa.

Za morom prežila búrlivý románik s anglickým módnym návrhárom, a teraz je sama. „Krátkodobé vzťahy sú zábavné, ale začínam byť z nich unavená. Bolo by super, keby som stretla chlapa, s ktorým by sa dal prežiť celý život. Zdá sa mi, že muži akosi zoženšteli. Je málo skutočných chlapov, čo stoja nohami na zemi, neboja sa čeliť životu, sú aspoň trochu džentlmeni. Som zvedavá, kto bude ten ďalší,” s úsmevom uzavrie rozhovor Lucia.

Lucia Siposová: Krásna a talentovaná

Výber pre vás