Peter Ličák

Mala však šťastie, že jej záchrana sa ocitla v&nbsp;rukách jedenásťročnej dcéry Timey a&nbsp;skúsenej operátorky Krajského operačného strediska záchrannej zdravotnej služby v&nbsp;Košiciach Miroslavy Takáčovej&nbsp;(48).

Kým človek nepotrebuje ich okamžitú pomoc, netuší, že v&nbsp;prípade vážnych akútnych zdravotných problémov či dokonca ohrozenia života je pripravených poskytnúť mu okamžitú odbornú pomoc 350&nbsp;pracovníkov ôsmich operačných stredísk záchrannej zdravotnej služby. Anonymní anjeli strážni v&nbsp;červených vestách tiesňovej telefónnej linky 155. Nepoznáme ich mená ani tváre, len ich pokojný, rozvážne znejúci hlas dodávajúci človeku v&nbsp;núdzi istotu, že zavolal na to správne číslo. Ich hlas je pre volajúceho takou istotou, akou je pre nevidiaceho biela palica.

„Vlani v&nbsp;našich operačných strediskách zazvonili telefóny tiesňového volania viac ako 869-tisíc ráz. Najčastejšie volali ľudia o&nbsp;pomoc pri ohrození života alebo zdravia na operačné stredisko v&nbsp;Košiciach, Prešove a&nbsp;v&nbsp;Banskej Bystrici,“ informovala nás manažérka komunikácie s&nbsp;verejnosťou Operačného strediska záchrannej zdravotnej služby Slovenskej republiky Petra Klimešová.

Vedúca operátorka košického operačného strediska Adriana Rozmanová (51) spresňuje, že vlani vybavili operátori tohto krajského strediska viac ako 143-tisíc volaní na tiesňovú linku a&nbsp;tento rok to bude podobné číslo. Kým sa stala členkou veľkej rodiny zdravotných záchranárov, pracovala ako zdravotná sestra na ARO v&nbsp;košickej nemocnici. Na vysokej škole absolvovala nadstavbové štúdium zamerané na záchranárstvo. „Roky som bola členkou posádky rýchlej zdravotnej pomoci, chodili sme k&nbsp;pacientom bez lekára, všetko bolo na našich pleciach a&nbsp;zodpovednosti. Bola to ťažká služba, ale tie skúsenosti z&nbsp;terénu nedá človeku žiadna škola. Keď v&nbsp;roku 2006 začal fungovať integrovaný záchranný systém, stala som sa jeho súčasťou. O&nbsp;rýchlu pomoc žiadajú naše operačné stredisko väčšinou seniori, osamelí ľudia, ktorí majú deti kdesi v&nbsp;ďalekých končinách sveta, a&nbsp;ľudia s&nbsp;chronickými chorobami. Často k&nbsp;nim ani nemusíme posielať sanitku s&nbsp;posádkou zdravotných záchranárov či dokonca s&nbsp;lekárom, stačí, keď sa s&nbsp;nimi porozprávajú naše operátorky, keď ich upokojí slovo lekára alebo psychológa,“ hovorí šéfka košického operačného strediska Adriana Rozmanová.

Operátorka Miroslava Takáčová&nbsp;(48), ktorá je aj skúsená záchranárka, vraví, že na tohtoročný pätnásty májový deň nikdy nezabudne. Ako operátorka tiesňovej linky 155 pracuje už sedemnásť rokov. Najprv ako zdravotná sestra, potom ako záchranárka zažila všelijaké prípady aj naliehavé tiesňové volania na linku 155, ale telefonát žiačky šiesteho ročníka zá­kladnej školy Timey Matejovej sa vymyká z&nbsp;rámca iných volaní o&nbsp;pomoc. „Bolo to volanie na našu tiesňovú linku, ktoré celkom určite prispelo k&nbsp;záchrane života jej mamky a&nbsp;možno aj života jej sestričky Vandy, ktorá prišla na svet len pred siedmimi dňami,“&nbsp;uviedla nás do výnimočného záchranárskeho príbehu pani Takáčová.

V&nbsp;ten deň ostala Timea, žiačka Základnej školy na Polianskej ulici v&nbsp;Košiciach, doma, aby bola poruke mamke, ktorá išla s&nbsp;jej sestričkou Vandou na kontrolné vyšetrenie na novorodenecké oddelenie do košickej univerzitnej nemocnice. „Keď nás môj brat priviezol zo špitála domov do dediny Sokoľ, kde sme si s&nbsp;manželom postavili dom, bol akurát čas na dojčenie, malá Vanda už začala pomrnkávať, dožadovala sa svojej obedňajšej dávky. Tak som si sadla v&nbsp;obývacej izbe na gauč, Vanda začala s&nbsp;chuťou plniť svoje bruško. A&nbsp;na viac sa nepamätám, len z&nbsp;rozprávania Timey, záchranárov a&nbsp;lekárov na neurologickom oddelení košickej nemocnice viem, čo sa od toho momentu dialo,“ hovorí Dominika Matejová, nadporučíčka cudzineckej polície v&nbsp;metropole východného Slovenska.

So slzami kotúľajúcimi sa po líčkach pokračuje v&nbsp;rozprávaní dramatického príbehu jeho hlavná hrdinka Timea. „Rada sa pozerám na dojčenie nášho bábätka, malá Vanda má ohromný apetít, len si tak pri dojčení blažene pomrnkáva. Sadla som si oproti nim do kresla, zrazu som si všimla, že mamke akosi neprirodzene vytočilo ústa, myslela som, že na mňa robí nejakú grimasu, ale hneď nato jej spadla ľavá ruka, na ktorej mala opretú Vandinu hlavičku. Už som sa začala báť, nevedela som v&nbsp;tej chvíli, čo sa to deje, tak som povedala: ‚Mamka, nežartuj!‘ Lenže mamka neodpovedala, tak som jej malú sestričku zobrala z&nbsp;náručia a&nbsp;položila som ju na stôl pred gaučom. Bolo to vlastne prvýkrát, čo som ju držala v&nbsp;rukách, dovtedy mi to rodičia nechceli dovoliť,“ spomína na udalosti tohto dňa Timea.

Kým pohľadala mobil, aby zavolala pomoc, mama spadla z&nbsp;pohovky na zem. Prvé číslo, na ktoré zavolala, bolo otcovo. „V&nbsp;nedeľu som odcestoval z&nbsp;domu na dvojtýždenný turnus do Dánska, kde pracujem ako zvárač. Okolo poludnia mi zavolala Timea, že mamke je zle, leží na zemi, na jej slová vôbec nereaguje, ide volať záchranárov na číslo 155, v&nbsp;škole na brannom cvičení ich učili, že v&nbsp;situácii, keď je ohrozené zdravie či život, treba volať pomoc na tomto čísle. Zavolal som susedovi Stanovi Haluškovi, ktorý má dom povyše nás, aby utekal k&nbsp;nám, na pomoc išli aj moji rodičia. O&nbsp;niekoľko minút mi Timea zavolala, že mamku už vezie sanitka do košickej nemocnice,“ spomína Timein otec Branislav.

„Keď sme ráno nastupovali do služby, vraveli sme si, že dnes 15.&nbsp;5. je náš deň, je to dátum, ktorý dáva číslo 155 tiesňového volania na operačné strediská záchrannej zdravotnej služby. Okolo poludnia sa mi na tejto linke ozval detský hlas, ktorý volal o&nbsp;pomoc pre svoju mamku. Timea mi až prekvapujúco pokojným hlasom, bez najmenšieho náznaku paniky či stresu povedala, že mamka leží na zemi, bojí sa o&nbsp;ňu, lebo na nič nereaguje, čudne dýcha. Len keď zaplače malá sestrička, tak sa snaží čosi povedať, ale nič jej nerozumie. Tak presne opísala mamkin zdravotný stav, že to poukazovalo na cievnu mozgovú príhodu. Hneď som vyslala do Sokoľa sanitku so záchranármi aj s&nbsp;lekárom, Timeu som popritom inštruovala, čo má robiť –&nbsp;zakloniť mamke hlavu, nepodkladať jej pod hlavu vankúš, obrátiť ju na bok, aby nehrozilo zadusenie prípadnými zvratkami, mala sledovať dýchanie i&nbsp;farbu mamkinej tváre. Klobúk dole, do bodky plnila bez náznaku paniky všetky moje rady,“ chváli Timeu operátorka tiesňovej linky 155 Miroslava Takáčová.

Vďaka rýchlemu zásahu dali lekári Dominiku Matejovú do poriadku za štyri dni, zavčasu sa im podarilo odstrániť z&nbsp;mozgu krvnú zrazeninu, ktorú na milimeter presne lokalizoval rádiológ MUDr. Jakub Fedorko. Za úspešný zákrok, pri ktorom ide o&nbsp;minúty, je pani Dominika vďačná neurologičke MUDr. Kataríne Klinčíkovej. Dramatický príbeh záchrany života mamy troch dcér sa skončil šťastne, jeho aktéri svorne tvrdia, že je to predovšetkým zásluha jedenásťročnej Timey, ktorá tento týždeň získala ocenenie Detský čin roka v&nbsp;kategórii záchrana ľudského života.

Detská hrdinka: Iba 11-ročná Tímea zachránila život svojej mame! Jej statočnosť vás ohúri

Výber pre vás

Detská hrdinka: Iba 11-ročná Tímea zachránila život svojej mame! Jej statočnosť vás ohúri

Súvisiace články

Ako jedna rodina: Ľuďom s poškodením zraku pomáhajú v Levoči už viac ako sto rokov

Svetové včely: Najchutnejší med na svete je z úľov pod Čergovom

Ateliér plný svätcov: Reštaurovanie sakrálneho dedičstva sprevádza silný pocit zodpovednosti

Výber pre vás