Mária Mišovičová

Keď sa zoznámili, Christian Dior sa blížil k&nbsp;päťdesiatke a&nbsp;Yves mal sedemnásť. Z&nbsp;rodného Oranu v&nbsp;Alžírsku prišiel do Paríža a&nbsp;zapísal sa do prestížnej školy Chambre syndicale de la couture, ktorá bola zameraná na návrhárstvo a&nbsp;umelecké krajčírstvo. Bohatí rodičia s&nbsp;Yvovým odchodom súhlasili. On sa vybral do francúzskej metropoly s&nbsp;kufrom plným skíc a&nbsp;jeho talent bol nepopierateľný. Ešte nebol ani plnoletý a&nbsp;už sa presadil v&nbsp;medzinárodnej súťaži návrhárov, vyhral tri zo štyroch kategórií. Nikoho nenechal na pochybách, že v&nbsp;ňom drieme mimoriadne nadaný umelec.

Pochopil to aj Christian Dior a&nbsp;vo svojom slávnom módnom dome mu ponúkol miesto asistenta. Yves ani chvíľu neváhal. Zaklopal na dvere zakladateľa módneho impéria, takmer neprehovoril a&nbsp;svetoznámy návrhár plachého okuliarnatého mladíka okamžite prijal. To bolo presne to miesto, v&nbsp;ktorom túžil tvoriť aj mladučký Yves. Veď u&nbsp;Diora si v&nbsp;tom čase dávali šiť garderóbu európske kňažné, hollywoodske herečky aj mladá anglická kráľovná Alžbeta&nbsp;II. Jeho zákazníčky boli manželky najbohatších mužov sveta a&nbsp;róby pre ne šili z&nbsp;najdrahších látok. 

Neskôr na svojho zamestnávateľa a&nbsp;učiteľa spomínal: „Christian Dior ma fascinoval. Pri prvom stretnutí som mal takú trému, že som pred ním nemohol ani rozprávať. Nikdy nezabudnem na roky, ktoré som strávil po jeho boku. Naučil ma základy môjho remesla.“ Yves sa stal asistentom u&nbsp;Christiana Diora v&nbsp;roku 1955 a&nbsp;jeho príchodom začali spoločne písať nové dejiny módy.

Christian Dior mal veľmi dobrý odhad na ľudí. Starostlivo si budoval okruh spolupracovníkov. Nepozeral sa na ich vek ani na množstvo skúseností, vždy počúval svoju intuíciu. Preto nezaváhal ani pri mladom Saint Laurentovi. Ten napriek svojmu veku prichádzal s&nbsp;novými, revolučnými nápadmi, o&nbsp;strihu premýšľal inak ako o&nbsp;viac než generáciu starší majiteľ módneho domu. Christian Dior zasa perfektne ovládal remeslo a&nbsp;rozumel obchodu. Yves sa aj pri svojej introvertnej povahe medzi špičkovými návrhármi salóna veľmi rýchlo presadil. Mal vynikajúci vkus a&nbsp;nápady, ktoré sa vďaka mimoriadnemu nadaniu nebál realizovať. 

A&nbsp;úlohu nehral ani jeho nízky vek, v&nbsp;tíme mal potrebnú autoritu. Preto keď sa Christian Dior v&nbsp;októbri 1957 chystal na dovolenku, zavolal si do kancelárie jeho a&nbsp;nie niekoho zo starších kolegov. Chcel odísť na tri týždne do kúpeľov v&nbsp;talianskom Montecatini Terme. Počas týchto dní ho mal Yves zastupovať. Ten súhlasil a&nbsp;dohodli sa, že rozpracuje novú kolekciu a&nbsp;po šéfovom návrate sa na ňu spoločne pozrú, a&nbsp;ak bude treba, upravia. Ani jeden z&nbsp;nich v&nbsp;tej chvíli netušil, že toto je najdôležitejšie rozhodnutie pre Saint Laurentovu kariéru.

Článok pokračuje na ďalšej strane.

Christian Dior si potreboval oddýchnuť. Mal za sebou hektické obdobie, veľkolepú prehliadku jesenných a&nbsp;zimných modelov a&nbsp;bol unavený. Málokto vedel, že v&nbsp;minulosti prekonal jeden infarkt. Do kúpeľov sa tešil, bolo to jeho obľúbené miesto v&nbsp;nádhernom prostredí. Miloval stredovekú architektúru mestečka, mondénnu spoločnosť v&nbsp;kúpeľoch, blahodarné procedúry, vynikajúce jedlo a&nbsp;skvelé toskánske vína. Rád tam odpočíval a&nbsp;čerpal inšpiráciu. Christian Dior sa z&nbsp;tejto dovolenky nevrátil, v&nbsp;kúpeľoch nečakane zomrel. Mal 52 rokov. 

Dodnes sa nevie, čo sa presne stalo. Podľa oficiálnej verzie jeho predčasnú smrť spôsobila náhla srdcová príhoda. Názory jeho životopiscov sa však rôznia a&nbsp;verzií je niekoľko. Údajne mu pri večeri zaskočila rybia kosť a&nbsp;začal sa dusiť, podľa inej sa rozčúlil pri hraní kariet a&nbsp;ďalšia hovorila o&nbsp;infarkte z&nbsp;dlhodobého stresu, pracovného preťaženia a&nbsp;únavy. To, že sa zakladateľ svetoznámeho salóna z&nbsp;tradičnej dovolenky už nikdy nevráti, u&nbsp;Diora v&nbsp;Paríži nikto nečakal.

Aj v&nbsp;čase, keď mu ležal pri nohách celý módny svet, sa Christian Dior vždy správal skromne, k&nbsp;zamestnancom bol zdvorilý bez ohľadu na vek a&nbsp;pozornosť venoval všetkým svojim pracovníkom, hoci ich boli stovky. Poskytoval im sociálne zabezpečenie a&nbsp;stravu. Sláva mu nikdy nestúpla do hlavy. Tento plachý jemný a&nbsp;zasnený muž však v&nbsp;súkromí zápasil s&nbsp;problémami a&nbsp;depresiami. Trpel najmä pre svoju homosexuálnu orientáciu. Pochádzal z&nbsp;piatich detí, prišiel na svet ako druhý. Rodina bola majetná, otec v&nbsp;meste Granville na normandskom pobreží zdedil podnik na výrobu hnojív. Peniaze im rozhodne nechýbali. Christian mal však problém najmä so starším bratom Raymondom. Ten ho už ako dieťa tyranizoval, samého zatváral do tmavej pivnice a&nbsp;nechal ho tam poriadne dlho. Vraj preto, aby zmužnel. 

Neskôr Christian Dior priznal svoju orientáciu, no v&nbsp;rodine nenašiel pochopenie. Nastali hádky, konflikty. Možno pre bratovo trýznenie v&nbsp;dospelosti nenávidel samotu. Mal množstvo priateľov, ktorých rád hostil vo svojom dome, no najradšej sa obklopoval tými najbližšími. Patril k&nbsp;nim básnik Jean Cocteau, dizajnér a&nbsp;módny ilustrátor Christian Bérard, klavirista Francis Poulenc, hudobný skladateľ Georges Auric a&nbsp;vedúci salónu Raymond Zeinaker. Vynikajúci vzťah mal so sestrou Catherine, ktorá bola od neho o&nbsp;dvanásť rokov mladšia. Ona ho inšpirovala, ako nazvať jeho prvý parfum – Miss Dior. Keď prichádzala do novootvoreného Christianovho salónu, jedna zo zákazníčok zvolala: „Pozrite, práve prichádza miss Dior.“ A&nbsp;názov vône bol na svete.

Christiana Diora od útleho detstva zaujímalo umenie, venoval sa hudbe, kreslil kostýmy. Keď sa s&nbsp;rodičmi presťahovali do Paríža, veľa času trávil v&nbsp;múzeách, študoval maľbu a&nbsp;hudobnú kompozíciu. Obdivoval eleganciu svojej matky, ktorá sa po dome vznešene pohybovala v&nbsp;bohatých sukniach. Hoci to Christiana ťahalo k&nbsp;umeniu, otec z&nbsp;neho chcel mať diplomata. Podrobil sa jeho vôli a&nbsp;začal študovať na prestížnej parížskej vysokej škole Science politiques so zameraním na politické vedy, aby po skončení štúdia pokračoval v&nbsp;diplomatickej kariére.

Nakoniec sa však rozhodol inak, v&nbsp;roku 1926 opustil školu bez diplomu a&nbsp;otec, zmierený s&nbsp;jeho rozhodnutím, mu dal peniaze, aby si otvoril umeleckú galériu, v&nbsp;ktorej vystavoval najmä diela Mattisa, Dalího či Picassa. Hospodárska kríza ho v&nbsp;roku 1930 donútila galériu zatvoriť, nasledujúci rok zomrela jeho milovaná matka. Po krachu na burze a&nbsp;niekoľkých nešťastných investíciách prišiel o&nbsp;celý majetok aj jeho otec a&nbsp;Christian sa musel o&nbsp;ďalšie živobytie postarať sám. Pracoval ako ilustrátor v&nbsp;denníku Le Figaro, potom počas vojny musel stráviť povinne rok v&nbsp;armáde, no keďže v&nbsp;rokoch 1941 až 1945 upútal na tie časy odvážnymi kreáciami, k&nbsp;móde sa chcel vrátiť.

Pomohol mu textilný magnát a&nbsp;jeden z&nbsp;najbohatších mužov vtedajšieho Francúzska Marcel Boussac. Oslovili ho Diorove róby s&nbsp;nadmernou spotrebou látky. V&nbsp;roku 1946 mu poskytol financie na založenie vlastného módneho domu a&nbsp;jeho fungovanie podporoval aj ďalej. Christian Dior mal 41 rokov, nasledujúci rok usporiadal módnu prehliadku, ktorá zaznamenala obrovský úspech. Odvtedy sa jeho profesijný život niesol na vlne úspechov. Stvoril ikonický povojnový New Look, štýl s&nbsp;bohatými dlhými sukňami, úzkymi ramenami, zúženým pásom a&nbsp;vypasovaným hrudníkom. Spôsobil revolúciu v&nbsp;dámskom odievaní a&nbsp;z&nbsp;Paríža spravil opäť centrum svetovej módy. 

Jeho modely priniesli klasickú eleganciu, vyzdvihovali ženskosť a&nbsp;krásu a&nbsp;s&nbsp;nadšením si ich osvojili dámy na celom svete. Aj tie z&nbsp;nižších vrstiev sa v&nbsp;nich cítili ako princezné. Žiadna praktická móda, ale nákladné šaty zo zamatu, z&nbsp;brokátu, hodvábu či kašmíru ozdobené zlatom, kabáty lemované kožušinou. Ženy po období krízy a&nbsp;po hladných vojnových rokoch túžili utrácať. Otváral pobočky v&nbsp;zahraničí, salóny mal v&nbsp;Londýne, New Yorku a&nbsp;Caracase a&nbsp;pre každý z&nbsp;nich vytváral špeciálne modely, aby zodpovedali predstavám miestnych zámožných dám. Ročne tak navrhol okolo tisíc modelov. na vrchole: návrhy, ktoré vyrážali dych a&nbsp;udržali si pozornosť bohatých zákazníčok. V&nbsp;okamihu, keď sa u&nbsp;neho zjavil tínedžer Yves s&nbsp;nedozerným talentom, vedel, že jeho módny dom má budúcnosť istú.

Náhla smrť kráľa módy šokovala celý svet, jeho salón v&nbsp;Paríži zostal doslova paralyzovaný. Čo bude ďalej s&nbsp;Diorom bez Diora? Všetky zraky sa upreli na 21-ročného Saint Laurenta. S&nbsp;očakávaniami sa na neho obrátil aj Marcel Boussac. Užíval si úspech a&nbsp;vplyv, ktorý popri celosvetovej Diorovej sláve získal aj on, a&nbsp;bol rozhodnutý naďalej financovať existenciu salóna. Z&nbsp;nečakaného predčasného odchodu svojho šéfa, učiteľa, celoživotného vzoru a&nbsp;priateľa bol otrasený aj Yves. Vnútorne nebol pripravený prevziať takýto obrovský záväzok, ale nakoniec opatrne prikývol. Možno vzápätí ľutoval, no rozhodol sa, že sa nevzdá, a&nbsp;stal sa najmladším kreatívnym riaditeľom módneho domu na svete. Odhodlal sa v&nbsp;čase, keď rešpekt, uznanie a&nbsp;úspech u&nbsp;obchodných partnerov a&nbsp;klientov prichádzali s&nbsp;vekom a&nbsp;rokmi praxe. Také boli 50. roky.

„Rozhodol som sa, že ma nikto nesmie vidieť zúfalého, ohnutého k&nbsp;zemi, aj keď som sa tak cítil. Najradšej by som sa bol schúlil do seba alebo sa nervovo zrútil. Ale to nešlo, musel som to vydržať a&nbsp;ísť ďalej so vztýčenou hlavou,“ spomínal na toto obdobie neskôr. Hodenú rukavicu zdvihol, hoci sa bál, či na to má. Aby zahnal smútok a&nbsp;strach z&nbsp;nového postavenia, horúčkovito sa pustil do prípravy novej kolekcie. Prišiel s&nbsp;nápadmi, s&nbsp;ktorými by možno Christian Dior nesúhlasil a&nbsp;nemal by odvahu predstaviť ich verejnosti.

Yves Saint Laurent tú odvahu mal a&nbsp;vytvoril vlastný nezameniteľný štýl. Spojil Diorovu veľkorysosť pri látkach, jeho objemné mašle a&nbsp;dekoratívne riasenie so svojimi rovnejšími líniami, odvážnymi strihmi šiat do písmena A&nbsp;a&nbsp;s&nbsp;odhalenejším telom. Modely boli pohodlnejšie, ľahšie, vzdušnejšie a&nbsp;dokonale prepracované. S&nbsp;touto novou kolekciou vstúpil do 60. rokov a&nbsp;okamžite sa stala celosvetovým hitom, predaj vzrástol o&nbsp;35 percent. Bolo jasné, že Dior bude žiť ďalej aj bez Diora.

Zakrátko po veľkolepom úspechu armáda povolala Saint Laurenta do Alžírska, aby bojoval za nezávislosť krajiny. Po dva­dsiatich dňoch neustáleho stresu, ktorý mu vojaci spôsobovali pre jeho homosexuálnu orientáciu, sa zrútil a&nbsp;skončil v&nbsp;psychiatrickej liečebni. Po prepustení sa vrátil do Paríža a&nbsp;tam ho čakalo ďalšie nepríjemné prekvapenie. Vedenie módneho domu Dior s&nbsp;ním náhle rozviazalo spoluprácu. Odôvodnilo to dramatickým znížením predaja a&nbsp;jeho prílišným odbočením od pôvodnej módnej línie salóna.

Prvé negatívne náznaky sa objavili už pred jeho odchodom do Alžírska v&nbsp;roku 1960. Tesne predtým usporiadal prehliadku, ktorou si pohneval väčšinu stálych zákazníkov – hovorili o&nbsp;mladíckej módnej arogancii. Na predvádzacom móle predstavil modely ulice a&nbsp;bítnickej generácie: nohavice, čierne roláky, kožené bundy a&nbsp;čižmy. V&nbsp;očiach klientov to nekorešpondovalo s&nbsp;klasickou eleganciou Diorovho domu. Celá záležitosť bola pre Saint Laurenta nesmierne traumatizujúca, zrejme vtedy sa ešte viac prehĺbili jeho psychické problémy. Jeho prepustenie skončilo na súde, Saint Laurent módny salón zažaloval za porušenie zmluvy. Súd mu dal za pravdu a&nbsp;vedenie značky Dior mu muselo vyplatiť na tie časy obrovskú sumu 48-tisíc libier. Vtedy sa rozhodol, že získané peniaze sú jedinečná príležitosť, aby sa osamostatnil a&nbsp;otvoril vlastný módny salón.

Yves Saint Laurent sa narodil v&nbsp;alžírskom meste Oran a&nbsp;so sestrami Michèlle a&nbsp;Brigitte vyrastal vo vile pri Stredozemnom mori. Pochádzal z&nbsp;majetných pomerov, otec bol právnik a&nbsp;poisťovací maklér a&nbsp;vlastnil aj sieť kín. Yvovo detstvo však idylické nebolo. Medzi spolužiakmi nebol obľúbený, šikanovali ho, pretože sa správal ako homosexuál. Znášal to veľmi zle, býval nervózny a&nbsp;často chorľavý. Vytvoril si vlastný svet, v&nbsp;ktorom dominovala móda. Skladal papierové modely a&nbsp;pre matku a&nbsp;sestry navrhoval oblečenie. Svoj vysnívaný svet našiel až po odchode do Paríža, v&nbsp;ktorom sa presadil.

S&nbsp;Pierrom Bergém založil módny dom a&nbsp;prvú vlastnú kolekciu pod značkou YSL predstavil v&nbsp;roku 1961. Bolo to výborne načasované. Ženy túžili po originálnych modeloch a&nbsp;jeho návrhy sa veľmi rýchlo stali populárnymi. Nasledujúce desaťročia doslova ovládol módny svet. Do ženskej módy vložil mužské prvky – nohavice a&nbsp;sako, pre dámy vytvoril nohavicový kostým aj ženskú verziu pánskeho smokingu. Úspech zožali aj vestičky, šortky, trapézové šaty inšpirované abstraktnými obrazmi holandského maliara Pieta Mondriana či popartom Andyho Warhola, neskôr slnečnicami Vincenta van Gogha. Jeho typickým modelom bola priesvitná blúzka a&nbsp;overal. Tie rady nosili najmä herečky a&nbsp;modelky.

Roky po jeho boku v&nbsp;práci i&nbsp;súkromí stál Pierre Bergé, podnikateľ, filantrop, zberateľ umenia a&nbsp;bojovník za práva gejov. Žili spolu až do návrhárovej smrti v&nbsp;roku 2008. Bol mu oporou aj obchodným partnerom a&nbsp;bez neho by značka YSL a&nbsp;módny dom neboli tým, čím sú. Sám však priznal, že Yves Saint Laurent napriek svetovej sláve žil život nešťastného dieťaťa. Vytváral nádherné modely, bol vizionár, odstránil rasovú bariéru, ako prvý na predvádzacie móla uviedol modelky s&nbsp;tmavou pleťou a&nbsp;takisto ako prvý prišiel s&nbsp;nápadom usporiadať módnu prehliadku na internete. 

Jeho značka bola taká ikonická, že mu ako prvému módnemu návrhárovi usporiadali v&nbsp;roku 1983 výstavu v&nbsp;Metropolitnom múzeu v&nbsp;New Yorku. Ale šťastný nebol. Bol plachý, samotársky, mal málo dobrých priateľov. K&nbsp;tým naozaj blízkym patrila herečka Catherine Deneuve, ktorá bola i&nbsp;jeho múzou. Počas života sa niekoľkokrát nervovo zrútil, mal problémy s&nbsp;alkoholom a&nbsp;drogami, trpel depresiami. Jeho partner Bergé pre New York Times povedal: „Bohužiaľ, Yves nebol stvorený pre šťastný život. Bol smutný človek a&nbsp;nemal chuť žiť. Občas bol šťastný, no život bol pre neho príliš ťažký.“

Yves Saint Laurent bol vynikajúci umelec, ale nikdy nebol dobrý obchodník. V&nbsp;polovici 90. rokov jeho módny dom vykázal stratu. V&nbsp;roku 1993 svoju spoločnosť predal za 600 miliónov amerických dolárov, o&nbsp;šesť rokov sa značka YSL stala súčasťou skupiny Gucci Group. Poslednú rozlúčkovú módnu prehliadku usporiadal v&nbsp;roku 2002 v&nbsp;parížskom Pompidouovom centre. Potom sa stiahol z&nbsp;verejnosti a&nbsp;žil vo svojom dome v&nbsp;alžírskom Marrákeši. Začiatkom roka 2008 mu diagnostikovali rakovinu mozgu a&nbsp;1. júna zomrel. Pochovaný je v&nbsp;Paríži, na jeho pohrebe sa zúčastnil aj vtedajší francúzsky prezident Nicolas Sarkozy s&nbsp;manželkou Carlou. Väčšinu jeho majetku, ktorý tvorili stovky významných umeleckých diel, financie i&nbsp;nehnuteľnosti, zdedil životný partner Pierre Bergé. Ten všetko predal a&nbsp;zisk venoval na výskum choroby AIDS.

Dvojica géniov: Desiatky rokov kraľovali Dior a Laurent svetovej móde

Výber pre vás

Dvojica géniov: Desiatky rokov kraľovali Dior a Laurent svetovej móde

Súvisiace články

Dentálne náhrady: Od bambusových kolíkov cez kosti, drahé kamene, zuby mŕtvych až po porcelán

Škoda lásky – a tých miliónov! Kto je za svetovým úspechom legendárnej pesničky?

Nemal ani na poštovné: Slávny spisovateľ Gabriel García Márquez bojoval s chudobou

Výber pre vás