Zuzana Zimmermannová

Cestou do Slovinska mnohí prefrčia cez východnú časť, aby sa čo najskôr dostali do obľúbených hôr či k&nbsp;moru. Je to však chyba. Často obchádzaná oblasť je plná romantických starobylých miest, z&nbsp;ktorých mnohé vyrástli na (pol)ostrovoch, ale aj liečivých termálnych kúpeľov, unikátnych festivalov a&nbsp;chutných lokálnych dobrôt. Na východe nič nové, to tam určite neplatí.

Krajina patrí k&nbsp;neveľkým, no rozmanitým stredoeurópskym štátom. Suverenitu získala v&nbsp;roku 1991 po rozpade Juhoslávie. Žijú v&nbsp;nej asi dva milióny obyvateľov, hlavným mestom je Ľubľana. Na neveľkej rozlohe sa stretávajú majestátne hory, krátka, no pôvabná riviéra aj množstvo jaskýň ako Postojna alebo Škocjanske jame. Najvyšší vrchol je Triglav (2 864 m), na severe ležia Júlske Alpy s&nbsp;jazerom Bled a&nbsp;údolím Soča, na juhu v&nbsp;regióne slovinskej Istrie krajinu obmýva Jadranské more a&nbsp;na východe sa rozprestierajú vysokohorské pastviny Velika planina, ľadovcové údolie Logarska dolina a&nbsp;zalesnené vrcholy masívu Pohorje. Prírodné výhľady na východe striedajú historické mestá Ptuj, Celje či Maribor, ale aj vínne cesty, termálne kúpele Panónskej nížiny a&nbsp;pivné mestá Žalec či Laško.

Slovinsko

Fontány bývajú v&nbsp;mestách ako malé oázy, ktoré vždy lákali ľudí na kratšiu či dlhšiu zastávku. Tá v&nbsp;meste Žalec má však o&nbsp;kúzlo navyše. Kým z&nbsp;jedného poloblúka pod korunami stromov veselo strieka voda, z&nbsp;toho druhého tečie pivo. A&nbsp;nie hocijaké, ale prísne vyberané chuťovky z&nbsp;remeselných pivovarov, ktoré ponúkajú tú najvyššiu kvalitu z&nbsp;domáceho chmeľu. „Je to prvá a&nbsp;zatiaľ jediná pivná fontána v&nbsp;celom Slovinsku. Otvorili sme ju v&nbsp;roku 2016 a&nbsp;odvtedy ňou pretieklo už vyše 130-tisíc litrov piva,“ hovorí sprievodkyňa Jasmina, zatiaľ čo do pohárov tečie pivo zo šiestich točiek.

ĎALŠIE FOTOGRAFIE Z MALEJ KRAJINY PLNEJ PRÍJEMNÝCH PREKVAPENÍ NÁJDETE V GALÉRII

Ponuka slovinských pív, ktoré sú ukryté v&nbsp;sudoch asi tri metre pod zemou, sa neustále obmieňa, doteraz v&nbsp;nej dostalo šancu vyše 70 pivovarov. Fontána je samoobslužná a&nbsp;funguje od apríla do októbra. Stačí si kúpiť pohár so špeciálnym čipom a&nbsp;môžete sa vrhnúť do čapovania. Nie je pritom vôbec náhoda, že prvá slovinská pivná fontána stojí práve v&nbsp;Žalci. Toto mesto preslávili pestovanie chmeľu a&nbsp;výroba piva už pred vyše 150 rokmi. V&nbsp;bývalej sušiarni chmeľu dnes stojí Ekomúzeum pestovania chmeľu a&nbsp;pivovarníctva v&nbsp;Slovinsku, kde to chmeľom vonia 365 dní v&nbsp;roku. „Chmeľ je jedna z&nbsp;najrýchlejšie rastúcich rastlín na svete, za deň dokáže narásť až o&nbsp;25 centimetrov. Pestujú sa však len samičie rastliny, ktoré sa používajú aj na výrobu piva, chleba a&nbsp;pre upokojujúce a&nbsp;sedatívne účinky aj v&nbsp;medicíne,“ hovorí Jasmina o&nbsp;rastline, ktorú prezývajú zelené zlato.

Článok pokračuje na ďalšej strane.

Príbeh chmeľu sa v&nbsp;Žalci začal písať vďaka Janezovi Hausenbichlerovi. „Hovorí sa, že keď do daru dostal pašovaný chmeľ, stal sa jeho prvým pestovateľom v&nbsp;Savinjskej doline. Nechcel však byť jediný, a&nbsp;tak napísal brožúru s&nbsp;radami, aby pomohol ďalším farmárom. Rastlina sa rýchlo rozšírila na okolité polia a&nbsp;pláne, ručný zber, na ktorý sa v&nbsp;sezóne nazbieralo aj 30-tisíc ľudí z&nbsp;rôznych kútov sveta, časom nahradili stroje. Slovinsku dodnes patrí šiesta priečka v&nbsp;produkcii chmeľu na celom svete,“ vysvetľuje sprievodkyňa v&nbsp;múzeu, ­vedľa ktorého stojí aj výskumné stredisko venované chmeľu. V&nbsp;múzeu sa okrem iného dozviete, ako vzniklo „tmavé“ pivo, a&nbsp;odhalíte aj príbeh Simona Kukeca, ktorý vynašiel vlastný spôsob varenia piva na báze termálnej vody a&nbsp;chmeľu a&nbsp;dodnes je považovaný za priekopníka slovinskej pivovarníckej tradície. Mimochodom, pivo Kukec sa stále varí v&nbsp;pivovare Laško Union, ktorý mu kedysi patril, a&nbsp;počas sezóny často tečie z&nbsp;pivnej fontány.

Hoci najstaršie slovinské mesto Ptuj hýri festivalmi celý rok, február je o&nbsp;niečo výnimočnejší. Neveľké mestečko na severovýchode Slovinska vtedy na niekoľko dní zaplavia tradičné masky, ktoré sa starajú o&nbsp;nevídaný karneval s&nbsp;názvom kurentovanje. Svoju tradíciu píše od roku 1960, nedávno sa dostal do Zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO. „Najpopulárnejšou maskou festivalu je kurent – démon, ktorý vyháňa zimu a&nbsp;privoláva jar. Jeho mohutné telo zdobí ovčia koža so srsťou, zuby z&nbsp;bielej šošovice a&nbsp;rohy z&nbsp;dreva obaleného kožou a&nbsp;farebnými stužkami. Nosí so sebou reťaz s&nbsp;piatimi kravskými zvonmi, z&nbsp;ktorých každý symbolizuje jedno ročné obdobie vrátane prechodného – fašiangového. Kurenti počas fašiangov obchádzali dediny, komu zavítali do domu, tomu v&nbsp;budúcom roku prialo šťastie,“ vysvetľuje sprievodkyňa Renata. Na hrade v&nbsp;Ptuji sídli Regionálne múzeum Ptuj-Ormož s&nbsp;vyše 150 maskami zo sprievodu, ktoré rozprávajú príbehy kurentovanja celoročne. Skutočná zábava však v&nbsp;meste vypukne začiatkom februára, keď si domáci oblečú aj tridsať-štyridsaťkilogramové masky a&nbsp;na jedenásť dní sa vyberú zabávať do ulíc.

Mesto sa pýši jednotnými červenými strechami, ktoré vynikajú aj z&nbsp;hradného kopca, je plné útulných dláždených uličiek a&nbsp;pretína ho rieka Dráva. Leží na početných vínnych pivniciach, z&nbsp;ktorých jedna uchováva aj najstaršie slovinské víno Zlata trta – zlaté víno z&nbsp;roku 1917. „Leží presne na tom istom mieste, kde ho uložila rodina vinára a&nbsp;niekdajšieho starostu mesta Josefa Orniga pred vyše sto rokmi,“ hovorí Xenia, keď nás sprevádza po najstaršej ptujskej vínnej pivnici, v&nbsp;ktorej odpočívajú archívne vína obmotané drobnými pavučinami. Pochádzajú z&nbsp;vínnej oblasti slovinského Štajerska so slnečnými vinicami na juhovýchodnej strane Álp, ktoré sú ako stvorené na pestovanie odrôd ako furmint, muškát, rizling, modrá frankovka alebo ranfol. „Víno sa tu pestovalo už v&nbsp;15. a&nbsp;16. roku pred naším letopočtom. V&nbsp;tradícii, ktorú začali Rimania, neskôr pokračovali mnísi, ktorí s&nbsp;vínom začali aj obchodovať,“ vysvetľuje Xenia, keď nás vedie do modernej časti vinárne Ptujska klet s&nbsp;vínami Pullus, ktoré tradične bodujú na medzinárodných súťažiach. Mimochodom, najstaršie víno z&nbsp;roku 1917 už nie je na predaj, za liter aktuálne najstaršieho ročníka 1927 by bolo treba vytiahnuť z&nbsp;vrecka okolo 35-tisíc eur.

Neďaleko hlavného námestia s&nbsp;hodinovou vežou a&nbsp;mramorovým Orfeovým pamätníkom sídli čokoládovňa Xococ, v&nbsp;ktorej vznikajú malé zázraky. Majiteľ Matevž Božič, ktorý varí aj v&nbsp;neďalekej michelinskej reštaurácii, sa v&nbsp;Ptuji pustil do experimentovania s&nbsp;nezvyčajnými chuťami. Vo vitríne pod sklom sa vynímajú lesklé pralinky rozmanitých farieb. Pistáciovo-chrenová, cibuľovo-mandľová, orieškovo-bravčová či pistáciovo-olivová čokoláda sú výsledkom dlhodobých skúseností zo špičkovej kuchyne. „Rád si takto trénujem kreativitu, najväčšou výzvou doteraz bola asi sladká cibuľa, ktorá sa ťažko kombinuje. Najlepšia teplota na uchovanie čokolády je okolo pätnásť až osemnásť stupňov Celzia, preto mám v&nbsp;lete vždy zatvorené,“ prezrádza čokolatier. Na zákusok maškrtníci môžu skočiť do hotela Mitra, v&nbsp;ktorom sídli najstaršia kaviareň a&nbsp;bývalý obchod s&nbsp;kávou Kipertz. „Kaviareň tu otvorili v&nbsp;roku 1785, dovážali sem všetky kávy, ktoré prišli do prístavu v&nbsp;Terste. Neskôr pribudol hostinec, z&nbsp;ktorého je dnes luxusný hotel. Jožef Kipertz tu začal mlieť a&nbsp;pražiť vlastnú kávu Kipertz. Tá sa v&nbsp;kaviarni predáva aj dnes, presný recept je však tajomstvom,“ hovorí vedúci hotela Mitra Peter Vesenjak.

Silu vody využívali už starí Rimania na oddych aj liečenie rán po vyčerpávajúcich bojoch. Kúpele s&nbsp;termálnou i&nbsp;minerálnou vodou sú roztrúsené po celom Slovinsku, hoci najviac sa ich sústreďuje práve na východe krajiny na Panónskej nížine. Tam ležia aj Terme Dobrna, najstaršie aktívne slovinské termálne kúpele, ktorých liečivá voda bohatá na vápnik a&nbsp;horčík sa používa od roku 1403. „Najlepšie je piť ju teplú, má protizápalové účinky, ktoré pomáhajú pri chronických tráviacich aj urologických problémoch alebo pri problémoch s&nbsp;obličkovými kameňmi,“ hovorí manažér Igor. Kúpele obklopené krásnym parkom so zurčiacim potokom Toplice a&nbsp;s&nbsp;vyše dvestoročnými dubmi, gaštanmi a&nbsp;brezami ponúkajú miernu klímu bez hmly a&nbsp;vetra, ktorú si po starých Keltoch a&nbsp;Rimanoch obľúbil aj brat slávneho generála Louis Bonaparte či spisovateľ Karl May. Účinky liečivej vody si možno vyskúšať priamo vo fontáne v&nbsp;parku alebo v&nbsp;kúpeľoch.

Niektoré z&nbsp;termálnych prameňov vyvierajúcich v&nbsp;Slovinsku sú také horúce, že ich musia najprv ochladzovať, ako napríklad kúpele Terme 3000 v&nbsp;Moravských Top­liciach, kde vyviera tmavá voda s&nbsp;teplotou 74 stupňov Celzia. Pri Jadranskom mori v&nbsp;kúpeľoch Talaso Strunjan sa zasa na liečbu využíva slaná voda aquamadre spolu s&nbsp;bahnom zo salín s&nbsp;vyše tisícročnou históriou. „Máme tu tradičné kúpele ako Terme Dobrna, prechod medzi tradičným a&nbsp;novým ako Doljenske Toplice, ale aj tie skutočne moderné a&nbsp;elegantné ako Olimia Terme neďaleko Celje, ktoré už roky vyhrávajú ocenenie pre najlepšie kúpele v&nbsp;krajine – spolu štrnásť certifikovaných štátnych zariadení, ktoré využívajú vodu na prírodnú liečbu,“ hovorí riaditeľ Asociácie slovinských kúpeľov Iztok Altbauer.

Kúpele kráčajú s&nbsp;dobou a&nbsp;ponúkajú mnoho doplnkových aktivít ako lesný kúpeľ podľa japonskej tradície či jogu smiechu. „Čoraz populárnejší je tapping – praktika na uvoľnenie stresu, ktorá pomáha regulovať silné emócie,“ hovorí Katja, manažérka antistresových programov v&nbsp;Terme Krka v&nbsp;Doljenských Topliciach. V&nbsp;moderných a&nbsp;luxusných kúpeľoch Terme Olimia s&nbsp;unikátnou architektúrou, ktorá splýva s&nbsp;okolím, si návštevníci môžu vyskúšať zvukový kúpeľ s&nbsp;gongami a&nbsp;tibetskými miskami. Upokojujúce vibrácie harmonizujú telo aj myseľ a&nbsp;ponúkajú zakaždým úplne nový zážitok. „V&nbsp;živote existujú veci, ktoré neovplyvníme vlastnou vôľou, napríklad počasie. Nemá zmysel strácať pri nich energiu, treba sa naučiť s&nbsp;nimi fungovať. Gongom a&nbsp;ďalšími zvukmi môžem vytvoriť krásne melódie, ale aj hrozný rámus. Cieľom je naučiť sa uvoľniť aj v&nbsp;hluku či už doslovnom, alebo prenesenom, ako keď prechádzame niečím nepríjemným. A&nbsp;hlavne by sme mali byť každé ráno vďační, že sme stále nažive, lebo aj to sa jedného dňa skončí,“ hovorí zvukoterapeut v&nbsp;Terme Olimia.

V&nbsp;zelenom regióne Dolné Kranjsko na juhovýchode Slovinska, plnom lúk a&nbsp;lesov, leží malebné Novo Mesto, ktoré dookola obmýva rieka Krka. Jeho strediskom je hlavné námestie obkolesené arkádami, ktoré oddávna slúžilo ako veľké trhovisko. Dopĺňa ho františkánsky kláštor z&nbsp;15. storočia s&nbsp;Kostolom svätého Leonarda a&nbsp;úžasnou knižnicou s&nbsp;archívnymi zväzkami takými vzácnymi, že sa v&nbsp;nich listuje len v&nbsp;zamatových rukavičkách. Katedrála svätého Mikuláša na vrchu Kapitelj sa od minulého roka pýši novou vyhliadkou vo veži, ku ktorej vedie 126 schodov. Práve odtiaľ najlepšie vidno pôsobivé polostrovné rozloženie celého mesta. Za najromantickejšiu sa považuje prechádzka po ulici Berg. Vedie pozdĺž bývalých mestských hradieb s&nbsp;výhľadom na rieku, ktorá v&nbsp;lete ožíva mnohými festivalmi vrátane známeho skoku z&nbsp;Kandijského mosta. Odhodlajú sa naň však len tí najodvážnejší. Dolenjské múzeum je zasa plné prevažne archeologických nálezov z&nbsp;halštatskej doby. Neďaleko mesta leží Otočec, jediný slovinský hrad na ostrove uprostred pokojnej prírody, ktorý je obľúbenou voľbou svadobčanov.

Len o&nbsp;pár kilometrov ďalej v&nbsp;nenápadnom dome na okraji obce Trebnje leží malý gurmánsky raj. Police sa prehýbajú pod náporom medu, keksov, sirupov, paštét, džemov, čajov, vín aj orechov, stôl zasa do poslednej medzierky pokrývajú lahôdky od syrov a&nbsp;salám cez jednohubky s&nbsp;originálnymi paštétami až po ešte teplé koláče. „Máme tu takmer päťsto druhov produktov od vyše osemdesiatich lokálnych výrobcov,“ hovorí sympatická Barbara, keď nás víta za prestretým stolom s&nbsp;dolenjskými dobrotami. V&nbsp;Dolnom Kranjsku sa zrodilo mnoho tradičných pokrmov, ktorých význam domáci vyzdvihli pod kolektívnou značkou Dobroty dolenjske. „Všetky produkty pod našou značkou musia aspoň zo 70 percent obsahovať miestne suroviny. Každá potravina prechádza prísnym výberom poroty, certifikát kolektívnej značky získajú len tie najkvalitnejšie,“ vysvetľuje Barbara projekt, pomocou ktorého sa im podarilo zvýšiť povedomie o&nbsp;miestnych lahôdkach.

Patrí k&nbsp;nim napríklad fazuľový koláč, záviny z&nbsp;ťahaného cesta štruklji na slaný i&nbsp;sladký spôsob alebo saláma z&nbsp;čiernych ošípaných druhu krškopolje. Majú slovinský pôvod a&nbsp;obsahujú veľa tuku, ale toho dobrého. Na stole nechýba ani matevž – jemné pyré z&nbsp;fazule, zo zemiakov, z&nbsp;kyslej smotany a&nbsp;oškvarkov, koláč putica či typické miestne cuvée s&nbsp;názvom cviček. „Najobľúbenejšia je jednoznačne medvedia saláma, olej z&nbsp;tekvicových semien a&nbsp;sladkokyslá nátierka z&nbsp;aromatickej červenej cibule raška č’bula z&nbsp;Raky. Spojenie najlepších miestnych dodávateľov a&nbsp;ich produktov sa skutočne vyplatilo, pred štyrmi rokmi sme vytvorili regionálnu kulinársku mapu – vôbec prvú v&nbsp;Slovinsku,“ hovorí blondínka o&nbsp;podniku, ktorý zamestnáva aj znevýhodnených uchádzačov. V&nbsp;útulných priestoroch organizujú kurzy varenia tradičných jedál či rôznorodé ochutnávky. „V&nbsp;lete vyrábame domácu zmrzlinu, v&nbsp;zime varíme polievky na zahriatie a&nbsp;nechýbajú ani výrobky od miestnych remeselníkov. Máme už aj vlastnú produkciu a&nbsp;mnoho nápadov na paštéty a&nbsp;džemy, aké zatiaľ ni­kto nevyrába. Verím, že čoskoro ich ochutnáte,“ dodáva Barbara.

V&nbsp;jednom veľkom a&nbsp;tesnom objatí pokojnej rieky Krka leží najmenšie a&nbsp;zároveň jediné ostrovné slovinské mesto Kostanjevica na Krki. S&nbsp;okolitou pevninou ho spájajú mosty z&nbsp;dubového dreva z&nbsp;neďalekého lesa Krakovo. Jediný most čisto pre peších navrhol slávny architekt Jože Plečnik. Ten mal odtiaľ aj „listovú“ lásku lekárničku Emiliju Fonovú. „Tá mu v&nbsp;listoch často opisovala malebnosť svojho bydliska, až preň architekt navrhol drevený most. Hoci sám tu nikdy nebol, dedinčania ho na jeho počesť skutočne postavili,“ hovorí miestna rodáčka Maša. Rieka je živou súčasťou neveľkého mestečka, o&nbsp;mnohé domy sa opierajú kajaky a&nbsp;na brehu kotvia člny, ktoré miestni používajú na rybolov aj šport. Kuriozitou je Gorjupova galéria, ktorá sídli priamo na chodbách a&nbsp;v&nbsp;halách miestnej základnej školy. „Riaditeľ školy sa neskôr stal riaditeľom galérie, a&nbsp;tak vznikla galéria v&nbsp;škole, žiaci sú však na zvedavé skupiny milovníkov umenia zvyknutí,“ hovorí Maša.

Neďaleko centra leží jaskyňa Kostanjevica a&nbsp;o&nbsp;kúsok ďalej významné Umelecké múzeum Božidara Jakaca. Sídli v&nbsp;bývalej budove pôsobivého stredovekého kláštora s&nbsp;početnými arkádami a&nbsp;ukrýva stálu expozíciu slovinských expresionistov, ako aj mnohé dočasné výstavy vrátane medzinárodného sympózia sochárov Forma Viva s&nbsp;najdlhšou históriou na svete. „Píše ju od roku 1961. Za ten čas pribudlo vyše sto sôch z&nbsp;dubového dreva. Vznikajú v&nbsp;rámci sympózií svetových umelcov, ktoré sa tu konajú každé dva roky,“ dodáva Maša. V&nbsp;kláštore leží aj vínna pivnica venovaná vínu cviček a&nbsp;úlohe, ktorú zohrávalo v&nbsp;živote miestnych. „Na to, aké je mestečko malé, sa tu toho deje veľa,“ hovorí Maša. A&nbsp;to isté by sa dalo povedať o&nbsp;jednom z&nbsp;najmenších štátov Európskej únie.

Liečivý raj chutí: Vo východnom Slovinsku v zajatí výborného piva a vína

Výber pre vás

Liečivý raj chutí: Vo východnom Slovinsku v zajatí výborného piva a vína

Súvisiace články

Zlato a prach Mjanmarska: Bývalá Barma ponúka cestovateľom viac než Thajsko

Malé veľké mesto: Metropolu Luxemburg pohodlne prejdete za jediný deň

Očakávané zoznámenie: Pravá tvár Dominikánskej republiky za bránami rezortu

Výber pre vás