Vladimír Kampf

Srny nelietajú a&nbsp;dropy ledva-ledva. Stúpať do veľkej výšky vďaka hmotnosti a&nbsp;telesnej konštrukcii dokážu len ťažko. Len mávajú krídlami a&nbsp;nízko nad terénom zaletia na najbližšie bezpečné miesto, aby mohli nerušene pokračovať v&nbsp;rozvážnej prechádzke.

Nakrútiť ich nie je jednoduché. Vie o&nbsp;tom svoje aj trojica filmárov – Diana Primakova, Daniel Gruľa a&nbsp;Peter Ľahký. Odhodlaných chalanov vyzbrojených technikou zavše rozladí Diana, ktorej sa darí zachytiť to, po čom jej dvaja kolegovia iba túžia. Len tak, náhodou, kúsok od turistickej trasy. Akoby si s&nbsp;dropmi na trojhraničí Slovenska, Rakúska a&nbsp;Maďarska posielali odkazy.

Podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody a&nbsp;prírodných zdrojov patrí drop veľký medzi ohrozené druhy. Jeho počty po celom svete klesajú. Ich koniec u&nbsp;nás takmer spôsobila zmena biotopov a&nbsp;intenzifikácia v&nbsp;poľnohospodárstve. Osudnými mu boli tiež lov a&nbsp;elektrické vedenia. Stabilný alebo aj stúpajúci je dnes ich počet iba v&nbsp;Maďarsku, Rakúsku a&nbsp;Nemecku. Inde rapídne klesá.

K&nbsp;jediným úspešným krajinám na svete, Maďarsku a&nbsp;Rakúsku, ktorým sa pravdepodobne podarí zvrátiť nepriaznivý trend, sa možno pridá Slovensko. Bude to v&nbsp;dvanástej hodine. Dropy veľké majú svoj domov aj na Sysľovských poliach za panelákmi a&nbsp;diaľnicou v&nbsp;Petržalke na trojhraničí s&nbsp;Rakúskom a&nbsp;Maďarskom.

Tomáš Veselovský z&nbsp;Ochrany dravcov na Slovensku hovorí: „Drop veľký je v&nbsp;našich podmienkach ikonický vták. Najťažší lietajúci druh Európy bol v&nbsp;minulosti rozšírený vo viacerých nížinných oblastiach Slovenska. Na západe v&nbsp;okolí Zemianskej Olče, Kolárova, Nededu, Dunajskej Stredy... Jeho výskyt bol pomerne hojný,“ zoširoka začal rozprávanie o&nbsp;jedinečnom druhu. Koncom 19. storočia bolo na Slovensku približne dvetisíc dropov. Ľudia si na nich radi pochutnávali a&nbsp;bolo z&nbsp;nich veľa úžitku. Kaštiele kedysi zdobili okrem iných trofejí najmä vypchaté samce, ktoré vyzerali majestátne. Preparátov sa dodnes v&nbsp;našich historických zbierkach zachovalo len niekoľko. Lepšie sú na tom v&nbsp;susednom Maďarsku a&nbsp;najmä v&nbsp;Rakúsku. Drop bol zaujímavou ozdobou.

Dobové návody na jeho lov vystríhajú, že to nie je také jednoduché. Dropy žijú na rovinách a&nbsp;vidia veľmi dobre. Poľovník sa musel pohybovať nenápadne. Stačilo akékoľvek malé podozrenie a&nbsp;odleteli. V&nbsp;recepte v&nbsp;novinách spred sto rokov je napísané, že drop nie je taký plodný ako kačka alebo hus. Zvyčajne sa vyliahnu dve mláďatá. Na pečenie noviny odporúčali mladšieho jedinca. Bolo potrebné ho len očistiť, vyvrhnúť a&nbsp;nasoliť. V&nbsp;rúre upiecť dožltasta, potom rozsekať, na dlhú misu poklásť a&nbsp;omáčkou poliať. Staršie jedince odporúčali na vývary a&nbsp;polievky s&nbsp;kopou koreňovej zeleniny. To bývalo. Už 50 rokov je lov dropa mimo zákona. Jeho aktuálnu spoločenskú hodnotu úradníci vyrátali na 30-tisíc eur.

Pokračovanie na ďalšej strane...

Receptom sa však v&nbsp;Ochrane dravcov na Slovensku nevenujú. „Je to vták, ktorý patrí na polia. Prvý vážny úbytok nastal po prvej svetovej vojne. V&nbsp;tom čase výrazne klesla jeho populácia. Tá sa časom stabilizovala, ale potom pri­šla ďalšia rana. Hlavným dôvodom bola zmena v&nbsp;poľnohospodárstve. Zanikali úhory a&nbsp;medze. Dropy síce pozorujeme najviac na poliach v&nbsp;otvorenom teréne, ale pre život potrebujú vhodnú krajinu. Dôležité je to najmä v&nbsp;čase vyvádzania mláďat. Tie zjedia veľa živočíšnych bielkovín, ktoré im poskytnú chrobáky, rovnokrídly hmyz, mäkkýše... Dropy konzumujú tiež rôzne časti rastlín. Používanie insekticídov a&nbsp;herbicídov spôsobilo stratu potravnej pestrosti krajiny,“ vysvetľuje ochranár.

Sceľovaním polí ubúdali nereprodukčné prvky na ktorých síce nerastú poľnohospodárske plodiny, ale majú mimoriadny ekologický význam. „Dropy strácali potravu a&nbsp;aj miesta na hniezdenie. Ich mláďatá sa liahnu na zemi v&nbsp;plytkej jamke. Na znáške sedí samica,“ dodáva Tomáš.

Vážnym zásahom do výskytu dropov u&nbsp;nás boli tuhé zimy v&nbsp;60. rokoch. Dobový záznam spomína, že po dlhotrvajúcich mrazoch s&nbsp;vysokou snehovou pokrývkou zostalo 80 mŕtvych dropov. Šesťdesiate roky taktiež priniesli zničujúce záplavy v&nbsp;oblasti Žitného ostrova. „Pomyselnou bodkou nad ich koncom u&nbsp;nás boli nadzemné elektrické vedenia. Tieto veľké vtáky nedokážu obratne manévrovať, a&nbsp;preto narážali do vedení,“ konštatuje.

Zo Slovenska zmizli, vedľa v&nbsp;Rakúsku a&nbsp;Maďarsku prežili. Na trojhraničí je posledná populácia, ktorá sa u&nbsp;nás vyskytuje. V&nbsp;oblasti Sysľovských polí znova hniezdia. „Na rakúskej strane zachovali tradičný spôsob poľnohospodárstva a&nbsp;cielene ho posledné desaťročia pre dropa podporujú. Okrem malých polí nechali niektoré ležať úhorom. Na neobrábanej časti pôdy nachádzali dosť potravy a&nbsp;pokoja na hniezdenie.“

V&nbsp;roku 2000 už na Slovensku žiadne dropy nehniezdili, iba sa tu zdržiavali počas zimy, a&nbsp;to aj dropy zo susedného Rakúska a&nbsp;Maďarska. Nasledujúce roky boli všelijaké. Občas to u&nbsp;nás skúsili. Boli to jedince spoza hraníc, ktoré hľadali vhodné podmienky u&nbsp;nás. „V&nbsp;posledných dvoch rokoch sa situácia začala meniť. V&nbsp;minulom roku sme už zaznamenali desať hniezdiacich sliepok. To je desaťročia nevídaný úspech. Vtáky našťastie nepoznajú hranice. Presúvajú sa tam, kde nájdu vhodné podmienky. Na Sysľovských poliach začali v&nbsp;rámci projektu LIFE Steppe on border vznikať biopásy a&nbsp;lúky. Veľmi ústretoví sú poľnohospodári. Tiež vytvárajú biopásy v&nbsp;rámci ekoschém. Štruktúra krajiny sa mení tak, že vyhovuje nielen dropom. Máme veľkú nádej, že sa na Slovensko vrátia vo väčšom počte.“ Počas poslednej zimy sa v&nbsp;hraničnom priestore udomácnil rekordný počet 580 jedincov. „Podľa literatúry je to najvyšší počet zimujúcich dropov od roku 1973. Okrem biopásov pomohla aj priaznivá štruktúra plodín.“

Keď samce na jar tokajú, predvádzajú divadlo, počas ktorého prevrátia krídla. „Zospodu ich majú sfarbené dobiela. Pri tom nafúknu krčný vzdušný vak, vystrú chvost, hlavu zaklonia dozadu a&nbsp;zrazu vyzerajú ako veľká biela guľa, ktorá láka sliepky.“ Kohúty sa počas tokania spária s&nbsp;viacerými sliepkami. „Perie kohútov na spodnej strane tela obsahuje ružovkastý pigment. Keď kohút začne tokať, ružovkasté sfarbenie sa na slnečnom svetle za pár minút stratí. Existuje teória, že je pre sliepky atraktívne. Naznačuje totiž, že kohút sa v&nbsp;hniezdnej sezóne chystá páriť prvýkrát...“

Samce dropov počas tokania ukazujú samiciam svoju univerzálnu kloaku – dierku, ktorá slúži na vylučovanie a&nbsp;rozmnožovanie. Samice už pri pohľade vedia, v&nbsp;akej je ich ctiteľ kondícii, či nemá parazity a&nbsp;či si s&nbsp;ním vôbec niečo začať. „Samec takto dáva na známosť, že je v&nbsp;poriadku, zdravý.“

Načo sú nám v&nbsp;prírode dropy? „Myslím, že by sme takto nemali posudzovať žiadny živočíšny či rastlinný druh,“ mieni Tomáš. „Rozdeľovať zvieratá na dobré a&nbsp;zlé a&nbsp;podľa toho, či z&nbsp;nich máme úžitok, rozhodne nie je múdre. Jednoducho sú súčasťou prírody. Našou úlohou je zachovávať druhovú pestrosť, zvlášť tých, ktoré miznú naším ľudským vplyvom. Úbytok dropov je jednoznačne spôsobený človekom. Je našou morálnou povinnosťou uvedomiť si chyby a&nbsp;snažiť sa zachovávať a&nbsp;obnovovať miznúci svet. Navyše ak sa nedarí vzácnym druhom na našich poliach, mali by sme sa pýtať sami seba či intenzívne využívanie polí neškodí aj kvalite potravín a&nbsp;nám.“

V&nbsp;minulosti boli pokusy o&nbsp;odchov dropov. Je to však náročný proces a&nbsp;neskoršie prežívanie umelo odchovaných kuriatok v&nbsp;prírode je nízke. „Ako vhodná cesta sa ukazuje práve vytváranie biotopov. Tie slúžia aj mnohým iným druhom. Biopásy a&nbsp;úhory sú súčasne vhodné pre jarabice, ktoré tiež ubúdajú a&nbsp;stratili sa z&nbsp;mnohých oblastí. Podľa údajov za posledné desaťročia ich populácia na Slovensku klesla až o&nbsp;99 percent,“ dodáva Tomáš Veselovský z&nbsp;Ochrany dravcov na Slovensku.

Kto chce vidieť dropy, môže ich pozorovať počas zimy, keď nie sú schované vo vegetácii. „V&nbsp;zime sa zhromažďujú do veľkých kŕdľov. Tie možno pozorovať z&nbsp;diaľničných nadjazdov na okraji Sysľovských polí. Minulú sezónu sme robili exkurzie pre verejnosť. Vtáky mohli pozorovať pomocou výkonných monokulárov. V&nbsp;jednom termíne sa nám podarilo narátať kŕdeľ 250 jedincov. Počas jarného tokania ich môžu ľudia pozorovať aj na trojhraničí. Treba len potichu a&nbsp;bez pohybu čakať, či prídu bližšie.“

Na Sysľovské polia je pre vyrušovanie ohrozených druhov obmedzený vstup. „Chápeme však, že ľudia chcú tráviť svoj voľný čas v&nbsp;prírode, pričom priestor na to na okraji mestských častí chýba. Projekt, na ktorom sa podieľame so slovenskými a&nbsp;s maďarskými partnermi, preto spája ochranu prírody a&nbsp;potreby obyvateľov. Do Sysľovských polí je zákaz vstupu a&nbsp;vjazdu bicyklov. Preto s&nbsp;Magistrátom hlavného mesta SR Bratislavy plánujeme vytvoriť po obvode, mimo chráneného územia, rekreačné zóny.“ Amfiteátrové sedenie už stojí pri jazere Cilina v&nbsp;Čunove. Ďalšia veľká rekreačná zóna vzniká v&nbsp;Rusovciach. Jej súčasťou bude detské ihrisko, výsadba a&nbsp;zatrávnenie. „Vznikla tiež rekreačná zóna medzi Rusovcami a&nbsp;Jarovcami. Je v&nbsp;nej vysadený jedlý les z&nbsp;ovocných druhov drevín a&nbsp;kríkov. Chceme tak vytvoriť vhodné miesta, kde si ľudia oddýchnu.“

Predátormi dropov sú líšky, kuny, psy... „Niektoré im vyžerú znášku, iné ulovia kuriatka. Dropy niekedy lovia menšie hlodavce. Inak zožerú, čo nájdu na zemi, najviac im chutí hmyz a&nbsp;časti rastlín,“ dodáva Tomáš Veselovský.

Ikonický vták: Recept na ochranu a záchranu dropov na Slovensku

Výber pre vás

Ikonický vták: Recept na ochranu a záchranu dropov na Slovensku

Súvisiace články

Storyboardista všetko počuje a vidí: Dobrý film či seriál sa bez neho nezaobíde

Spektakulárny svet na východe: Krčma v Osadnom vás poriadne prekvapí

Podvodný fotograf Peter Áč: Mohli ho uloviť, mysleli si, že je sumec!

Výber pre vás