Jaroslav Slašťan

Kremnica patrí medzi stredoveké mestá, ktoré v&nbsp;čase svojej slávy stáli v&nbsp;centre pozornosti panovníkov. Od roku 1290 sedel na uhorskom tróne Ondrej III. Keď ako 36-ročný začiatkom roku 1301 náhle zomrel, skončila sa vláda dynastie Arpádovcov, ktorá v&nbsp;Uhorsku trvala tri storočia. Rozhorel sa tvrdý zápas o&nbsp;trón, záujemcov o&nbsp;svätoštefanskú korunu bolo viacero. Prvým bol Václav, syn českého kráľa Václava II. z&nbsp;rodu Přemyslovcov, druhým bol syn dolnobavorského vojvodu Henricha I. Wittelsbacha Oto III. Bavorský z&nbsp;rodu Wittelsbachovcov a&nbsp;tretí, v&nbsp;tom čase len 11-ročný záujemca Karol Róbert, bol vnukom neapolského panovníka Karola II. a&nbsp;synom neapolského korunného princa Karola Martela.

Orografický celok: Kremnické vrchy
&nbsp;
Okres: Žiar nad Hronom
&nbsp;
Kraj: Banskobystrický
&nbsp;
Prvá písomná zmienka: rok 1328
&nbsp;
Počet obyvateľov: 4 804, z toho&nbsp; 2 304 mužov a 2 500 žien
&nbsp;
Obyvatelia nad 60 rokov: 1 438, z toho&nbsp; 580 mužov a 858 žien
&nbsp;
Obyvatelia do 18 rokov: 760

Kremnica

Nedá sa povedať, že by boli karty osudu rozdané v prospech Caroberta, ako ho nazývali v Neapolsku. Nakoniec sa Karol Róbert (1288 – 1342) predsa stal uhorským kráľom a počas jeho vlády dosiahlo stredoveké Uhorsko jeden zo svojich historických vrcholov. Z domoviny priniesol do Uhorska hospodárske skúsenosti a do hornouhorských banských miest zvolal skúsených baníkov a odborníkov na spracovanie zlata z viacerých stredoeurópskych krajín. Uskutočnil aj menovú reformu, zaviedol zlatý florén, mincu s vysokou rýdzosťou, ktorá sa vďaka svojej spoľahlivosti stala vyhľadávanou aj za hranicami Uhorska. Významne tiež podporoval mestá, výrobu a&nbsp;obchod. Zemepánov začal motivovať, aby nahlasovali náleziská vzácnych kovov, tým, že im umožnil za poplatok ťažiť kovy na vlastné meno.

Zlato a&nbsp;striebro sa z&nbsp;krajiny mohlo vyvážať len v&nbsp;podobe mince, nie ako surovina. 17. novembra 1328 udelil osade Cremnych Bana privilégium kráľovského mesta. Kremnica sa stala sídlom veľkej kráľovskej komory, ktorej právomoc vyše 200 rokov zaberala viac ako polovicu Slovenska. Bola na čele konfederácie siedmich banských miest ako hlavné banské mesto. V&nbsp;14. storočí bola v&nbsp;kremnických baniach najväčšia produkcia zlata v&nbsp;Uhorsku, ktoré sa tak stalo najväčším svetovým producentom drahých kovov. Podľa odhadov sa v&nbsp;Uhorsku ročne vyťažilo 2 500 kg zlata a&nbsp;10 000 kg striebra. Vďaka politickému zjednoteniu krajiny a&nbsp;hospodárskym a&nbsp;menovým reformám sa podarilo Karolovi Róbertovi vybudovať z&nbsp;Uhorska jednu z&nbsp;najvýznamnejších európskych mocností. Zlaté slobodné kráľovské mesto Kremnica hralo pri tomto nezastupiteľnú úlohu.

Súčasný primátor Mgr. Ing. Martin Novodomec (40) nahradil v&nbsp;nedávnych voľbách predchádzajúceho, ktorému sa po dvoch volebných obdobiach nepodarilo obhájiť svoj post a&nbsp;nezískal ani poslanecký mandát v&nbsp;župných voľbách. Nový primátor nie je nepopísaný list, Kremničania po­znajú nielen jeho názory a&nbsp;postoje, ale aj jeho prácu. „Toto mesto je úchvatné. Má všetko. Neskutočne krásnu prírodu, nádherné kultúrne pamiatky, strategickú polohu, nebo rovno nad strechami, súkromné príbehy i&nbsp;veľké dejiny, ktoré vyrážajú dych. Kremnica je mojím domovom, ktorú mám rád a&nbsp;ktorej úspechy mi robia radosť,“ hovorí. Novozvolený primátor pôsobil dve volebné obdobia ako poslanec mestského zastupiteľstva a&nbsp;do volieb, z&nbsp;ktorých vzišiel ako víťaz, išiel s&nbsp;tým, že má víziu a&nbsp;dostatok energie ju realizovať. Vraví tiež o&nbsp;odvahe presadzovať niekedy aj nepopulárne riešenia, ktoré až časom prinesú svoje ovocie i&nbsp;spokojnosť občanov.

Okolo seba chce ľudí, ktorí mu budú radiť a&nbsp;veriť a&nbsp;jeho cieľom je túžba mestu slúžiť a&nbsp;nie vládnuť a&nbsp;žiť z&nbsp;jeho zdrojov. „Chcem, aby sa z&nbsp;nášho mesta stalo krajšie a&nbsp;lepšie miesto pre život. Chcem sebavedomé a&nbsp;funkčné mesto. Vraví sa, že politika je umenie možného. Politika je napokon vždy o&nbsp;hľadaní riešení. Naše mesto má obyvateľom i&nbsp;návštevníkom čo ponúknuť. Kremnica má svoju históriu, štýl, architektúru a&nbsp;v&nbsp;neposlednom rade svoju hrdosť. Jej vzhľad by sa mal vymykať z&nbsp;obyčajného a&nbsp;priemerného,“ pokračuje s&nbsp;tým, že chce robiť veci poriadne a&nbsp;zodpovedne, s&nbsp;pridanou hodnotou do budúcnosti a&nbsp;nielen ako dobiehanie minulosti. Ako dodáva, je si vedomý, že ho čaká množstvo práce. „Práve mnohé nesprávne rozhodnutia a&nbsp;neriešenie naliehavých problémov sú najťažším dedičstvom dvoch posledných volebných období. Ten, kto chce veci naozaj meniť, musí mať cieľ, program, zanietenie a&nbsp;podporu ľudí,“ hovorí primátor Martin Novodomec.

Pokračovanie na ďalšej strane...

V&nbsp;súčasnosti je v&nbsp;slovenských knižniciach registrovaných takmer milión čitateľov, ktorí si ročne požičajú takmer 21 miliónov dokumentov. Okrem výpožičiek a&nbsp;tradičných knihovníckych služieb ponúka kremnická Knižnica Jána Kollára aj netradičné služby, čo je zásluhou najmä jej súčasného riaditeľa Petra Lyseka (66). „Je pravda, že knižnice dnes prebrali úlohy vzdelávacích, znalostných a&nbsp;komunitných centier. My sa však snažíme čo najviac priblížiť ľuďom a&nbsp;ich potrebám či záujmom. Aj preto sme ako prvá knižnica na Slovensku prišli so službou knihabus, keď starším, chorým či nemobilným občanom donesieme vybrané knižné dokumenty priamo domov. Zriadili sme Knižnicu na ulici, kde si naši občania môžu zadarmo zobrať knihy, ktoré nám niekto podaroval, alebo ich sem doniesť a&nbsp;spraviť tak niekomu radosť,“ hovorí pán riaditeľ.

Žijeme dobu, keď majú knihy veľkú konkurenciu v&nbsp;elektronických médiách, no napriek tomu patrí čítanie kníh stále k&nbsp;záľubám mnohých ľudí. Knižnice si môžu čitateľov udržať, pokiaľ budú ponúkať nielen knižné výpožičky, ale vytvárať aj príjemné prostredie na čítanie, miesta, kde sa čitatelia budú cítiť pohodlne a&nbsp;bezpečne. Nemôžu byť len miestom uloženia kníh, musia byť miestami stretnutí, podujatí a&nbsp;prednášok. Treba v&nbsp;nich vytvárať priestor pre záujmy a&nbsp;záľuby miestnej komunity, vybaviť ich priestormi na tvorivé aktivity a&nbsp;vzdelávanie. Toto si povedali aj v&nbsp;kremnickej knižnici a&nbsp;zriadili v&nbsp;detskom oddelení centrum, ktoré hlavne v&nbsp;zlom počasí a&nbsp;v&nbsp;zimnom období vyhľadávajú mamičky s&nbsp;deťmi.

„Miestnosť sme za pomoci základnej umeleckej školy vymaľovali, mestský úrad zakúpil vybavenie. Knižnica Família je otvorená pre širokú verejnosť, môže ju navštíviť každý bez ohľadu na členstvo v&nbsp;knižnici. A&nbsp;keďže máme v&nbsp;Kremnici jediné námestie na Slovensku, na ktorom sa dá sánkovať, minulé roky sme počas snehových nádielok bezplatne zapožičiavali sánky, boby a&nbsp;lopáre. Od budúceho roku prichádzame s&nbsp;ďalšou novinkou, počas uvítania do života dostane každý nový občan nášho mesta zadarmo čitateľský preukaz, chlapci modrej farby a&nbsp;dievčatká ružový,“ hovorí o&nbsp;netradičných nápadoch pán riaditeľ.

Peter Lysek po ukončení Pedagogickej fakulty UMB učil na tunajších základných školách. V&nbsp;osemdesiatom šiestom zbehol z&nbsp;pedagogického sveta do sveta kultúry, kde pracoval až do roku 2003 ako riaditeľ Mestského kultúrneho strediska. Je zakladateľom Kremnických novín, bol prevádzkovateľom kúpaliska Katarína, dlhoročným a&nbsp;nezabudnuteľným moderátorom Veľkonočného vajca, futbalových zápasov a&nbsp;mnohých iných podujatí. Preslávil sa svojím originálnym komentovaním podujatí, pretože má dar rozosmiať každého. Je organizátorom kultúrno spoločenského života Kremnice, pričinil sa o&nbsp;mnohé kultúrne a&nbsp;športové podujatia, ako sú futbalové zápasy hercov, novinárov a&nbsp;športových redaktorov, chodeckej desiatky, tenisových turnajov a&nbsp;rôznych karnevalov.

Už v&nbsp;16. storočí tu fungovalo evanjelické gymnázium, ktoré však bolo v&nbsp;dôsledku nariadenia cisárovnej Márie Terézie v&nbsp;roku 1748 zatvorené. V&nbsp;roku 1768 bolo otvorené katolícke gymnázium, ktoré viedol Rád sv. Františka po dohode s&nbsp;mestským magistrátom. Zatvorené bolo v&nbsp;roku 1852. O&nbsp;šesť rokov neskôr bola v&nbsp;Kremnici slávnostne otvorená Cisárska kráľovská nižšia reálka rozličných rečí – priama predchodkyňa dnešného gymnázia.Od svojho vzniku až do obdobia po prvej svetovej vojne sa síce škola svojím pomenovaním i&nbsp;dĺžkou štúdia menila, stále to však bola reálka. Vyučovacím jazykom bola od roku 1856 prevažne maďarčina, čiastočne nemčina, ako pomocný vyučovací jazyk tu po celý čas bol jazyk slovanský, čo bola v&nbsp;podstate čeština. Od roku 1883 sa povinným vyučovacím predmetom stáva latinčina, ktorá sa súčasne stáva aj povinným maturitným predmetom. Školské reformy viedli školu k&nbsp;viacerým premenám a&nbsp;menil sa aj jej názov, do roku 1953 to bolo gymnázium, od roku 1953 jedenásťročná stredná škola, od roku 1960 stredná všeobecnovzdelávacia škola a&nbsp;od roku 1969 až dodnes opäť gymnázium.

Bez ohľadu na názov táto škola počas svojej dlhej histórie pripravila do života nespočetné množstvo vynikajúcich matematikov, fyzikov, chemikov, prírodovedcov, lekárov, z&nbsp;ktorých mnohí patria k&nbsp;slovenskej i&nbsp;svetovej špičke. Z&nbsp;tých najvýznamnejších a&nbsp;najznámejších treba spomenúť jazykovedca a&nbsp;národného buditeľa Andreja Radlinského, vzdelanca a&nbsp;básnika Martina Rakovského, podpredsedu SAV prof. RNDr. Karola Marholda, CSc., či botaničku doc. RNDr. Ingrid Turisovú, básnikov a&nbsp;spisovateľov Jána Kollára či Kristu Bendovú. Absolvovali ju aj dvaja zo šestnástich banskobystrických biskupov – Žigmund Supan a&nbsp;Rudolf Baláž a&nbsp;tiež herec Ladislav Chudík.

Kremnické vrchy v&nbsp;zime lákajú desiatkami kilometrov upravovaných lyžiarskych bežeckých tratí pre rekreačných, ale aj náročných lyžiarov, v&nbsp;letnom období ponúkajú podmienky pre pešiu turistiku, ako aj cykloturistiku a&nbsp;veľkým lákadlom sa stala Via Ferrata na neďalekej Skalke. Ferrata predstavuje cestu zaistenú železnými prvkami, z&nbsp;pohľadu jej vyznávačov ide o&nbsp;akýsi prechod medzi náročným turistickým chodníkom a&nbsp;lezením. Na ťažších miestach sú stacionárne umiestnené body, cez ktoré vedú laná. Prvé ferraty skonštruovali počas prvej svetovej vojny talianski vojaci, aby sa mohli nepozorovane a&nbsp;rýchlo presúvať nedostupným terénom Dolomitov a&nbsp;prekvapiť tak nepriateľov.

Dnes zažívajú veľký boom a&nbsp;stávajú sa účinným riešením na prilákanie turistov mimo zimnej sezóny. „Rozmýšľal som, ako sem pritiahnuť ľudí aj v&nbsp;menej exponovanom období mimo zimnej sezóny. Ako vhodné riešenie sa mi zdalo vybudovanie ferraty. Ukázalo sa, že sa mimoriadne osvedčilo, lebo v&nbsp;období mimo lyžiarskej sezóny niekoľkonásobne stúpla návštevnosť. Ferrata na Skalke je v&nbsp;porovnaní s&nbsp;inými podobnými turistickými atrakciami na Slovensku výnimočná tým, že na relatívne malej ploche nájdu jej návštevníci všetky stupne náročnosti. Kto si na trasu netrúfne sám, môže využiť služby skúseného sprievodcu, pre prípad úrazov sú pripravení profesionálni aj dobrovoľní horskí záchranári,“ hovorí mestský poslanec a&nbsp;člen Horskej služby Kremnické vrchy Ivan Petráš (61).

Študoval figurálne sochárstvo na VŠMU v&nbsp;Bratislave u&nbsp;profesorov Fraňa Štefunka a&nbsp;Jozefa Kostku. Jedným z&nbsp;pedagógov známej kremnickej umeleckej školy bol aj Milan Ormandík (79), ktorý v&nbsp;Kremnici žije a&nbsp;pôsobí. Budúcich výtvarníkov na tunajšej umeleckej škole vzdelával dvanásť rokov. Chýbala mu však možnosť systematicky pracovať a&nbsp;keďže pociťoval nedostatok času na to, čo ho bavilo a&nbsp;napĺňalo, odišiel zo školstva a&nbsp;začal sa živiť vlastnou tvorbou. V&nbsp;týchto rokoch realizoval mnohé pamätné tabule, venoval sa monumentálnej tvorbe i&nbsp;klasickým figurálnym dielam v&nbsp;interiéroch a&nbsp;exteriéroch.

Po politickej zmene nastali pre výtvarníkov nové časy. „Pre mňa to bol úžasný rozlet. V&nbsp;slobode som našiel sám seba. Mohol som realizovať len to, čo som chcel a&nbsp;konečne sa rozbehnúť do iných dimenzií. Opustil som komerčnú tvorbu a&nbsp;začal sa venovať komornej. Tematicky som sa vrátil k&nbsp;pôvodným prameňom, ktoré neboli od ničoho závislé. Mohol som vystavovať a&nbsp;túto možnosť som aj využil. Pripravil som, či už sám alebo so synom Markom, niekoľko výstav doma aj v&nbsp;zahraničí,“ spomína akademický sochár.

Samostatnou kapitolou majstrovej tvorby sú diela určené do verejného priestoru – monumenty. Je autorom bronzovej plastiky Ľudovíta Štúra v&nbsp;Trenčíne, Pamätníka sv. Cyrila a&nbsp;sv. Metoda v&nbsp;Kútoch, bronzovej plastiky biskupa Štefana Moyzesa v&nbsp;Žiari nad Hronom, realizoval Krížovú cestu na banskobystrickej kalvárii a&nbsp;pri kremnickom dome smútku má svoje miesto bronzová plastika Sediacej ženy z&nbsp;roku 1988.

Desať rokov po odchode zo školstva sa vrátil a&nbsp;opäť sa na ďalších 15 rokov postavil za katedru. Jeho pedagogický návrat súvisel aj s&nbsp;nedostatkom odborných pedagógov. Keďže bol na voľnej nohe, po naliehaní vedenia strednej umeleckopriemyselnej školy začal vyučovať odbor umeleckého odlievania kovov. „Nikdy nebudem úplne spokojný, cítim, že som nevyčerpal všetko, čo je možné vyčerpať. No žijem s&nbsp;pocitom, že som svoje posledné roky nepremárnil, že som sa vedel sústrediť na systematickú prácu,“ hovorí majster sochár.

Dukáty vyrazené v tunajšej mincovni v KREMNICI v minulosti podopierali tróny mnohých panovníkov

Výber pre vás

Dukáty vyrazené v tunajšej mincovni v KREMNICI v minulosti podopierali tróny mnohých panovníkov

Súvisiace články

Spriaznené duše: Terénne zdravotné sestry sa s pacientmi rozprávajú aj o silvestrovskej polnoci

S profesorom KRČMÉRYM (†62) sa lúčili aj známe osobnosti: Dojemné slová manželky a detí

Okamih, na ktorý čakalo celé Slovensko: Policajti zadržali podozrivého z vraždy Eriky (+46)!

Výber pre vás