Vladimír Kampf

Obec s&nbsp;jedinečnou atmosférou a&nbsp;s&nbsp;niekoľkými viac či menej padajúcimi kúriami a&nbsp;hradom nad nimi úspešne vstáva z&nbsp;ruín. Dominanta hrad trčí do diaľky. Z&nbsp;našej najfrekventovanejšej diaľnice D1 ho medzi Novým Mestom nad Váhom a&nbsp;Trenčínom vidno po celý čas. V&nbsp;Beckove načas bývalo najviac zemianskych a&nbsp;šľachtických rodín v&nbsp;Uhorsku. Usadili sa tam rody z&nbsp;juhu, ktoré utiekli pred osmanskými Turkami. Preto v&nbsp;Beckove vyrástlo toľko kúrií, čo sú oveľa menej rozšafné zámočky. V&nbsp;19. storočí ich tam ešte stálo približne desať.

Kúria je skromnejšie sídlo šľachty. Tragický príbeh posledných rokov má dominantná kúria Dubnických. Obec ju konečne po aukcii dostala naspäť. Súkromník, ktorý ju mal predtým, obnovu len sľuboval. Obec má v&nbsp;pláne opäť ju poctivo zastrešiť a&nbsp;zrekonštruovať. V&nbsp;kúrii hornouhorského rodu Medňanských prišiel na svet maliar barón Ladislav Medňanský. Škoda je tých kúrií. Zostalo po nich v&nbsp;centrálnej časti obce rovno pod hradom prázdno a&nbsp;niekde ešte prázdnejšie. Ešteže nad ich súčasnými a&nbsp;bývalými strechami to ožíva.

Katarína Badžgoňová je na hrade Beckov kultúrna referentka. Má na starosti program na hrade, sprievodkyne a&nbsp;niekoľko ďalších praktických záležitostí. „Hrad vlastní obec. Verejnosti je prístupný od roku 1996. Niežeby sa naň predtým nedalo dostať, ale bolo to nadivoko. Stará sa oň naša nezisková organizácia Hrad Beckov. Snažíme sa organizovať podujatia, zaujímavé aktivity, zabezpečujeme aj údržbu a&nbsp;obnovu hradu, čo je najnáročnejšia činnosť. Hrad má už nejaký ten rok,“ smeje sa Katka. Našťastie sa im s&nbsp;ním darí. Je jedným z&nbsp;najnavštevovanejších široko-ďaleko. Za sezónu priláka približne 70-tisíc návštevníkov. „Snažíme sa ľuďom ponúknuť, čo sa dá. Pracujeme aj so školami a&nbsp;pripravujeme pre ne vzdelávacie aktivity.“

Na hrade Beckov sa venujú aj historickému feudálnemu Japonsku. „Naši kamaráti sa pôvodne venovali európskemu stredoveku. Boli v&nbsp;skupine Bludní rytieri, ktorá u&nbsp;nás robila najviac podujatí. Nateraz ich zaujalo Japonsko. Hrad nie je iba priestorom, ktorý by mal striktne trvať na našej histórii, ale mal by sa zameriavať na všetky aspekty kultúry. Vítame unikátne aktivity. Chalani to robia naozaj dobre. Ganryu Jima Dojo predvádza súboje, lukostreľbu, tradičnú kuchyňu, kaligrafiu, obliekanie do kimona, rôzne remeselné práce, napríklad pletenie slamených topánok či výrobu nádob z&nbsp;tekvíc, čajové ceremónie... Toto podujatie chystáme na 27.&nbsp;a&nbsp;28.&nbsp;júla. Minulý rok mali veľký úspech,“ pochvaľuje si.

Veľa vecí si návštevníci budú môcť vyskúšať. Hrad nezostane len japonský. O&nbsp;týždeň nato 3.&nbsp;a&nbsp;4. augusta sa vráti uhorská renesancia s&nbsp;jedinečnou skupinou Fringia. V&nbsp;precíznych kostýmoch predstaví dávny život šľachty. Na 21. septembra vychádza Festival dobovej kuchyne. Niekoľko skupín, ktorým idú dejiny cez žalúdok, navarí jedlá ako kedysi. „To nie je všetko,“ upozorňuje kultúrna referentka. „V&nbsp;lete organizujeme koncerty, divadelné predstavenia a&nbsp;ďalšie kultúrne podujatia.“

Katka nerozpráva do vetra, má v&nbsp;rodine rytiera delostrelectva. „Doma ma strašia meče, luky, pušky, sem-tam nejaké stredoveké delá. Oslavy Silvestra máme hlučné,“ smeje sa. „Dávame minimálne dávky strelného prachu. Keď sme raz robili pokus na hrade s&nbsp;polovičnou dávkou, triasli sa múry až v&nbsp;severnom paláci.“

Beckov je opradený mnohými legendami. Pravdepodobne žiadny hrad na Slovensku ich nemá toľko. Možno sú niektoré len vymyslené, ale ktoré, keď povesti sú vymyslené a&nbsp;historických faktov sa držia len okrajovo?

Stibor zo Stiboríc sa raz na poľovačke stratil. Vyčerpaný zaspal na úbočí skaly. Keď sa zobudil, zbadal pred sebou šaša Becka, ktorý sa mu, ako sa na šaša patrí, posmieval. Mrzutý Stibor mu sľúbil, že ak ho prestane otravovať, postaví mu hrad na vrchole skaly, pod ktorou vylihoval. Becko súhlasil. Hrad mu vraj postavili za jediný rok a&nbsp;jeden deň. Stibor však slovo nedodržal a&nbsp;Becka z&nbsp;neho rýchlo vyhnal. Šašo sa v&nbsp;zúfalstve vrhol zo skaly a&nbsp;bolo po ňom. Odvtedy sa vraj v&nbsp;noci ozýva jeho žalostný plač.

Traduje sa tiež, že Stibor zo Stiboríc chcel zo syna Janka vychovať tvrdého a&nbsp;krutého bojovníka. Raz keď Janko dospel, Stibor zorganizoval turnaj, kde mal Janko dokázať odvahu. Ten sa však postavil proti otcovej krutosti a&nbsp;pomohol nepriateľovi uniknúť. Stibora to rozčúlilo a&nbsp;Janka vyhnal z&nbsp;hradu. Ten putoval po svete, kde vykonal kopu dobrých skutkov.

Pokračovanie na ďalšej strane...

Príbeh krásnej a&nbsp;múdrej Kataríny (nie kultúrnej referentky!), dcéry jedného z&nbsp;hradných pánov, hovorí o&nbsp;tom, ako ju chcel otec vydať za bohatého, ale zlého šľachtica. Katarína však milovala chudobného, ale ušľachtilého mladíka. Keď sa to otec dozvedel, dal mladíka zavrieť do veže. Katarína sa zúfalo pokúšala milého zachrániť. Nakoniec sa milému podarilo utiecť, spolu s&nbsp;Katarínou unikli z&nbsp;hradu a&nbsp;žili šťastne až do smrti.

Neďaleko hradu Beckov stál most. Vraj ho postavil sám čert. Jednému z&nbsp;pánov hradu chýbala suchá cesta cez Váh. Uzavrel dohodu s&nbsp;čertom. Ten súhlasil, že postaví most za jednu noc, ale požadoval dušu prvého, kto po ňom prejde. Keď bol most hotový, hradný pán naň postrčil ako prvú mačku, ktorú práve našiel. Tak vypiekol s&nbsp;čertom a&nbsp;aj most mal.

Do hrubých múrov vraj bola zakliata zlatá koza. Hovorí sa, že v&nbsp;noci na svätého Jána sa na hrade zjavuje duch ženy, ktorá ju stráži. Kto by ju chcel získať, musel by byť veľmi odvážny a&nbsp;prejsť mnohými skúškami. Dodnes sa však nenašiel nikto, kto by zlatú kozu objavil a vyslobodil. Na Beckovskom hrade by malo byť ukrytých niekoľko po­kladov. Niektorí hovoria, že ich tam ukryl Stibor, iní že ich tam schovali zbojníci. Doteraz sa nikto nepriznal, že by tam nejaký našiel.

Akási krásna pani sa raz zamilovala do chudobného pastiera. Jej otec boháč však s&nbsp;ich vzťahom nesúhlasil a&nbsp;dal pastiera zavraždiť. Panna od žiaľu zomrela a&nbsp;jej duch sa vraj dodnes prechádza po hrade a&nbsp;hľadá milovaného. Hovorí sa tiež, že sa zjavuje len tým, ktorí majú čisté srdce.

V&nbsp;hradnej studni žil obrovský drak, ktorý terorizoval okolie. Raz sa s&nbsp;ním zašiel porátať odvážny rytier. Po ťažkom boji sa mu to podarilo, ale drak ho pred smrťou preklial. Chudák rytier sa premenil na kameň, ktorý dodnes stojí pri hradnej studni.

Že niektoré z&nbsp;tých legiend poznáte inak? Tak aby toho nebolo málo. Legendy sú aj o&nbsp;tom, že ľudia ich časom skomolia, čosi do nich pridajú, čosi opomenú. Potom to už nie je pravda ani trochu, ale znie to celkom pravdivo. V&nbsp;modernej dobe je to priestor ako stvorený pre umelú inteligenciu. Zadal som AI Gemini, aby mi vytvorila novú, lepšiu legendu o&nbsp;hrade Beckov.

Tu je: Kedysi dávno, na hrade Beckov, žila krásna Alžbeta. Bola milovanou manželkou hradného pána a&nbsp;dobrou matkou ich detí. Alžbeta bola známa láskavosťou a&nbsp;štedrosťou.

Jedného dňa prišiel na hrad starý žobrák a&nbsp;prosil o&nbsp;jedlo a&nbsp;nocľah. Alžbeta mu ho s&nbsp;radosťou dala a&nbsp;starý muž jej za to poďakoval a&nbsp;povedal: „Nech ťa chráni dobrota tvojho srdca, pani. Ale daj si pozor na závisť a&nbsp;chamtivosť, lebo tie môžu zničiť aj to najkrajšie.“

Alžbeta si jeho slová vzala k&nbsp;srdcu, ale netušila, že sa čoskoro splnia. Jej švagriná Ofélia Alžbete veľmi závidela krásu a&nbsp;bohatstvo. Ofélia túžila po všetkom, čo Alžbeta mala, a&nbsp;nenávidela ju za to.

Jedného dňa Ofélia vymyslela plán, ako sa zbaviť Alžbety. Presvedčila hradného pána, že Alžbeta ho podvádza s&nbsp;rytierom z&nbsp;nepriateľského hradu. Rozzúrený pán uvrhol Alžbetu do väzenia a&nbsp;odsúdil ju na smrť.

Alžbeta sa márne bránila. Vedela, že je nevinná, ale nikto jej neveril. V&nbsp;deň popravy sa s&nbsp;plačom modlila k&nbsp;Bohu o&nbsp;spásu. Zrazu sa pred ňou zjavil starý žobrák. Bol to sám archanjel Gabriel. Dotkol sa jej čela a&nbsp;povedal: „Tvoja nevinnosť ťa zachráni, pani. Ale tvoja dobrota musí byť skúšaná aj naďalej.“

Vtom sa väzenské dvere otvorili a&nbsp;objavil sa Alžbetin manžel. Uveril jej nevine a&nbsp;prepustil ju z&nbsp;väzenia. Ofélia bola za svoje klamstvá vyhnaná z&nbsp;hradu.

Alžbeta a&nbsp;jej manžel žili šťastne až do smrti. Alžbeta nikdy nezabudla na slová archanjela Gabriela a&nbsp;naďalej pomáhala chudobným a&nbsp;chorým. Po jej smrti sa hovorilo, že jej duch sa prechádza po hrade a&nbsp;stráži jeho obyvateľov pred zlom.

Gemini pridala aj ponaučenie: Táto legenda nám pripomína, že dobrota a&nbsp;nevinnosť vždy zvíťazia nad závisťou a&nbsp;chamtivosťou. Aj keď prechádzame ťažkými skúškami, nikdy by sme nemali stratiť vieru v&nbsp;seba a&nbsp;v&nbsp;spravodlivosť.

Keď dáme zbohom legendám a&nbsp;pozrieme sa na vážne písomnosti, nájdeme list Stibora zo Stiboríc mladšieho. Najstaršia známa listina napísaná v&nbsp;češtine či v&nbsp;slovakizovanej češtine, ktorá vznikla na území dnešného Slovenska, je dlžobný úpis. Spísali ho 13. decembra 1422 v&nbsp;Skalici. Dovtedy úradné listiny písali výlučne po latinsky a&nbsp;v&nbsp;mestách aj po nemecky. V&nbsp;úpise Stibor mladší potvrdzuje svoju dlžobu 600 uhorských zlatých pánovi Benešovi Hernikovi zo Slupna a&nbsp;jeho manželke Kataríne.

Stibor mladší podpísal v&nbsp;roku 1432 ďalšiu listinu napísanú v&nbsp;slovakizovanej češtine. Sťažoval v&nbsp;nej na Jána z&nbsp;Vrbna, ktorý ho pripravil o&nbsp;hrad a&nbsp;písal o&nbsp;ňom nepravdivé listy. Táto vzácna písomnosť je unikátnou zbierkou dobových nadávok a&nbsp;sprostých slov. Súčasný pán Beckova z&nbsp;obecného úradu sprosté listy nepíše. Snaží sa vychádzať z&nbsp;reality a&nbsp;slúžiť občanom. Starosta Ernest Benko je rád, že hrad je od roku 1995 majetkom obce. „S&nbsp;rekonštrukciami nekončíme. Máme alokovanú sumu 950-tisíc eur. Intenzívne sa pripravujeme na obnovu severného paláca. Plánujeme vytvoriť a&nbsp;zastrešiť dve nové podlažia. Hlavne musíme tento objekt zabezpečiť staticky z&nbsp;vonkajšej strany."

„Podhradie je naším trápením. Z&nbsp;kúrie Dubnických sme na jar vyviezli kopy neporiadku. Púšťame sa do jej obnovy. Máme na to vyčlenené peniaze z&nbsp;obecného rozpočtu a&nbsp;požiadali sme o&nbsp;prostriedky z&nbsp;programu Obnovme si svoj dom. Žiaľ, neviem, či sa tento rok peňazí z&nbsp;neho dočkáme. Keď objekt zastabilizujeme, začneme zháňať ďalšie peniaze. Potom bude Beckov ešte krajší a&nbsp;zaujímavejší,“ vysvetľuje.

Legendy a realita: Obec Beckov prekypuje živou históriou s duchom budúcnosti

Výber pre vás

Legendy a realita: Obec Beckov prekypuje živou históriou s duchom budúcnosti

Súvisiace články

Daniel Máčovský je himalájsky jogín: Život človeka je ako let balónom

Festival seniorských folklórnych súborov: Kým žiješ, tancuj! Pozrite na tú zábavu

Ikonický vták: Recept na ochranu a záchranu dropov na Slovensku

Výber pre vás