Kým Slováci platia 20-percentnú daň z pridanej hodnoty (DPH) na potraviny, Nemci ju majú 7-percentnú, Taliani 4-percentnú, Angličania a Malťania dokonca nulovú. Íri majú nulovú DPH na vybrané druhy potravín ako chlieb, mlieko, čaj, kávu a podobne, na zvyšné majú 4,8-percentnú. Obyvateľom niektorých štátov je naozaj čo závidieť. Ich vlády sa nesnažia vyciciavať ľudí tým, že z ceny každého rožka ide dvadsať percent do štátnej kasy, z ktorej potom platia za predražené zákazky svojim kamarátom.

Premiér Robert Fico niekoľkokrát naznačil, že DPH zostane 20-percentná, nemieni ju znižovať. Jeho argument? „Ak znížite DPH, nemá to absolútne žiadny vplyv na ceny, lebo obchodníci ich neznížia, čiže darujete 200 miliónov eur obchodníkom.“ Takže už vopred podozrieva obchodníkov, že sú nenažratí a ceny by neznížili. Problém tiež je, že súčasná vláda odmieta dodržať zákon. V minulosti bola DPH 19-percentná, no vláda Ivety Radičovej ju dočasne zvýšila na 20 %. Do zákona však vložila klauzulu, že ak deficit štátneho rozpočtu klesne pod 3 %, automaticky musia znížiť DPH naspäť na 19 %. Zvýšenie DPH vtedy Fico ostro kritizoval. Teraz, keď deficit klesol, odmieta daň znížiť.

Poslanec strany Most-Híd a bývalý minister pôdohospodárstva Zsolt Simon sa pred pol rokom pokúšal predložiť dva návrhy na zníženie DPH. Prvým návrhom bolo celoplošné zníženie na 19 %. Keby to vládny Smer odmietal, v druhom návrhu chcel znížiť DPH aspoň na potraviny z 20 na 10 %. „Zmietli všetky argumenty zo stola, oni nechcú pomôcť sociálne slabším. Čím je človek sociálne slabší, tým platí viac na DPH. Ľudia z nízkopríjmových skupín totiž väčšiu časť dajú na potraviny. Keď má niekto 300 eur mesačne, na potraviny dá 200, čiže dve tretiny svojho príjmu. Kto zarába 1 000 eur, určite nedá dve tretiny na potraviny, pomer je úplne iný,“ hovorí Simon.

Zníženie DPH na potraviny na 10 percent by sa už zrejme citeľne prejavilo na cenách v obchodoch, no Simon si spomína, že poslanci Smeru argumentovali rovnako ako predtým predseda Fico: „Tvrdili, že tak či tak by sa zníženie DPH neprejavilo v cenách pre spotrebiteľov a spôsobilo by výpadok peňazí pre štátnu kasu. Nesúhlasil som. Pri zavádzaní eura Ficova vláda vytvorila komisiu, ktorá sledovala, či zavedenie eura nespôsobí skryté zvýšenie cien. Pýtal som sa ich, prečo by podobná komisia nemohla pracovať aj pri znížení DPH. Sledovala by, či sa zníženie DPH prejaví na znížení ceny. Ale žiadny argument nepomohol, Ficova vláda riešenie, ktoré by pomohlo všetkým, odmieta. Radšej robí riešenia len pre niektoré skupiny obyvateľov, napríklad tie, čo jazdia vlakmi. Ak do niektorých dedín vlaky nechodia, nemajú žiadne zvýhodnenie. Sponzori Smeru dostávajú rôzne daňové úľavy, ako napríklad firma pána Babiša alebo bývalá firma terajšieho ministra hospodárstva Pavlisa. Ale riešenie, ktoré by pomohlo všetkým, nechcú.“

Ohľadom DPH sme oslovili ministerstvo pôdohospodárstva, ktoré má na starosti potraviny, no z tlačového oddelenia prišla výhovorka, že s otázkami sa máme obrátiť na ministerstvo financií. Napriek tomu, že o DPH na potraviny v minulosti hovoril aj minister pôdohospodárstva Ľubomír Jahnátek. Pred dvoma rokmi sa debatovalo o možnom znížení dane a Jahnátek vravel, že si nie je istý, či by nižšia daň znamenala aj trvalé zníženie cien potravín. Takže ministri zníženie ani nevyskúšali a napriek tomu vedia, že by potraviny nezlacneli.

Podobne ako na ministerstve pôdohospodárstva sme dopadli aj na ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny, ktoré rieši sociálnu politiku – s otázkami o dani nás odkázali na ministerstvo financií. Lenže ani tam sme nedostali odpoveď na otázky, či nepripravujú návrh na zníženie DPH. A ak nie, tak prečo, keďže vláda sa snaží pôsobiť ako sociálnodemokratická a poskytuje napríklad pre časť obyvateľov vlaky zadarmo. Úradníci z ministerstva financií poslali nič nehovoriace stanovisko, ktoré nedalo odpoveď ani na jednu z dvoch otázok.

V stanovisku píšu, akým spôsobom si členské štáty EÚ uplatňujú sadzby DPH, že každý štát si jej výšku určí individuálne a podobne. Pridali ešte vetu, že „na základe dostupných informácií týkajúcich sa uplatňovaných základných a znížených sadzieb DPH v jednotlivých členských štátoch EÚ možno konštatovať, že základná sadzba DPH je v 18 členských štátoch EÚ vyššia ako v SR. Medzi členské štáty EÚ s vyššou základnou sadzbou DPH patria napr. Maďarsko, Švédsko, Dánsko či Poľsko“. Zabudli však napísať, že okrem Dánska je vo všetkých štátoch, ktoré vymenovali, podstatne nižšia DPH na potraviny. Spomínali Poľsko, to však má DPH na jedlo a nealkoholické nápoje vo výške 5 %, kým Slováci 20 %. V Maďarsku je 18 %, vo Švédsku 12 %.

Porovnanie sadzby DPH na potraviny na Slovensku a v Európskej únii nevyznieva pre nás dobre. Najvyššiu DPH má Dánsko – 25-percentnú, Lotyšsko a Litva 21-percentnú a rovnakú ako Slováci platia v Belgicku a Estónsku. Všade inde je nižšia alebo podstatne nižšia. V úvode spomínané nulové sadzby niektorých štátov sú extrémom, no napríklad ľudia v susednom Rakúsku ju majú vo výške 10 %, v Česku 15 %, 5-percentných Poliakov sme už spomínali. Mnohé bohaté západné štáty sa tiež nesnažia plniť štátnu kasu prostredníctvom jedla. V gurmánskom Francúzsku je na základné potraviny sadzba 5,5 %, v Holandsku 6 %, v Luxembursku a Španielsku 4 %. Z vyspelých štátov, ktoré nie sú členmi Únie, treba spomenúť Švajčiarsko, kde je sadzba 2,5- až 3,8-percentná podľa druhu potravín.

Od slovenskej vlády určite nikto neočkáva zníženie DPH na 5 %, aby to negatívne neovplyvnilo verejné financie. No aspoň nejaké zníženie by pravdepodobne pomohlo nadýchnuť sa nielen obyvateľom, ale aj obchodníkom.

Sociálni iba pre niekoho: Prečo musia Slováci platiť jednu z najvyšších sadzieb DPH na potraviny?

Výber pre vás