Vladimír Kampf

Z&nbsp;dolín, ktoré spájajú Dobrú Vodu s&nbsp;Brezovou pod Bradlom, nevyteká žiadny potok. Voda mizne v&nbsp;dutinách a&nbsp;podzemím odteká. Možno je pod zemou veľké jazero. Prameň Hlávka je najvýdatnejší v&nbsp;dedine. Voda sa doň tlačí sama. Netreba ju ťahať spod zeme. Kúsok od Hlávky je občasná vyvieračka pod Bachárkou, z&nbsp;ktorej voda striedavo tečie a&nbsp;netečie. Ďalšie pramene viditeľne oslabuje zmena klímy. Po revolúcii na Dobrej Vode vyrástla spoločnosť, ktorá obchoduje s&nbsp;balenou vodou. Malého distribútora časom zhltli väčšie koncerny. Dnes je fabrika na predaj.

Hlavný organizátor a&nbsp;investor Marián Novák spomína. „Pred 32&nbsp;rokmi som začal podnikať v poľnohospodárstve. V&nbsp;tom čase som nemal problém napiť sa kdekoľvek v&nbsp;horách. Kosil som lúky, a&nbsp;keď som bol smädný, išiel som k&nbsp;prameňu, kde som sa napil, poumýval, osviežil. Za dve desaťročia klesla spodná voda, pramene, ktoré tiekli v&nbsp;zime, v&nbsp;lete, sa zrazu strácajú. Jeden funguje občas a&nbsp;ďalší zmizol načisto,“ krúti hlavou.

V&nbsp;dedine zostal jeden pramienok, ku ktorému ani chodník neviedol. „Nie je to ani prameň, je to prepad hlavného prameňa pod skalou pri kostole. Voda, ktorú vodári neodvedú, odteká v&nbsp;rúre pod most vzdialený pár sto metrov po prúde. Vždy, keď som si k&nbsp;nemu šiel po vodu, bol som celý dopŕhlený.“ Piť vodu spod mosta už bola odvaha. Kamennú rúru čas prederavil. Kedysi mali ľudia naokolo žumpy, ktoré takisto netesnili...

„Preto sme dali do starej rúry novú, plastovú. Postavili sme aj schody zo starých podvalov. Smrdelo to, ale slúžilo a&nbsp;mne to stále nedalo pokoj.“ Hadicu navliekali po prúde pomocou špagáta a&nbsp;oň&nbsp;priviazanej bandasky. Tú tlačila voda od prameňa na druhý koniec. „Našťastie sú každých päťdesiat metrov šachty. Tak sme ľahko navliekli do rúry rúru,“ vysvetľuje inštalatér Peter Benedikovič. Gazda Novák však chcel vzdať vode hold a&nbsp;dôstojnosť. „Boli v dedine kamenári, ktorí robili s&nbsp;pieskovcom, a&nbsp;všeličo po nich zostalo. Kamarát kamenár Janko Holeš sprostredkoval k prameňom kamene, ktoré patrične upravil a dotvoril.“

Pokračovanie na ďalšej strane...

Ľudia si na dobrú vodu z&nbsp;Dobrej Vody zvykli. Keď pre technický problém niekoľko dní netiekla, ponosovali sa a&nbsp;pýtali sa, čo je s&nbsp;ňou. „Urobili sme kamenné schodíky a&nbsp;vztýčili stĺp s&nbsp;reliéfom Sedembolestnej Panny Márie, patrónky Slovenska. Pribudol kvetináč z&nbsp;kameňa a&nbsp;naposledy, keď som išiel s&nbsp;manželkou hore brehom k&nbsp;cintorínu, stretli sme tetu, ktorá nás upozornila, že turisti, ktorí tadiaľ prechádzajú, si tam nemajú kde sadnúť. Chodia tadiaľ aj zahraniční návštevníci, jedia tam slaninku, paštéty a&nbsp;nemali sa kde posadiť. Povedal som si, že bude lavička, ale nesmie to byť taká obyčajná, ale inteligentná. Aby povedala niečo o&nbsp;Dobrej Vode, o&nbsp;našom bývalom významnom farárovi Jánovi Hollom. Pri tej príležitosti som rozmýšľal, akú pesničku k&nbsp;tomu napasovať. Keď je Sedembolestná Panna Mária patrónkou Slovenska, tak sme tam dali Slovensko moje, otčina moja...“

Keď už, tak už. Text tejto hymnickej piesne je vyrytý do operadla inteligentnej lavičky. Stačí stlačiť gombík a&nbsp;lavička spieva. „Turisti sú v&nbsp;úžase. Zatiaľ to spieva len v&nbsp;slovenčine, ale keď do toho maličkého elektronického zázraku, ktorý sa stará o&nbsp;zvuk, nahráme sto pesničiek či príhovorov v&nbsp;rôznych jazykoch, tak to tam bude.“

Keď už mali prvú studničku hotovú, začala Trnavská vodárenská spoločnosť s&nbsp;rekonštrukciou prameňa. „Starosta René Blanárik mi raz povedal, že počas výstavby bolo od Boha šťastie, že sme mali vodu pod mostom, pretože istý čas nám čistá voda netiekla. Spýtal som sa ho, čo by povedal na to, keby sme druhú studničku urobili pri kostole, hneď vedľa prameňa v&nbsp;skale. Zaujímalo ho, koľko to bude stáť. Povedal som mu, že mám dosť kamarátov na to, aby ho to nestálo ani cent. Súhlasil. Každý prispel svojou prácou a umením. Drevo nám poskytli štátne lesy a&nbsp;urbár. Kopa ľudí ma nahovárala, aby som skúsil granty. Ale to trvá večnosť. Kto by vyčkával? Nebola to žiadna veľká investícia. Išlo nám o&nbsp;to, aby sa ľudia na Dobrej Vode napili dobrej vody. Čistej a&nbsp;nechlórovanej.“ Marián Novák a&nbsp;partia okolo neho si museli poradiť s&nbsp;technickým riešením napojenia na možnosti, ktoré sa ponúkali.

Onedlho bude Panna Mária osvetlená vďaka solárnemu kolektoru a&nbsp;batérii. K&nbsp;dvom miestam sprístupnenia dobrej vody ľuďom časom možno pribudnú ďalšie. V&nbsp;centrálnej časti dediny už stačí. V&nbsp;okolí sú však ďalšie pramene. Z prameňa na Záblaví už netečie voda na pitie. Zničilo ho smetisko nad ním.

„Chalani, dúfam, rátajú s&nbsp;tým, že ich zasa využijem. Máme v&nbsp;obci studňu Pod spolkom vedľa cesty. Ani ju už nevidno. Tej chceme vrátiť dôstojnosť. Dostane možno striešku z&nbsp;dubového dreva. Rozmýšľam, že by z&nbsp;nej mohla byť studňa patróna poľovníkov svätého Huberta alebo patróna remeselníkov svätého Jozefa alebo zistíme, ktorej rodine studňa patrila, a&nbsp;pomenujeme ju po nej. Bude to klasická studňa s&nbsp;rumpálom a&nbsp;so smaltovaným vedrom pomaľovaným kvietkami.“

V&nbsp;dedine sú aj ďalšie pozakrývané studne, ale voda v&nbsp;nich sa nevyrovná tej rovno z&nbsp;prameňa. „Teším sa, že sa z&nbsp;našich studničiek ľudia tešia,“ vyznáva sa Marián. „Je príjemné počuť ľudí, ktorí k&nbsp;nám do dediny prídu hovoriť –&nbsp;naozaj je na Dobrej Vode dobrá voda.“

Vstup k&nbsp;prameňu Hlávka pod skalou chráni technická stavba. Majster divízie útvaru výroby vody Trnavskej vodárenskej spoločnosti Miroslav Nádaský má na starosti studne a&nbsp;pramene. „Prameň Hlávka začiatkom tohtoročných prázdnin dával päťdesiat litrov vody za sekundu. Neďaleko odtiaľto máme prameň Mariáš s výdatnosťou osem litrov za sekundu. Pred rokom v tomto čase bol úplne suchý. Pramene pod Malými Karpatami sú veľmi nestále. Na Dobrej Vode k&nbsp;tomu bývajú často podzemné otrasy. Pred stodvadsiatimi rokmi tu bolo zaznamenané najsilnejšie zemetrasenie na Slovensku. Voda tečie spod zeme, tektonická činnosť jej toky výrazne ovplyvňuje. Uvoľní sa nejaká doska, zablokuje prameň a&nbsp;ten zmizne. Zatiaľ sa však nestalo, že by nejaký nový vyrazil na povrch.“

Hlávka niekedy dáva len tridsať litrov. „Ďalším dôvodom znižovania prietoku sú slabé zimy, málo snehu a&nbsp;nedostatok zrážok. Spodnej vody je menej. To je zabijak všetkých prameňov.“ Hlavný tok zdrojov vody pre Trnavu pochádza zo studní v&nbsp;Dechticiach. Ich maximálna výdatnosť je 220&nbsp;litrov za sekundu. Každá studňa siaha do hĺbky sto metrov. „Z roka na rok zaznamenávame úbytok spodnej vody. Naše režimové merania pramenísk a&nbsp;studní to potvrdzujú. Miesto, kde by jej bolo z&nbsp;roka na rok viac, nemáme. Studňa v&nbsp;Lošonci dáva v&nbsp;zime dvadsať litrov za sekundu a&nbsp;v&nbsp;lete sme radi, keď dostaneme aspoň dva.“

Voda z&nbsp;Hlávky a&nbsp;z&nbsp;Mariáša preteká k&nbsp;čerpačke Dobrá Voda, kde ju chlórujú. „Časť z&nbsp;nej zostáva na Dobrej Vode, ostatná prúdi do vodojemu v&nbsp;Dechticiach, z&nbsp;neho odteká samospádom do vodojemu Zvončín, pričom zásobuje obce po trase. Zo Zvončína časť vody preteká do Trnavy,“ vysvetľuje majster Nádaský.

Konečne sa dočkali: V dedine Dobrá Voda chýbala ľuďom voda! Už je prístupná pre každého

Výber pre vás

Konečne sa dočkali: V dedine Dobrá Voda chýbala ľuďom voda! Už je prístupná pre každého

Súvisiace články

Smutno na konci Dunaja: Divočina zostala, ale ľudia miznú! Vyháňa ich vojna

Legendy a realita: Obec Beckov prekypuje živou históriou s duchom budúcnosti

Unikátne Múzeum Podzoboria: Je za tým on, ale bez nej by to nebolo

Výber pre vás