Peter Ličák

Pani Anna Kučerová, vychovávateľka z&nbsp;levočskej základnej školy na dôchodku, je roky vernou čitateľkou nášho časopisu a&nbsp;k&nbsp;jej najobľúbenejšiemu čítaniu patrí v&nbsp;každom čísle tento seriál. Ako nám na pani Annu prezradila manželka jej syna Karola Zuzana Kučerová&nbsp;(39), starostka Spišského Hrhova, týždeň čo týždeň listuje v&nbsp;časopise s&nbsp;neskrývanou nádejou, že v&nbsp;ňom bude aj reportáž z&nbsp;jej obce. Reč o&nbsp;tom bola dokonca aj pri novoročnom stretnutí. „Zuzka, cítim, že ešte tejto zimy budú písať v&nbsp;seriáli aj o&nbsp;Spišskom Hrhove,“ predpovedala pred niekoľkými dňami pani Anna Kučerová svojej neveste. Tak, pani Anna, prišlo na vaše slová.

Poloha: Prešovský kraj, okres Levoča, región Spiš
&nbsp;
Prvá písomná zmienka: 1243
&nbsp;
Počet obyvateľov: 1&nbsp;850
&nbsp;
Nadmorská výška: 475 m

Spišský Hrhov

Zuzana Kučerová získala v&nbsp;Spišskom Hrhove svoj prvý starostovský mandát na dva roky v&nbsp;doplňujúcich voľbách, keď sa dovtedajší starosta Vladimír Ledecký po získaní poslaneckého mandátu v&nbsp;Národnej rade vedenia obce vzdal. „Po promóciách na Katolíckej univerzite v&nbsp;Ružomberku som pätnásť rokov pracovala na našom obecnom úrade, takže som dôverne poznala všetky problémy, ktoré prichodilo riešiť samospráve. V&nbsp;porovnaní s&nbsp;inými dedinami neboli dramatické, ale niekedy aj tie na prvý pohľad malé problémy dokážu ľuďom znepríjemniť život. Takže sa vo svojej práci držím toho, že žiadny problém sa nevyplatí zľahčovať, lebo raz nadíde deň, keď sa to vypomstí,“ hovorí o&nbsp;svojom pracovnom kréde starostka Spišského Hrhova.

ĎALŠIE FOTOGRAFIE Z ÚSPEŠNE SA ROZRASTAJÚCEJ OBCE NÁJDETE V GALÉRII

Máloktorá obec na Spiši zaznamenala v&nbsp;posledných rokoch taký enormný rozmach individuálnej bytovej výstavby, ako sa to udialo v&nbsp;Spišskom Hrhove. Za pár rokov tam pribudli celé ulice nových domov, prízemných, poschodových, murovaných i&nbsp;supermoderných dreveníc. O&nbsp;stavebné „funduše“ je stále veľký záujem, nečudo, z&nbsp;dediny je to päť minút cesty autom do Levoče i&nbsp;Spišského Podhradia, za pätnásť minút sa odtiaľ dostanete do Spišskej Novej Vsi, do Popradu to trvá asi o&nbsp;desať minút dlhšie. 

Skrátka, Spišský Hrhov je ideálna adresa pre ľudí, ktorí pracujú v&nbsp;niektorom z&nbsp;týchto spišských miest. Lenže kým domy rástli ako huby po daždi, kapacita vodovodnej a&nbsp;kanalizačnej siete ani čistiarne odpadových vôd sa nezvyšovala. A&nbsp;to je dnes jeden z&nbsp;najzložitejších problémov, ktorý obec ťaží. V&nbsp;dedine sme počuli názory, že výstavba ďalších domov by ho ešte skomplikovala, zrejme prichádza čas, keď bude treba individuálnu výstavbu pribrzdiť. Aspoň dovtedy, kým sa nezvýši kapacita miestnej vodovodnej a&nbsp;kanalizačnej siete.

Článok pokračuje na ďalšej strane.

„Počas poverenia zastupovať v&nbsp;plnom rozsahu práv a&nbsp;povinností starostu ma táto práca tak pohltila, že som sa o&nbsp;starostovský post rozhodla uchádzať najprv v&nbsp;doplňujúcich a&nbsp;po dvoch rokoch aj v&nbsp;riadnom termíne komunálnych volieb. A&nbsp;v&nbsp;oboch mi ľudia svojimi hlasmi prejavili najväčšiu mieru podpory a&nbsp;dôvery. Nehanbím sa priznať, že ma to naozaj veľmi potešilo,“ hovorí o&nbsp;svojom odhodlaní viesť obecnú samosprávu Zuzana Kučerová.

V&nbsp;tom čase sa štát rozhodol, že ako prebytočného majetku sa zbaví neobarokového kaštieľa so 17-hektárovým oploteným areálom. Na tomto pozemku mala pôvodne svoj kaštieľ rodina Görgeyovcov, jeden z&nbsp;najvýznamnejších spišských kolonizátorských rodov sa v&nbsp;dedine usadil už v&nbsp;roku 1278. Na konci 19.&nbsp;storočia jeho rodinnú kúriu kúpil člen starej spišskej grófskej rodiny Csákyovcov –&nbsp;gróf Vidor Csáky s&nbsp;manželkou Annou Normannovou-Ehrenfelsovou.

Na mieste starej kúrie si manželia dali postaviť nový, trojpodlažný kaštieľ, ktorý sa svojou architektúrou stal jedinečnou okrasou nielen obce, ale celého regiónu. Jeho stavbu zverili známemu viedenskému architektovi Heinrichovi Adamovi. Takmer celé zariadenie kaštieľa bolo vyrobené vo Viedni a&nbsp;v&nbsp;Budapešti. Na konci druhej svetovej vojny kaštieľ vyrabovali vojaci Červenej armády. Kaštieľ bol obývaný do roku 1945, potom v&nbsp;ňom sídlil detskýdomov, sirotinec, naposledy reedukačné centrum pre problémové dievčatá, kedysi známe ako polepšovňa.

„Štát ponúkal csákyovský kaštieľ na predaj za cenu stanovenú znaleckým posudkom, ktorý ju určil na 2,8&nbsp;milióna eur. Na obecnom úrade sa podchvíľou informovali záujemcovia, či by bolo možné stavať v&nbsp;areáli kaštieľa domy, lebo o&nbsp;také lukratívne pozemky by bol veľký záujem. Presne toho sme sa báli, tak sa obec začala uchádzať o&nbsp;kúpu kaštieľa s&nbsp;celým areálom. Stálo nás to veľa úsilia a&nbsp;presvedčovania, že najspoľahlivejším majiteľom kaštieľa bude obec. Považujem za veľké víťazstvo, že sme presvedčili štát, aby ho predal nám, dokonca sme ho kúpili za veľmi dobrú cenu 289-tisíc eur. Máme predstavu, že tam bude slávnostná sieň na sobáše či oslavy rôznych jubileí, časť kaštieľa chceme premeniť na atraktívne ubytovanie pre turistov, uvažujeme aj o&nbsp;vytvorení stálej expozície venovanej rodu Csákyovcov,“ pochválila sa nám skvelou kúpou pani starostka.

Predpokladá, že na rekonštrukciu kaštieľa bude obec potrebovať osem až desať miliónov eur. To je pre obecnú kasu priveľa, kaštieľ preto plánujú obnoviť peniazmi z&nbsp;eurofondov. Ako prvý príde na rad 17-hektárový park, ak všetko pôjde ako masle, kaštieľ s&nbsp;parkom by sa mal zaskvieť v&nbsp;pôvodnej historickej noblese do piatich rokov. „Máme veľkú výhodu v&nbsp;tom, že nebudeme musieť podstúpiť tortúru verejného obstarávania na vykonávateľa rekonštrukčných prác, lebo ich zveríme vlastnému obecnému sociálnemu podniku, teda ich urobíme za režijnú, nenadsadenú cenu,“ konštatuje Zuzana Kučerová.

Keď sa počas kovidovej pandémie spoločenský život zo Spišského Hrhova takmer vytratil, starostka hľadala spôsob, ako ho v&nbsp;rámci obmedzených možností aspoň trocha oživiť. Oslovila pekárskeho majstra a&nbsp;miestneho poslanca Ondreja Soľanu (50), či by nenatočil pre gazdinky video, na ktorom by im ukázal, ako si môžu doma upiecť chutný chlieb. „Bol to dobrý nápad, ale ja som ho ešte trocha vylepšil, video s&nbsp;postupom, ako si doma upiecť chlieb, sme nenatočili, ale piekli sme online. Pôvodne som uvažoval, že si spoločne, spojení cez mobily a&nbsp;iPady, upečieme iba chlieb, ale ženám sa to online pečenie tak zapáčilo, že sme to natiahli až na šesť pokračovaní. Tak som nielen Hrhovčankám, ale aj chlapom ukázal, ako si môžu doma okrem chleba upiecť aj vianočku, rožky, osie hniezda, škvarkové pagáče, lúpačky plnené domácim lekvárom," hovorí Ondrej Soľana.

A&nbsp;nebolo to len o&nbsp;pečení, svojimi nápadmi tomu dali aj pridanú hodnotu. „Raz sme piekli všetci v&nbsp;šatách z&nbsp;vreca, inokedy si ženy obliekli šaty svojich manželov či frajerov, tí sa zasa obliekli do ženských šiat, pri poslednom pečení sme sa vyparádili ako na maškarný ples. Manželka sa premenila na piráta, ja som si zvolil masku opice, poviem vám, všetci sme sa pri tom pečení dobre zabavili,“ spomína na online pečenie celej dediny pekársky majster. Chlieb považuje za Boží dar, najpodstatnejšie je správne pripravené cesto, to je podľa neho základom dobrého chleba. V&nbsp;levoč­skej pekárni si odkrútil 29&nbsp;rokov, do práce chodil výlučne na nočné zmeny, cesto na chlieb a&nbsp;pečivo začínali miesiť večer o&nbsp;šiestej, pece vypínali ráno piatej.

Väčšina rodiny pracuje v&nbsp;levočskej nemocnici. Manželka Mária je zdravotná sestra na detskom lôžkovom oddelení, dcéra Katka je zdravotná sestra na internom oddelení, jej manžel je chirurg, druhá dcéra Marianna je lekárka na ARO. 

Pani Mária Soľanová (49) sa od detstva túžila stať zdravotnou sestrou tak ako jej mama, ktorá bola zdravotníčkou na detskom oddelení v&nbsp;krompašskom špitáli. „Kým som dostala prácu v&nbsp;nemocnici v&nbsp;Levoči, sedem rokov som opatrovala klientov v&nbsp;charitnom dome pre kňazov v&nbsp;Spišskej Kapitule. Krajšiu prácu ako ošetrovať malých pacientov si ani neviem predstaviť, roboty máme na oddelení vyše hlavy, často deťom nahrádzame mamky, keď im je za nimi clivo. V&nbsp;týchto dňoch takého divného počasia máme najviac malých pacientov s&nbsp;hnačkovými a&nbsp;vírusovými ochoreniami, snažíme sa deťom vytvoriť domácu atmosféru, aby boli v&nbsp;pohode,“ povedala nám o&nbsp;svojej práci pani Soľanová, stará mama troch vnúčat.

Umeleckému remeslu sa venuje aj Danka Krigovská (33), uplatnenie našla v&nbsp;gravírovacej dielni obecného podniku. Rodáčka z&nbsp;Levoče, ktorá v&nbsp;Bijacovciach pod horským masívom Branisko vyštudovala odbor agropodnikanie, sa do Spišského Hrhova prisťahovala pred siedmimi rokmi. 

„Bolo to šťastné rozhodnutie, táto obec je ideálne miesto na bývanie, našla som si tu dokonca veľmi zaujímavú prácu. S&nbsp;pani Sidóniou Šándorovou vyrábame gravírované suveníry, darčekové predmety pre okolité mestské a&nbsp;obecné úrady. Najviac zákazníkov mávame pred Vianocami, ľudia si u&nbsp;nás radi kupujú gravírované ozdoby na stromčeky. Teraz už začíname vyrábať darčeky na sviatok svätého Valentína, potom to budú darčeky na Deň matiek, koncom školského roka k&nbsp;nám chodia deti po darčeky pre svojich učiteľov. Gravírujeme rôzne námety do dreva, kože aj plastu, ale ja preferujem gravírovanie do preglejky, z&nbsp;tej sme na vianočné stromčeky vyrobili počas adventu celú armádu anjelov,“ pochvaľuje si svoju prácu Danka Krigovská.

Dobrá kúpa skvostu: S pekárskym majstrom piekla v Spišskom Hrhove počas pandémie celá dedina

Výber pre vás

Dobrá kúpa skvostu: S pekárskym majstrom piekla v Spišskom Hrhove počas pandémie celá dedina

Súvisiace články

Multikultúrne Jesenské: Obec s dvoma názvami pripomína mestečko s rozličnými komunitami

Krv nie je voda: V tatranskej obci Ždiar skĺbili tradície s moderným cestovným ruchom

Dedinka Belá ako malé zjavenie: Vrátila sa tam grófska rodina

Výber pre vás