Vladimír Kampf

Bola taká doba. Na nejakých historických či spektakulárnych miestach akoby nikomu nezáležalo. Z&nbsp;bratislavskej kalvárie nad Pražskou ulicou zostali len zvyšky, na ktorých v&nbsp;súčasnosti vyrastá nová, moderná krížová cesta bez krížov, ale s&nbsp;bielymi betónovými strieškami. Do tejto modernej podoby zapracovali niekoľko kópií zvyškov starej výzdoby.

Garantom zachovania toho, čo zostalo, a&nbsp;toho, čo pri obnove nachádzajú, je Múzeum mesta Bratislavy. „Pôvodná kalvária sa začínala pri budove dnešnej Slovenskej akadémie vied pod hlavnou stanicou. Väčšina zastavení viedla nad Pražskou ulicou. Pre naše múzeum je spolupráca s&nbsp;občianskym združením Bratislavská kalvária zaujímavé, pretože financujú reštaurovanie, konzervovanie a&nbsp;výrobu kópií dvoch najkomplexnejšie zachovaných sôch svätej Veroniky a&nbsp;Panny Márie,“ hovorí kurátor historických a&nbsp;umeleckohistorických zbierok Múzea mesta Bratislavy Michal Augustovič.

„Fragmenty sôch sú pre nás zaujímavé okamžite, ale nad niektorými nájdenými predmetmi zatiaľ iba uvažujeme, či ich vezmeme do svojich zbierok. Mám na mysli najmä časti architektúry, ktorých môže byť ešte veľké množstvo, ide napríklad o hlavice stĺpov či polostĺpy. Aktuálny prieskum prebieha na samom vrchu pri Božom hrobe. Našli tam torzo kaplnky. Umelecky hodnotné architektonické články z nej sme vzali k&nbsp;nám na výskum. To im však nezaručuje, že sa automaticky stanú zbierkovými predmetmi. Dôležité je, aby nezostali len tak ponechané osudu. Mohli by ich ukradnúť. Budeme, samozrejme, radi, ak ich pri obnove pamiatky zakomponujú do obnoveného objektu,“ dodáva.

Krížovú cestu dali vybudovať bratislavskí konšeli a&nbsp;jezuiti na pamiatku jedenásteho výročia víťazstva nad Turkami. Bolo to na miestach, kde sa začiatkom septembra 1683 utáboril so svojím vojskom zapredanec –&nbsp;uhorské sedmohradské knieža Imrich Tököly. Mimochodom, Maďari ho volali tót király – slovenský kráľ. Ponáhľal sa pomôcť Turkom v&nbsp;rozhodujúcom boji o&nbsp;Európu. Na mieste, kde je dnes zastavenie Golgota, vztýčil osmanskú zástavu. V&nbsp;následnej bitke nad ním vyhrali kresťanské vojská, ktorým velil poľský kráľ Ján&nbsp;III. Sobiesky.

Rektor bratislavského jezuitského kolégia páter Albert Mechtl povedal: „Na mieste, kde viala nepriateľská zástava, vztýčime víťazný Kristov kríž.“ Albert Mechtl presvedčil vedenie mesta, bohatých šľachticov, mešťanov, ale i&nbsp;obchodníkov a&nbsp;remeselníkov, aby prispeli každý svojimi možnosťami na výstavbu bratislavskej kalvárie.

Barokový projekt patril medzi najstaršie a&nbsp;umelecky najhodnotnejšie kalvárie v&nbsp;rámci celého Uhorska. Kalvária odolala niekoľkým vojnovým konfliktom, ale neprežila vládu komunistov. Vrcholom jej nešťastného konca boli päťdesiate roky minulého storočia. V&nbsp;tom čase vraj ľudí akoby nabádali, aby si odniesli, čo sa im hodí. Šušká sa, že na likvidáciu historického klenotu nabádali ľudí rôzni podržtaškovia tajnej Štátnej bezpečnosti. Časť kalvárie tak skončila trebárs v&nbsp;stavbách nových domov. Bolo to vážne barbarstvo. Definitívne zbohom dalo krížovej ceste vybudovanie vysokého betónového múru pozdĺž Pražskej ulicea&nbsp;zarastenie kopca náletovouvegetáciou.

„Prvé fragmenty sôch sa do nášho múzea dostali až v&nbsp;sedemdesiatych rokoch minulého storočia. V&nbsp;tom čase to bola už len záchranná akcia,“ objasňujeMichal Augustovič. „Sme skutočne radi, že sa nám v&nbsp;poslednom čase podarilo zozbierať toľko fragmentov.“ Múzeum podpísalo dohodu s&nbsp;Bratislavskou arcidiecézou. Čokoľvek umelecky či historicky hodnotné v&nbsp;priestore kalvárie nájdu, po odobrení arcidiecézou prednostne prevezú do múzea na posúdenie.

Pokračovanie na ďalšej strane...

Okrem iného postupne zmizli pôvodné kamenné sochy v&nbsp;životnej veľkosti. Zvyšky z&nbsp;nich sa v&nbsp;torzálnom stave dostali do zbierok Múzea mesta Bratislavy a&nbsp;niektoré sochy obyvatelia okolitých domov premiestnili do vlastných záhrad. Niektoré chýbajúce časti sôch zachránili až v&nbsp;posledných mesiacoch vďaka podpore architektov Michaely a&nbsp;Juraja Hantabalovcov, ktorí sa pokúšajú bratislavskej kalvárii vrátiť pôvodnú funkciu. Manželia sú členmi občianskeho združenia Bratislavská kalvária. Zatiaľ obnovili pôvodnú kaplnku jedného zastavenia. Zvyšné budú moderné.

Kópie dvoch dochovaných sôch vrátia na pôvodné miesta. Torzo svätej Veroniky donedávna stálo na nádvorí Starej radnice. Socha Panny Márie nebola verejnosti na očiach. Reštaurátorské a&nbsp;konzervátorské práce robia v&nbsp;ateliéroch Vysokej školy výtvarných umení, kde vznikajú aj verné kópie. Svätú Veroniku zložia z&nbsp;dvoch dlhší čas oddelených častí. Horná bola v&nbsp;zbierkach Múzea mesta Bratislavy a&nbsp;spodná donedávna zahrabaná na pôvodnom mieste. Na ich spojení pracuje študent reštaurátorstva Samuel Horváth. Na konzervovaní druhej sochy Panny Márie zo siedmeho zastavenia pracuje študent reštaurátorstva Andrej Brezany.

So svätou Veronikou je to zaujímavé. „Vrchnú polovicu zreštaurovali v&nbsp;roku 1991. Spodnú časť objavili minulý rok. Obe časti sme zlepili. Na originál sme domodelovali zo sochárskej hliny chýbajúce časti a&nbsp;vytvorili sme silikónové formy na odliatky z&nbsp;umelého kameňa,“ hovorí reštaurátor Samuel Horváth. „Spodnú časť musíme dostať do stavu už zreštaurovanej časti, aby sme dosiahli jednotný vzhľad,“ dodáva. Siedme zastavenie tak opäť získa dve tváre. Reštaurátori ich dotvorili podľa dobových fotografií a&nbsp;s&nbsp;prihliadnutím na práce z&nbsp;obdobia baroka v&nbsp;našom regióne. „Kopu detailov sme si museli domyslieť. Sú komplikované na predstavivosť spojenú so zdravým úsudkom. Musíme to urobiť tak, ako to asi mohlo vyzerať.“

Na sochách sú celkom dobre zachované farebné vrstvy. „Aj keď iba vo fragmentoch, dá sa na nich určiť postupnosť farebnosti sochy či ich pôvodný výraz. Dokázali by sme ich aj farebne zrekonštruovať. Na začiatku mali barokovú divadelnú farebnosť. Boli realisticky vymaľované, ako keby boli živé. Pútnika tým vtiahli do deja,“ vysvetľuje reštaurátor. Súčasťou siedmeho zastavenia bola aj socha Krista. „Bol to Kristus padajúci pod krížom. Vo freske na zadnej strane bol namaľovaný svätý Šimon a&nbsp;vojak, ktorý akoby bičoval Krista. Celá scéna tvorila jeden celok. Oživenie sôch farbami dodalo tejto scéne drámu.“

Kópie sôch zostanú bez farby, akoby kamenné. „Vieme, aké farby pravdepodobne použili, ale nevieme dosiahnuť pôvodný vzhľad. Bola by to iba naša interpretácia,“ povedal Samuel Horváth. Reštaurátorské práce zaberajú niekoľko mesiacov. Okrem predmetov získaných priamo z&nbsp;kopca sa vďaka ochote tých, ktorí si načas vzali fragmenty kalvárie za svoje, podarilo doplniť súbor zvyškov sôch o&nbsp;dva významné prírastky. Vďaka pánovi Vladimírovi Kováčovi to je torzo sochy Jána Nepomuckého, ktorá stála na vrchole kopca. Pani Vilma Cipárová, manželka výtvarníka Mira Cipára, venovala múzeu sochu Panny Márie z&nbsp;priestoru Golgoty.

Kalvária vstáva z fragmentov: Panna Mária a svätá Veronika zo siedmeho zastavenia

Výber pre vás

Kalvária vstáva z fragmentov: Panna Mária a svätá Veronika zo siedmeho zastavenia

Súvisiace články

Baťov kanál: Dobrodružstvo na vodnej ceste rodinného typu

Vystriedal 7 povolaní, aby uživil rodinu: Z tohto deda je na staré kolená hviezda modelingu!

Ikonický vták: Recept na ochranu a záchranu dropov na Slovensku

Výber pre vás