Tomáš Kubuš

Južná India má tri tradičné miesta. Možno priletieť na západné pobrežie do mesta Kóčín, do moderného Bangalúru alebo na východné pobrežie, kde leží mesto Čennaí, niekdajší koloniálny Madras. Najlepšie je letieť práve do posledného spomínaného mesta a&nbsp;nechať sa unášať indickými cestami za zážitkami. Južne od chaotického a&nbsp;rušného Čennaí leží neveľké mestečko s&nbsp;krkolomným názvom Mámallapuram, ktoré patrí k&nbsp;najunikátnejším miestam celej južnej Indie. Lenivé mestečko má pozoruhodnú zbierku lacných hotelíkov, penziónov či príjemných reštaurácií s&nbsp;indickou kuchyňou či najčerstvejšími rybami aj morskými plodmi, takže si tam veľmi rýchlo nájdete svoje obľúbené miesto. Skôr či neskôr sa však odlepíte od pohárika indického čaju a&nbsp;začnete objavovať pamiatky roztrúsené po celom meste. Na počiatku bola ríša Pallavovcov, ktorej zlatý vek zasiahol 7. až 8. storočie. Pre našinca je neznámou históriou, ale v&nbsp;južnej Indii patrí medzi jednu z&nbsp;najdôležitejších epoch dejín.

Druhý najľudnatejší štát na svete. Na ploche 3 287 263 km² žije takmer 1,4 miliardy ľudí. Hlavné a&nbsp;najväčšie mesto je Dillí. Úradné jazyky sú hindčina, angličtina a&nbsp;21&nbsp;miestnych jazykov, mena je indická rupia. India je rozdelená na 28 štátov, šesť zväzových teritórií a&nbsp;teritórium hlavného mesta. Geograficky možno jej územie rozdeliť na tri oblasti: Himaláje a&nbsp;Karakoram, Indogangská nížina, Dekanská plošina. India má štvrtú najväčšiu ekonomiku na svete, HDP na obyvateľa ju však zaraďuje medzi chudobné krajiny. V&nbsp;poľnohospodárstve pracuje 60&nbsp;percent obyvateľstva, v&nbsp;priemysle 17&nbsp;percent, v&nbsp;službách 23&nbsp;percent. Cestovný ruch tvorí 5,3&nbsp;percenta HDP.

India

Kúsok od malej autobusovej stanice sa začínajú odvíjať príbehy kamenných pamiatok. Odrazu stojíte zoči-voči obrovitánskemu kamennému reliéfu zachytávajúcemu Ardžunu s&nbsp;posvätnou Gangou. Sú na ňom desiatky postáv, zvieratá, obrovské slony, všetko prepracované do najmenšieho detailu. Reliéf je kamenným monolitom. Vedľa sa pod skalným previsom krčia dva jaskynné chrámy a&nbsp;o&nbsp;pár desiatok metrov stojí monolitický chrám zasvätený obľúbenému bohovi Ganéšovi. Ikonickým miestom je kamenný pahorok, na ktorom stojí „Kršnova hrudka masla“. Je to obrovský, šesť metrov vysoký granitový balvan vážiaci takmer 250&nbsp;ton. Na kamennom podloží stojí akoby len silou vôle. Chvíľku sa podeň bojíte ísť, pretože hoci tu stál tisícky rokov, možno práve dnes padne. Domáci ho podopierajú kvôli fotke presne tak, ako európski turisti „zachraňujú“ šikmú vežu v&nbsp;Pise.

ĎALŠIE FOTOGRAFIE Z KRAJINY S NÁDYCHOM ROZPRÁVKY NÁJDETE V GALÉRII

Najznámejším areálom Mámallapuramu je oblasť zvaná Pančaratha. Skrýva päť unikátnych monolitických stavieb, ktoré stoja jedna vedľa druhej. Podľa legendy predstavujú päť bratov z&nbsp;hrdinského eposu Mahábhárata, no iní zase hovoria, že ide o&nbsp;päť vozov pripravených pre hinduistické božstvá. Každý boh má totiž vlastný „voz“, vďaka ktorému sa dokáže presúvať, kamkoľvek si zaumieni. Ako to už býva zvykom, realita je často prozaickejšia, a&nbsp;teda Pančaratha predstavuje päť architektonických modelov, na ktorých sa tu v&nbsp;dielni pod šírym nebom učili, ako vytesať chrámy z&nbsp;jedného kusa kameňa. Keď sa všetko naučili, stali sa predlohami pre mnohé ikonické stavby nielen na juhu Indie. 

Posledným areálom unikátneho miesta je Pobrežný chrám, ležiaci na brehu oceánu. Na prvý pohľad neprekvapí monumentalitou, ale keď sa dozviete, že je to prvý kamenný chrám, pri ktorom architekti spojili dokopy kamenné bloky, viete, že hľadíte na historický prelom. Stmelili ich zmesou roztlačeného santalového dreva a&nbsp;morských ulitníkov. Fungovalo to a&nbsp;chrám postavený v&nbsp;8.&nbsp;storočí stojí dodnes. Kedysi doň námorníci prichádzali pred plavbou prosiť bohov o&nbsp;pokojné more. Dnes ticho stojí a&nbsp;vzdoruje času.

Článok pokračuje na ďalšej strane.

Madurai, ležiaci v&nbsp;indickom štáte Tamilnádu, patrí medzi najznámejšie mestá južnej Indie. Hovorí sa o&nbsp;ňom, že ho poznali už grécki zemepisci, a&nbsp;dokonca s&nbsp;ním vraj sprostredkovane obchodovali Rimania. Dnes sa na tieto väzby zabudlo a&nbsp;Madurai je dokonalým cieľom cesty vďaka obrovskému chrámovému komplexu v&nbsp;absolútnom srdci mesta. Chrám nesie meno Šrí Minákší a&nbsp;pre našinca je to neskutočne fantastický svet príbehov. Nájsť chrám nie je žiaden problém, zbiehajú sa k&nbsp;nemu všetky dôležité cesty. Okázalý chrámový komplex dal na prelome 12.&nbsp;a&nbsp;13.&nbsp;storočia postaviť panovník Sadajavarman Kulasekaran, no každé ďalšie storočie chrám jemne zmenilo alebo rozšírilo. Preto je to dnes komplex chodieb, námestí a&nbsp;skrytých nádvorí. Na jednom mieste sa totiž mieša 800 rokov hinduistických predstáv. Dnu si nesmiete vziať fotoaparát, mobilný telefón, batoh, skrátka nič, a&nbsp;hoci vás to spočiatku mrzí, neskôr prídete na to, že to nie je zlý nápad. Farebný a&nbsp;posvätný interiér chrámu tak vychutnáte viac, ako keby ste s&nbsp;mobilom v&nbsp;ruke neustále hľadali krásne zábery.

Nad hlavou vám vyrastú vysoké ikonické farebné gópuramy posiate stovkami až tisíckami postáv. Každá svetová strana má vysokú vežu, no tá najvyššia je južná a&nbsp;jej špička sa zastaví až na 52&nbsp;metroch. Topánky si treba nechať pred vstupom a&nbsp;areálom kráčate bosí. Je to príjemné. Ponorím sa do prí­tmia chrámovej haly a&nbsp;okolo mňa sa rozostúpia hrubé stĺpy a&nbsp;farebné stropy. O&nbsp;pár desiatok metrov ďalej sa na stene objavia vzácne maľby a&nbsp;okolo nich takmer bez povšimnutia kráčajú zástupy pútnikov. Smerujú do hlavnej svätyne, ktorá je pre nehinduistov zakázaným miestom. V&nbsp;rukách zvierajú kokosové orechy, voňavé lístky kvetín, trsy neveľkých banánov a&nbsp;kde-tu ošúchanú bankovku. Atmosféra vás vtiahne do deja a&nbsp;vy si z&nbsp;chrámu odnesiete skvelý zážitok. 

Madurai zaujme aj palácom zo 17.&nbsp;storočia, kde sa miešajú európske prvky vďaka talianskemu architektovi. Na večeru si sadnite do jedného z&nbsp;malých podnikov na okraji chrámu. Príbor nedostanete. Nechodia tam turisti, a&nbsp;tak placku masálá dosa plnenú zmesou zemiakov, cibuľky a&nbsp;korenín musíte zjesť rukami. Používajte iba pravú, a&nbsp;ako na to, odkukajte od indických prísediacich. Spočiatku sa na vás budú zabávať, ale o&nbsp;chvíľku už budete jesť ako rodený Ind.

Južná India je nasiaknutá exotikou, a&nbsp;tak tam okrem koreninových záhrad nemôžu chýbať čajovníkové políčka. Najznámejšie oblasti, kde sa v&nbsp;krajine pestuje čaj, ležia na severe medzi Dárdžilingom a&nbsp;Ásamom, no ani juh nezaostáva. Ak príde reč na čaj, musíte sa zastaviť v&nbsp;mestečku Munnar. Mnohých kopcovitý terén Kéraly prekvapí, pretože na fotkách vždy vidia iba pláže s&nbsp;kokosovými palmami. Krajina Západného Ghátu rastie do výšky, aj preto trvá 180-kilometrová cesta z&nbsp;mesta Madurai do Munnaru viac ako päť hodín. Najvyšší vrch pahorkatiny je Anamudi s&nbsp;výškou až 2 695 metrov nad morom. Je to o&nbsp;štyridsať metrov viac, než má Gerlachovský štít, ale žiadne veľhory posiate skalnatými bralami nečakajte. Skôr sa pripravte na nádhernú tropickú krajinu plnú bujnej zelene, z&nbsp;ktorej nebudete môcť odtrhnúť oči. Mestečko Munnar nepatrí k&nbsp;najkrajším v&nbsp;Indii, ale prostredie, v&nbsp;ktorom je zasadené, vás dostane. Bol to azda najkrajší pohľad, aký mi juh pripravil.

Mestečko zaplnili domáci, ale aj indickí turisti, ktorí milujú podobné miesta. Je to preto, že aj počas horúceho obdobia sú vo vyššej nadmorskej výške a&nbsp;je tam príjemné podnebie. Toto zistili aj Briti počas svojej koloniálnej ríše, a&nbsp;tak budovali takzvané hill stations, teda mestá na kopcoch, kam chodili za svojimi dovolenkami. Netrvá dlho, kým si na rozbitej ulici plnej výmoľov dohodnete so šoférom rikše alebo džípu výlet do okolia. V&nbsp;Munnare nie sú pamiatky, zato sa ocitnete na brehu priehrady Mattupetty s&nbsp;pokojnou vodnou hladinou. V&nbsp;niekoľkých stánkoch predávajú tropické ovocie, a&nbsp;hoci najlepšou voľbou je sladučké mango, skúste aj čerstvý kakaovník. Otvoria ho rovno pred vami a&nbsp;vy môžete skúsiť zvláštnu, no chutnú dužinu, v&nbsp;ktorej sú kakaové plody.

Vrcholom návštevy Munnaru sú pahorky posiate čajovníkovými kríkmi, medzi ktorými stojí aj slávna továreň Lockhart na spracovanie čaju. Továreň založila ešte v&nbsp;koloniálnom období East India Company a&nbsp;dnes sú jej dvere otvorené aj pre verejnosť. Dozviete sa tam všetko: ktoré lístky trhať, ako ich usušiť, čo sa s&nbsp;nimi deje potom a&nbsp;ako sa napokon triedia podľa kvality a&nbsp;veľkosti. Miestny sprievodca vás prevedie výrobou krok za krokom. Akoby ste neboli len v&nbsp;čajovej továrni, ale aj v&nbsp;múzeu priemyselnej revolúcie. Kúpite tam čierny, zelený, ale aj lukratívny biely čaj, a&nbsp;čo vás možno prekvapí, aj skvelú domácu čokoládu.. Tú nájdete v&nbsp;Munnare prakticky všade. Najkrajšie je ráno. Vtedy sa ešte čajovníky zahaľujú do hmly a&nbsp;všetko naokolo má magický podtón. Zberačky sa zrána presúvajú do čajovníkových záhrad a&nbsp;následne niekoľko hodín za minimálnu mzdu zbierajú kilogramy čajových lístkov. Deti sa v&nbsp;uniformách náhlia do školy, hoci aj v&nbsp;motorikšiach, a&nbsp;mužov vidno pred čajovničkami zvierať poháriky čaju s&nbsp;mliekom.

Indická Kérala je unikátna aj tým, že práve tam v&nbsp;roku 1498 prvýkrát zakotvili portugalské lode pod vedením Vasca da Gamu. Ak chcete kráčať v&nbsp;stopách muža, ktorý objavom novej cesty zmenil svet, musíte prísť do Kóčína. Krajšieho mesta na južnom pobreží jednoducho niet. Kóčín si získa každého vďaka atmosfére, v&nbsp;ktorej sa prelína veľkolepá história, koloniálna architektúra a&nbsp;chaos farebnej Indie. Mesto môže písať dejiny Malabárskeho pobrežia, pretože sa v&nbsp;ňom počiatkom 16.&nbsp;storočia usadili Portugalci, po nich prišli Holanďania a&nbsp;napokon Briti. Každý po sebe čo-to zanechal a&nbsp;hľadanie stôp európskych národov roztrúsených v&nbsp;uliciach indického mesta bude krásnym zážitkom. Centrum sa rozlieva na netypickom námestí pod starými košatými stromami. Ich koruny sú ako obrovské dáždniky, a&nbsp;tak vám neprekážajú ani dažďové kvapky. Na námestí sa stretávajú ľudia prichádzajúci za pohárikom čaju, čerstvým kokosovým orechom alebo nákupom práve vylovených rýb.

Hoci námestie nesie meno portugalského objaviteľa a&nbsp;moreplavca, hlavnou hviezdou sú čínske rybárske siete. Pred stáročiami mestom prúdil aj čínsky obchod, a&nbsp;tak v&nbsp;ňom zhmotnili inšpiráciu z&nbsp;Ďalekého východu. Siete sú naťahané na drevených trámoch a&nbsp;v&nbsp;pravidelných intervaloch ich ponárajú do hlbokých vôd, aby čo-to ulovili. „Kedysi to všetko robili ručne a&nbsp;chlapi sa nadreli, ale dnes už siete dvíha stroj,“ hovorí mi predavač suvenírov, snažiaci sa zarobiť zopár rupií. Sieť sa zdvihne, pár chlapov ju rýchlo preskúma, a&nbsp;ak sa v&nbsp;nej ocitnú ryby, vyberú ich a&nbsp;rovno vystavia na rozpadávajúci sa drevený pult. Čerstvejšie už naozaj byť nemôžu. Už na okraji námestia sa začínajú nádherné koloniálne budovy. Niektoré z&nbsp;nich pretvorili na unikátne hotely so záhradkami, kde môžete vychutnať kanvicu čaju masálá v&nbsp;príjemnom prostredí.

Stačí niekoľko desiatok krokov a&nbsp;pred očami vám vyrastie neveľký kostol. Svätostánok patrí svätému Františkovi a&nbsp;ide o&nbsp;jeden z&nbsp;najstarších kostolov celej Indie. Portugalci ho postavili na tomto mieste už v&nbsp;roku 1503. Vnútri si musíte vyzuť topánky a&nbsp;ovanie vás dych zabudnutých dejín kolonializmu. Najväčším prekvapením je hrobka patriaca Vascovi da Gamovi. Vedeli ste, že zomrel práve v&nbsp;Kóčíne? Písal sa rok 1524 a&nbsp;Vasco da Gama sa do Indie dostal počas svojej tretej plavby. Krátko po príchode dostal maláriu a&nbsp;na Štedrý deň zomrel. „Štrnásť rokov bolo jeho telo v&nbsp;tejto hrobke a&nbsp;potom ho Portugalci vzali do Lisabonu,“ prezradí správca kostola. Kóčín však nie je len jeden kostol, ale spleť zaujímavých stavieb. Vydajte sa na prechádzku a&nbsp;v&nbsp;krátkom čase uvidíte bývalé bastióny staručkej pevnosti, holandský cintorín, ktorý nahlodáva tropická vlhkosť, katedrálu, ale aj biskupov dom, vedľa ktorého je dnes malé múzeum. V&nbsp;jeho záhrade rastie čierne korenie ako burina.

Dva či tri kilometre od starého centra stojí palác zo 16. storočia. Na prvý pohľad pôsobí ako väčší dom, no jeho krása sa ukrýva vnútri. Vojdete dnu, dýchnu na vás hinduistické maľby slávnych eposov a&nbsp;pred vašimi očami sa odohráva príbeh Rámajány. Vedľajšia ulica vás prekvapí židovskou minulosťou. Malabárski Židia, ako ich kedysi volali, odvodzujú svoj pôvod ešte z&nbsp;čias Šalamúna a&nbsp;údajne sa v&nbsp;oblasti objavili po páde druhého jeruzalemského Chrámu. Viac sa ich tam objavilo v&nbsp;16. storočí po tom, ako sa začalo ich prenasledovanie na Pyrenejskom polostrove. Židovská stopa sa dnes z&nbsp;Kóčína vytráca, no jej pýcha v&nbsp;podobe starej synagógy tam stojí dodnes. Je ukrytá na konci ulice, kde ju prezradí hodinová veža. Stojí tam od roku 1568 a&nbsp;patrí k&nbsp;najstarším v&nbsp;celej Indii. Nahliadnite dnu, nadýchnite sa pokoja a&nbsp;potom si na ulici sadnite do jednej z&nbsp;kaviarničiek a&nbsp;vychutnajte pohárik kávy alebo čaju.

Kérala, to nie sú len historické miesta, oblasť ponúka aj pokoj a&nbsp;oddych, a&nbsp;ak neholdujete plážam, zláka vás zážitková plavba hausbótom. Tie sú pre Kéralu typické a&nbsp;napokon to bude jedna z&nbsp;najkrajších spomienok na juh Indie. Z&nbsp;Kóčína je to do Alléppi, ktoré dnes po novom volajú Alappuzha, len hodinka a&nbsp;pol cesty. Práve z&nbsp;okolia mesta vyrážajú hausbóty križujúce kéralské kanály. Keby sme ich všetky vzali a&nbsp;spojili do jednej čiary, mala by nepredstaviteľných 900&nbsp;kilometrov. Odrazu máte pocit, akoby bola celá oblasť poprepájaná kanálmi tak, že by mohli závidieť aj slávne Benátky. Hausbóty pripomínajú staré lode zvané kettuvallam, aké na juhu Indie používali už pred stáročiami či dokonca tisícročiami.

Kedysi na podobných loďkách zvážali ryžu, kokosové orechy, koreniny, ktoré sú pre Kéralu typické aj v&nbsp;21. storočí. Vyberte si malý hausbót s&nbsp;dvomi-tromi izbami a&nbsp;užite si plavbu, pri ktorej zabudnete na všetko. Krása Kéraly sa bude predvádzať ako na filmovom plátne. Zástupy štíhlych paliem striedajú ryžové políčka, farebné domčeky postavené pri vode, ticho občas pretne motorka alebo zvonček bicykla. Hotový balzam na dušu po všetkom tom indickom chaose, trúbení, doťahovaní či zjednávaní. Podvečer sa ľudia schádzajú ku kanálom. Prichádzajú sa ponoriť do vody, umyť deťom vlasy, umyť si zuby alebo ešte skúšajú chytiť nejakú rybu. Deti sa vracajú zo škôl, muži pádlujú na malých člnoch slúžiacich ako kompa z&nbsp;jedného brehu na druhý a&nbsp;kde‑tu sa v&nbsp;okolí pasú kravy. Kéralské kanály prikryje šero, neskôr tma, počuť spev vtákov. Občas zazriete netopiere, začujete žaby a&nbsp;všetko má nádych rozprávky. Tak budete vnímať celú južnú Indiu.

Indický adrenalín: Trúfnete si zapózovať pod 250 tonovým balvanom, ktorý drží akoby silou vôle?

Výber pre vás

Indický adrenalín: Trúfnete si zapózovať pod 250 tonovým balvanom, ktorý drží akoby silou vôle?

Súvisiace články

V centre diania BETLEHEMSKÉHO PRÍBEHU: Zavítali sme na miesto Ježišovho narodenia

Očakávané zoznámenie: Pravá tvár Dominikánskej republiky za bránami rezortu

Ilúzia ostrovného raja: Dovolenkový sen vo Francúzskej Polynézii sa môže rýchlo rozplynúť

Výber pre vás