Zuzana Zimmermannová

Keď majster napätia Alfred Hitchcock prišiel prvýkrát do Chorvátska, písal sa rok 1964. Filmový režisér si okamžite zamiloval úchvatné západy slnka, ktoré pozoroval z&nbsp;prímorského Zadaru. Údajne pri tom rád popíjal maraschino –&nbsp;likér z&nbsp;dalmátskych višní maraska, ktorý je miestnou špecialitou. Na poctu režiséra, no najmä pre radosť všetkých návštevníkov v&nbsp;Zadare pred pár rokmi pribudla jedinečná pamiatka –&nbsp;Morský organ (Morske orgulje). Stojí presne tam, odkiaľ vidno najkrajšie západy slnka, a&nbsp;vo dne v&nbsp;noci promenádu spestruje hudbou, ktorej dirigentom je samotné more. 

Spolu 35&nbsp;rúrok vsadených do schodiska vyludzuje tóny podľa rytmu vody a&nbsp;vetra, ktoré do nich vnikajú pri stúpaní a&nbsp;klesaní vĺn na nábreží. Výsledok je skutočne harmonický, zrazu more nielen šumí, ale aj spieva. Keď umelca Nikolu Bašića požiadali, aby svoje experimentálne hudobné dielo replikoval aj v&nbsp;iných krajinách, odmietol. Vďaka tomu dal Zadaru nový dar. Vlastne dva. Len o&nbsp;pár krokov ďalej pribudol na zemi obrovský modrý kruh s&nbsp;názvom Pozdrav slnku. Pozostáva zo solárnych panelov, ktoré sa počas dňa nabíjajú energiou, aby po zotmení vytvárali rôzne svetelné kreácie. Práve tento čarovný kút na okraji promenády je skvelým miestom, odkiaľ začať potulky Zadarom a&nbsp;jeho pestrým okolím.

V Chorvátsku sa tiahne od ostrova Pag až po obec Primošten. Je známa krásnymi plážami, zátokami a&nbsp;ostrovmi. Medzi vnútrozemím a pobrežím Jadranu sa nachádza horský masív Velebit. V oblasti leží niekoľko národných parkov vrátane parkov Kornati, Krka či Paklenica. Zahŕňa dve oblasti –&nbsp;Zadar a Šibenik, ku ktorým patrí asi päťsto ostrovov. K tým najväčším patrí Pag, Ugljan, Vir, Murter alebo Iž. Mnohé z&nbsp;nich zatiaľ unikajú veľkému náporu turizmu a stále sa na nich dajú nájsť aj tiché a nepreľudnené pláže. Severná Dalmácia je obľúbená aj pre výborné počasie a teplé more, ale i zachované stredoveké mestá a dedinky ako Nin, Stari Grad, Biograd na Moru alebo Primošten.

Severná Dalmácia

„Poďte, ukážem vám niečo zaujímavé,“ hovorí sprievodkyňa Lea, keď mieri ku kaviarni Lovre na hlavnom zadarskom námestí Narodni trg. Viac ako koláče vo vitríne vyniká jej zadná časť – priamo v&nbsp;kaviarni stoja zvyšky Kostola svätého Vavrinca postaveného v&nbsp;11.&nbsp;storočí. Zadar má ešte jednu podobnú kuriozitu: dva prepojené kostoly –&nbsp;svätého Petra a svätého Andreja, jeden s&nbsp;antickými a&nbsp;druhý s&nbsp;rímsko-byzantskými prvkami, ktoré vo svojich útrobách ukrývajú galériu a&nbsp;obchodík s&nbsp;umeleckými výrobkami. Mesto, ktoré sa sčasti rozkladá na pevnine a sčasti na malom polostrove, má kostolov a&nbsp;katedrál ako na rozdávanie.

ĎALŠIE FOTOGRAFIE Z JEDNÉHO Z NAJKRAJŠÍCH CHORVÁTSKYCH REGIÓNOV NÁJDETE V GALÉRII

K&nbsp;tým najdôležitejším patrí Kostol svätého Donáta a&nbsp;Katedrála svätej Anastázie, ktoré nájdete pri zvyškoch antického fóra. Stačí sa prejsť jeho ruinami a&nbsp;predstaviť si, ako sa tam kedysi odohrával bežný život Iaderu –&nbsp;dnešného Zadaru. Fórum dal postaviť prvý rímsky cisár Augustus v&nbsp;1. storočí, aby slúžil ako hlavné námestie. Väčšina zadarských pamiatok leží na ulici Kalelarga. „Na mape ju pod týmto názvom nehľadajte. Pretína staré mesto od východu na západ, od námestia Narodni trg až po fórum, a&nbsp;je staršia než samotné rímske mesto Iadera,“ hovorí Lea, keď kráčame v&nbsp;tieni budov.

Článok pokračuje na ďalšej strane.

Nemenej čarovný je drobný mestský prístav Foša. Stačí vyjsť k&nbsp;historickému parku na baštách mesta a&nbsp;otvorí sa vám ten najkrajší výhľad na more s&nbsp;ukotvenými člnmi a&nbsp;na renesančné mestské hradby, ktoré sú zapísané na Zozname svetového dedičstva UNESCO. Kedysi tvorili najväčšie mestské opevnenie v&nbsp;celej Benátskej republike. Ich najzaujímavejšou časťou je bývalá vstupná brána do mesta Kopnena vrata, ktorú zdobí podobizeň zadarského patróna Chrysogona a&nbsp;lev svätého Marka pripomínajúci dlhú nadvládu Benátok. Od brány vedie len pár krokov k&nbsp;Námestiu piatich studní s&nbsp;Kapitánskou vežou. Všetky pamiatky ukazujú, že piate najväčšie chorvátske mesto prešlo dlhou a&nbsp;pútavou históriou.

„Od mesta, ktoré postavili Rimania pre vyslúžených rímskych vojakov, až po súčasnú modernú metropolu so starobylým šmrncom. Občas hovoríme, že Zadar je ako fénix, ktorý vstal z&nbsp;popola. Počas druhej svetovej vojny bol výrazne zbombardovaný, zničených bolo až 80&nbsp;percent starého mesta a&nbsp;zostalo tam žiť asi len šesťtisíc obyvateľov. Ťažko ho poškodila aj agresia krajinských Srbov v&nbsp;rokoch 1991 až 1992,“ vysvetľuje sprievodkyňa. Stopy po týchto škodách by ste dnes v&nbsp;malebnom meste s&nbsp;pohodovou prímorskou atmosférou hľadali márne. Južanská nátura, ktorú majú miestni v&nbsp;krvi, je stavaná na trávenie dlhého ospalého času pod slnečníkom na terase pri dobrej káve, zmrzline či čerstvých rybách a&nbsp;na každom kroku pozýva nasať ju a&nbsp;napodobniť.

„Dnes sa vydáme do najstaršieho chorvátskeho kráľovského mesta,“ hovorí pracovník Fortis klubu Filip, keď na pol­ostrove Punta Skala nasadáme na požičané bicykle. Sme pätnásť kilometrov severne od Zadaru, z&nbsp;pláží s&nbsp;čírym azúrovým morom vidno impozantné pohorie Velebit, v&nbsp;diaľke sa črtajú mnohé ostrovy. Neveľká rybárska obec Petrčane sa stala obľúbeným letoviskom najmä vďaka špičkovému rekreačnému komplexu Falkensteiner Punta Skala. Štýlový hotel Iadera s&nbsp;well­nessom, rodinne orientovaný hotel Diadora, moderné apartmány Senia a&nbsp;najnovšie exkluzívne vily ležia severozápadne od obce. Medzi borovicovými lesmi neďaleko mysu Skala oplývajú súkromím, reštauráciami a&nbsp;dokonalým pohodlím. Aj športových zážitkov je na jednom mieste viac než dosť: od bazénov so slanou vodou po kurty na rôzne športy, fitnescentrum i&nbsp;sály na jogu.

Nám sa však žiada šliapnuť do pedálov, a&nbsp;tak zamierime do malebného mestečka Nin. Prechádzame popri Zatone, kde sa narodil aj známy chorvátsky cyklistický talent Fran Miholjević, a&nbsp;po asi hodinovej jazde sa ocitneme v&nbsp;bývalom sídle kráľov. Jedno z&nbsp;najstarších miest Stredomoria, ktorého história siaha tritisíc rokov do minulosti, leží na pomerne drobnej ploche len päťsto štvorcových metrov uprostred plytkej lagúny. Stredoveký ostrovček obklopený Jadranom víta prístupovým kamenným mostom a&nbsp;bránou. 

Za ňou stojí Kostol svätého kríža z&nbsp;9.&nbsp;storočia, ktorý získal prezývku „najmenšia katedrála sveta“. Jeho trošku krivé okná kedysi slúžili ako kalendár, keď­že podľa svetla prenikajúceho dovnútra sa určovali presné dátumy rovnodennosti a&nbsp;slnovratov. Stráži ho socha biskupa Gregora Ninského, ktorý vzdoroval katolíckej cirkvi v&nbsp;Ríme svojou snahou zaviesť do bohoslužieb národný jazyk. Hoci neuspel, dodnes ho považujú za obrancu chorvátskej kultúry a&nbsp;jazyka.

Neoddeliteľnou súčasťou Ninu sú soľné panvy. Soľ sa v&nbsp;miestnych lagúnach zbierala ešte v&nbsp;časoch starovekého Ríma, dodnes sa v&nbsp;ninskej Solane spracúva tradičným spôsobom. Ako presne, to si môžete pozrieť počas prehliadok, ktoré sa konajú pravidelne počas letných mesiacov a&nbsp;vrcholia Festivalom soli v&nbsp;auguste. V&nbsp;Múzeu soli sa dozviete viac o&nbsp;dejinách prírodnej výroby „bieleho zlata“ alebo o&nbsp;soľnom kvete, ktorý sa zbiera len za dokonalých poveternostných podmienok veľmi skoro ráno alebo neskoro popoludní. 

Mimochodom, soľ preslávila aj neďaleký ostrov Pag, ktorý je jej najväčším výrobcom v&nbsp;celom Chorvátsku. Soľ na ňom údajne niekedy aj „sneží“, keď ju vietor roznesie po okolí. Vďaka tomu má potom aj ovčí syr z&nbsp;Pagu ešte lepšiu chuť, keďže zvieratá spásajú rastliny nasiaknuté soľou. Tá hrá dôležitú úlohu aj pri výrobe ninskej špeciality menom šokol. Ide o&nbsp;sušené bravčové mäso nakladané v&nbsp;soli, vo víne a&nbsp;v&nbsp;škorici. Každá rodina v&nbsp;Nine naň má trochu iný recept a&nbsp;každý rok súťažia o&nbsp;ten najlepší. A&nbsp;práve soľ a&nbsp;ďalšie minerály prispievajú aj k&nbsp;vysokej kvalite ninského liečivého bahna, ktoré si ľudia natierajú na celé telo.

Na kopcoch nad dedinkou Petrčane zo suchej kamenistej zeme vyrastajú hektáre viniča. Ich zelené listy krásne kontrastujú so zapadajúcim slnkom, s&nbsp;tmavomodrým morom a&nbsp;so špičkami pohoria Velebit v&nbsp;pozadí. Vinohrady tam pritom stáli už pred deviatimi storočiami. „Ich príbeh sa začal písať v&nbsp;roku 1066, keď kráľ Peter Krešimír IV. daroval opátke Čike úrodnú pôdu na svahoch nad Petrčane. Opátka bola v&nbsp;tých časoch vplyvná osobnosť v&nbsp;Zadare aj mimo neho a&nbsp;zároveň to bola šľachtičná, ktorá dala postaviť benediktínsky kláštor Panny Márie v&nbsp;Zadare. Benediktínske mníšky sa o&nbsp;tieto vinohrady starali až do polovice minulého storočia, keď im vláda v&nbsp;rámci agrárnej reformy majetok skonfiškovala,“ hovorí someliér a&nbsp;manažér vinohradov Kraljevski Vinogradi Filip.

Vinohradmi na kopcoch s&nbsp;výškou sedemsto metrov neustále prúdi slaný vzduch od mora a&nbsp;preháňa sa nimi aj silný svieži vietor z&nbsp;pohoria Velebit. Aj samotná pôda je špecifická. „Keď pôdu neskôr vrátili kláštoru, z&nbsp;vinohradov nezostalo nič, len skaly. V&nbsp;roku 2009 sme si prenajali pôdu a&nbsp;za dva roky sme vysadili 23&nbsp;hektárov nových viníc na mieste pôvodných. Nebola to však ľahká práca,“ pokračuje Filip. Za pomoci ťažkých strojov museli rozdrviť všetky kamene v&nbsp;zemi a&nbsp;vinič vysadiť do kamenného substrátu. To je dôvod, prečo je skoro o&nbsp;meter nižší. Dá sa povedať, že v&nbsp;týchto extrémnych podmienkach bojuje o&nbsp;život.

„Prijali sme filozofiu, že budeme mať menej hrozna, ale víno tej najvyššej kvality. Aj v&nbsp;minulosti, keď v&nbsp;Dalmácii vládol hlad, sa úrodná pôda používala len na pestovanie tých najdôležitejších plodín, zatiaľ čo odolnejší vinič alebo olivovníky sa sadili len vo vyšších nadmorských výškach, kde sa iným potravinám nedarilo. Aj my sme sa vrátili k&nbsp;týmto koreňom.“ Vína z&nbsp;Kráľovských vinohradov sú skutočne veľmi svieže, minerálne a&nbsp;ovocné. Ročne vyrobia okolo štvrť milióna fliaš, najmä Pošip, Plavac mali a&nbsp;Crljenak. „Viete, ako sa z&nbsp;miliardára stane milionár? Kúpi si vinohrad. Každý nám hovoril, že je to bláznivý nápad, že odrody známe z&nbsp;okolia Dubrovníka tu neprežijú. No klíma sa mení. Tá, ktorá vládla pred sto rokmi na juhu Chorvátska, pripomína tú aktuálnu tu hore, a&nbsp;tak sa hroznu darí,“ dodáva someliér, ktorý v&nbsp;reštaurácii uprostred vinohradov organizuje aj ochutnávky vín.

Zadar je jednoznačne srdcom severnej Dalmácie, no o&nbsp;krásne miesta nie je núdza ani naokolo. Jeho pobrežie obklopuje mnoho menších i&nbsp;väčších ostrovov ako Pašman, Dugi otok alebo Ugljan a&nbsp;neďaleko leží až päť národných parkov – Krka, Paklenica, „vinnetouovské“ Plitvické jazerá, Severný Velebit a&nbsp;Kornati. Práve posledný menovaný patrí k&nbsp;najväčším chorvátskym prírodným fenoménom. Kornatské ostrovy pri pohľade z&nbsp;vtáčej perspektívy tvoria labyrint poskladaný zo 147&nbsp;ostrovov vynárajúcich sa z&nbsp;modrej hladiny. Sú najhustejším súostrovím celého Jadranu, dostať sa k&nbsp;nim dá loďou alebo člnom aj priamo zo zadarského prístavu. Väčšina ostrovov patrí do Národného parku Kornati s&nbsp;nedotknutou prírodou. Ostrovy sú trvalo neobývané, nie sú na nich totiž žiadne vodné toky ani pramene s&nbsp;pitnou vodou. V&nbsp;lete však na niektorých z&nbsp;nich vidno stáda pasúcich sa oviec, ktoré sa stihli prispôsobiť drsnejším podmienkam.

Ostrovy, ktoré boli kedysi zarastené dubovými lesmi, nám dnes ukazujú skôr suchú, hnedastú tvár s&nbsp;nízkym porastom pastvín na vápencovom základe. Len sem-tam sa na nich mihne jednoduché obydlie. Ide o&nbsp;pozostatky rybárskych osád, v&nbsp;ktorých majitelia upravili staré chatrče na jednoduché sezónne pohostinstvá. Domčeky zvyčajne slúžia aj na obľúbené robinsonovské pobyty –&nbsp;marketingový ťahák cestovných kancelárií, ktoré novodobým Robinsonom ponúkajú nerušený oddych ďaleko od civilizácie a&nbsp;digitálnych výdobytkov súčasnosti. „K&nbsp;dispozícii však majú plynový horák, cisternu s&nbsp;vodou a&nbsp;vďaka solárnym panelom aj skromné osvetlenie,“ hovorí náš kapitán.

Najväčší z&nbsp;ostrovov – Kornat, má aj niekoľko prímorských osád a&nbsp;keďže sa na ňom týči najvyšší vrchol zo všetkých ostrovov, stojí na ňom aj vyhliadka Metlina (237&nbsp;metrov nad morom). Zaujímavé sú aj ruiny byzantskej pevnosti Tureta či stredoveký Kostol Panny Márie z&nbsp;Taracu (Gospa od Tarca), pri ktorom sa vždy v&nbsp;júli schádzajú pútnici na desiatkach člnov zo širokého okolia. Niektoré z&nbsp;ostrovov boli v&nbsp;minulosti baštou pirátov, počas druhej svetovej vojny slúžili vďaka chráneným zátokám ako úkryt partizánov a&nbsp;v&nbsp;súčasnosti sú najmä rajom jachtárov. Tí počas kotvenia pri ostrovoch hladom neumrú, počas letnej sezóny na ostrove funguje asi dvadsať reštaurácií a&nbsp;jednoduchších „konôb“ – hostincov.

Neďaleko Národného parku Kornati na juhovýchodnej strane ostrova Dugi otok leží aj nemenej zaujímavý prírodný park Telašćica. Ten už na prvý pohľad zaujme množstvom zelene, rastie tam vyše päťsto druhov rastlín. Ide zároveň o&nbsp;jednu z&nbsp;najkrajších zátok na Jadrane s&nbsp;ikonickými bielymi útesmi, ktoré dosahujú výšku až 150&nbsp;metrov. Ostrov obýva len asi 1&nbsp;200&nbsp;obyvateľov, z&nbsp;čoho polovica je sústredená v&nbsp;najväčšom meste Sali. Náš čln zakotvil v&nbsp;zátoke uprostred lesov. Z&nbsp;úvah o&nbsp;tom, ako sa na takom divoko pôsobiacom ostrove žije, nás vytrhol veselý mladík Sebastian Jagić, ktorý tam prežil celý život. Privíta nás pritom výbornou češtinou. „Moja mama pochádza z&nbsp;Ostravy. Jedného dňa prišla do tejto zátoky... a&nbsp;viac neodišla,“ smeje sa Chorvát, ktorý tam s&nbsp;rodinou prevádzkuje hostinec Kršovica s&nbsp;výborným jedlom z&nbsp;vlastnej farmy a&nbsp;z&nbsp;plodov mora.

„Nemáme tu žiadnu nemocnicu, iba bežnú lekárku. Ak sa stane niečo vážne, musí sem prísť polícia na katamaráne a&nbsp;zraneného eskortovať na pevninu. Nebezpečné to je najmä v&nbsp;čase, keď sa rozfúka jugo. Pri tomto silnom studenom vetre sa nedá ísť na more niekedy aj päť dní. Keď som bol dieťa, celkom sa mi to páčilo, aspoň som nemusel ísť do školy. V&nbsp;tom čase sme do základnej školy museli dochádzať do Zadaru, v&nbsp;súčasnosti už stojí jedna aj tu. Minulý rok dokončili novú cestu, vďaka ktorej sa do Sali dostanem raz-dva, predtým však cesta viedla len cez more,“ zasväcuje nás hostinský.

Väčšina obyvateľov ostrova pracuje v&nbsp;miestnej rybej konzervárni, niektorí chodia za prácou aj do Zadaru. Sebastian sa na ostrove veru nenudí. Ak nechytá ryby a&nbsp;morské plody, stará sa o&nbsp;olivový háj, v&nbsp;ktorom s&nbsp;rodinou lisujú vlastný olej, po dvore pobehujú aj sliepky, ktoré mu znášajú čerstvé vajcia na praženicu a&nbsp;spoločnosť mu robí oslík, z&nbsp;ktorého si urobil zábavný biznis. „Rozhodol som sa predávať jeho výkaly v&nbsp;darčekovej krabičke –&nbsp;z&nbsp;recesie a&nbsp;pre šťastie,“ hovorí so smiechom. V&nbsp;zátoke akoby sa na chvíľu zastavil čas. Zopár ľudí sa osviežuje v&nbsp;tyrkysovej vode, slnko sa prediera cez listy stromov a&nbsp;v&nbsp;pozadí slabo kikiríka kohút.

Človek by aj zostal, hoci ktovie, ako dlho by vydržal, ak nie je na ostrovný život zvyknutý. „Stále si to tu zachováva isté čaro divočiny. Svojho času sem prišiel aj mladý hollywoodsky herec Bradley Cooper, keď nakrúcal dokumentárny seriál Treks in a&nbsp;Wild World – Sailing the Croa­tian Coast. Bolo to v&nbsp;roku 2000, môj otec ho učil, ako loviť chobotnice harpúnou. Mal som vtedy len sedem rokov,“ prezrádza Sebastian. Pri odchode ešte skontroluje farmu s&nbsp;morskými uhorkami a&nbsp;vzápätí z&nbsp;rýchločlna pozorujeme len zmenšujúcu sa bodku na horizonte. Dôvodov vrátiť sa do severnej Dalmácie máme hneď niekoľko.

Hudba, ostrovy, víno a soľ: Ako suvenír si môžete zo Severnej Dalmácie doviezť aj oslie výkaly

Výber pre vás

Hudba, ostrovy, víno a soľ: Ako suvenír si môžete zo Severnej Dalmácie doviezť aj oslie výkaly

Súvisiace články

Po stopách koloniálneho dedičstva v lisabonskej štvrti Belém

Kolíska Kanady: Nákupy pod zemou, dotyk Niagarských vodopádov a na korčuliach do roboty

Francúzska Guyana: Dnes raj, ale kedysi trestanecké peklo, z ktorého nebolo úniku

Výber pre vás