Mária Mišovičová

Za jej hereckými úspechmi bola veľká chuť hrať, ktorá jej priniesla aj roky driny. Presadiť sa v&nbsp;čase, keď najmä v&nbsp;talianskych filmoch kraľovala Gina Lollobrigida či Sophia Loren, nebolo vôbec jednoduché. Od detstva túžila po divadle. K&nbsp;umeleckému svetu mala blízko vďaka otcovi. Gaetano Masina bol huslista a&nbsp;záujem o&nbsp;umenie v&nbsp;dcére podporoval odmalička. Matka Anna Flavia učila literatúru na strednej škole, trvala na vzdelaní, ale dcériným umeleckým sklonom nebránila.

Giulietta mala troch starších súrodencov: sestru Eugeniu a&nbsp;dvojčatá brata Maria a&nbsp;ďalšiu sestru Mariu. Žili neďaleko Bologne v&nbsp;mestečku San Giorgio di Piano. Cirkevnú strednú školu absolvovala u&nbsp;rehoľných sestier uršulínok, ďalšiu časť mladosti prežila u&nbsp;ovdovenej tety v&nbsp;Ríme a&nbsp;tam navštevovala aj univerzitu. Začínala štúdiom literatúry, neskôr sa preorientovala na filozofiu a&nbsp;popri prednáškach sa stala členkou univerzitného divadelného klubu. Odtiaľ sa dostala i&nbsp;na javisko súboru Ateneo Theatre, kde si zahrala po boku Marcella Mastroianniho. Univerzitu ukončila doktorátom z&nbsp;filozofie a&nbsp;krátko učila na gymnáziu. Volanie umeleckých múz však bolo silnejšie a&nbsp;prvá príležitosť sa jej naskytla v&nbsp;rozhlase.

ĎALŠIE FOTOGRAFIE K PRÍBEHU VÝZNAMNEJ TALIANSKEJ UMELKYNE NÁJDETE V GALÉRII

Do povedomia sa dostala ako rozhlasová herečka, keď svojím charakteristickým hlasom stvárnila postavu Palliny v&nbsp;komediálnom seriáli o&nbsp;mladom manželskom páre Cico a&nbsp;Pallina. Scenáre jednotlivých častí písal vtedy novinár a&nbsp;maliar Federico Fellini. Práca v&nbsp;tomto seriáli sa nakoniec stala pre obidvoch osudnou. Giulietta mala 22 a&nbsp;Federico 23 rokov, keď sa po pár mesiacoch zosobášili. Ich manželstvo, uzavreté v&nbsp;roku 1943, bolo láskou na celý život. Bol to vzťah dvoch mimoriadnych osobností a&nbsp;určite v&nbsp;ňom neboli len šťastné chvíle. Ale ľúbili sa veľmi, ich zväzok bol pevný, skutočný, plný života. Strávili spolu 50&nbsp;rokov. Mali veľa spoločného, ale v&nbsp;mnohom boli dokonalými protikladmi, takže sa ideálne dopĺňali.

Článok pokračuje na ďalšej strane.

„Keď pracoval na nejakom nápade, v&nbsp;tvorivej fáze na svoju prácu veľmi žiarlil. Vtedy som sa ho nikdy na nič nepýtala. Potom ma však vždy hľadal, aby mi ukázal svoje nápady, kresby, skriptá, a&nbsp;pýtal sa ma, čo si o&nbsp;tom myslím,“ povedala Giulietta o&nbsp;svojom manželovi. O&nbsp;nej vždy hovorili oveľa menej ako o&nbsp;Federicovi. Ten na seba strhával pozornosť svojou tvorbou, filmovým hľadaním, svojím videním sveta a&nbsp;hlásaním –&nbsp;takto to vidím ja... Jeho svet bol jediný námet jeho filmov.

Giulietta zakrátko po svadbe čakala dieťa, lenže spadla na schodoch a&nbsp;prišla oň. Po necelých dvoch rokoch bola tehotná opäť, v&nbsp;marci 1945 sa im narodil syn Pierfederico, ktorého nežne volali Federicito, ale žil iba štyri týždne, skonal na zápal pľúc so zasiahnutím priedušiek. Bolelo to veľmi, Giulietta sa uzavrela do seba a&nbsp;táto téma zostala navždy tabu. Neskôr sa manželia zamerali najmä na prácu a&nbsp;natočili spolu celý rad slávnych filmov.

Skúsenosti pred kamerou začala Giulietta Masina zbierať v&nbsp;polovici štyridsiatych rokov 20.&nbsp;storočia. Prvýkrát sa predstavila vo vojnovej dráme Paisà v&nbsp;malej úlohe bez textu. Stvárnila mladú ženu stojacu na schodoch. Jej manžel sa na filme podieľal ako scenárista aj ako pomocný režisér. Nasledoval film Bez milosrdenstva, kde už na seba upozornila, a&nbsp;prišli prvé úspechy. Po ňom si zahrala v&nbsp;debutujúcej snímke Federica Felliniho Svetlá varieté a&nbsp;v&nbsp;dráme Európa ’51, ktorú režíroval Roberto Rossellini. 

Svetlá varieté vznikli v&nbsp;roku 1950, a&nbsp;hoci v&nbsp;tom čase mal Fellini na konte už dve nominácie na Oscara za scenáre, jeho režijný debut bol prepadák. Manželov to však na ich filmovej ceste nezastavilo a&nbsp;nasledovali ďalšie snímky, až prišla legendárna Cesta. V&nbsp;roku 1954 si odniesla z&nbsp;Benátok Zlatého leva za najlepší film a&nbsp;Strieborného za réžiu. O&nbsp;tri roky neskôr získala Oscara za najlepší cudzojazyčný film aj za pôvodný scenár.

V&nbsp;dráme Cesta hlavnú postavu potulnej komediantky a&nbsp;duševne chorej dievčiny Gelsominy skvele stvárnila Giuletta Masina. Despotického cirkusového siláka Zampana, ktorý si ju odkúpil od rodičov, si zahral americký herec Anthony Quinn. Komedianta a&nbsp;jeho pomocníčku doplnil povrazolezec s&nbsp;hanlivou prezývkou Matto –&nbsp;Blázon. Pokorná a&nbsp;naivná Gelsomina prežíva so silákom osamelý život na jarmokoch, v&nbsp;krčmách, táboria na pustých miestach. Citlivý Matto rozumie jej duši a&nbsp;pre Gelsominu je to nové poznanie, dovtedy niečo neznáme. Zampano počas putovania surovo napadne povrazolezca a&nbsp;zrejme nechtiac ho zabije. Bláznova smrť vyvolá u&nbsp;Gelsominy tiché šialenstvo, v&nbsp;takomto stave ju počas spánku opustí aj Zampo. Po pár rokoch narazí na jej stopu, no v&nbsp;tom čase je už Gelsomina mŕtva. Vtedy silák naplno pocíti vlastnú osamelosť a&nbsp;pocit strateného života.

Po uvedení Cesty začali Giuliettu nazývať aj Chaplin v&nbsp;sukniach, získala na svoju stranu divákov i&nbsp;kritikov, čakala ju medzinárodná sláva. Keď v&nbsp;snímke zahrala na trúbke, bolo to ako zjavenie. Geniálna melódia v&nbsp;tej chvíli premenila slabomyseľnú a&nbsp;úbohú Gelsominu na nedosiahnuteľnú a&nbsp;dôstojnú ľudskú bytosť. Odborníci i&nbsp;návštevníci nešetrili slovami uznania na adresu herečkinho výkonu. Ocenili, že mimikou v&nbsp;nich dokázala vyvolať obrovský príval emócií. V&nbsp;jednej chvíli sa Gelsomina smiala a&nbsp;o&nbsp;pár sekúnd mala smutnú tvár. Melanchólia sa striedala s&nbsp;optimizmom a&nbsp;podobne ako Charlie Chaplin bola Giulietta tragická i&nbsp;vtipná zároveň. Od prvých minút si ju diváci zamilovali.

Melódia skladateľa Nina Rotu, ktorá zaznela vo filme v&nbsp;podaní hlavnej hrdinky, prudko vyletela v&nbsp;rebríčkoch hitparád a&nbsp;stala sa európskym hitom. Federico Fellini vždy priznával, že jeho manželka mala na konečnej podobe filmu kľúčový podiel. Veľmi pomohla i&nbsp;jemu samotnému, keď sa počas natáčania Cesty psychicky zrútil. Lekári podľa príznakov usúdili, že šlo o&nbsp;klinickú depresiu. Život s&nbsp;duševne rozvráteným človekom bol pre Giuliettu náročný, vyžadoval si od nej nekonečné porozumenie a&nbsp;hlboko načieral aj do jej citových rezerv. No pomáhala mu, ako len mohla. Federico nakoniec skončil u&nbsp;psychoanalytika a&nbsp;postupne získal duševnú rovnováhu.

Ďalším významným filmom spojeným s&nbsp;oceneniami boli Cabiriine noci. Snímku v&nbsp;roku 1957 opäť režíroval Federico Fellini a&nbsp;hlavnú ženskú úlohu aj tentoraz zveril manželke Giuliette. Dráma zobrazuje niekoľko epizód zo života rímskej prostitútky Cabirie. Táto jednoduchá, naivná žena verí, že nájde pravú lásku, no muži, s&nbsp;ktorými sa zoznamuje, o&nbsp;jej city nestoja, iba ju využívajú. Jej pasák jej ukradne peniaze a&nbsp;zhodí ju z&nbsp;mosta do vody. 

V&nbsp;meste stretne herca, ktorý sa pohádal so svojou priateľkou, a&nbsp;Cabiria sa mu v&nbsp;tej chvíli zdá ako vhodná náhrada. Idú k&nbsp;nemu, no tam sa k&nbsp;nej správa surovo, navyše sa vráti jeho dievča. Cabiria radšej odíde. Po ňom sa zamiluje do nepríťažlivého účtovníka, ten ju dokonca požiada o&nbsp;ruku, ale aj z&nbsp;neho sa vykľuje podvodník. Ide mu len o&nbsp;jej peniaze a&nbsp;o&nbsp;to, aby ich dostal. Počas prechádzky v&nbsp;lese rozmýšľa, že ju zhodí zo skaly. Cabiria mu všetky peniaze dá. Zlomená sa v&nbsp;noci sama vráti do mesta a&nbsp;tam stretne partiu mladých ľudí. Až v&nbsp;ich spoločnosti sa začína radovať zo života.

Film získal Oscara za najlepší zahraničný film a&nbsp;množstvo ďalších ocenení. Skvelý herecký výkon podala Giulietta Masina, z&nbsp;festivalu v&nbsp;Cannes si odniesla ocenenie pre najlepšiu herečku, významných pôct sa jej ušlo aj na ďalších medzinárodných prehliadkach. V&nbsp;roku 2006 vo francúzskom filmovom magazíne Première za rolu prostitútky Cabirie obsadila 21.&nbsp;miesto v&nbsp;rámci hodnotenia Sto najlepších hereckých stvárnení všetkých čias.

Po tomto filme výnimočný manželský pár získaval ceny za svoju tvorbu skoro každý rok. Federico Fellini obsadzoval manželku do nezabudnuteľných tragikomických úloh. Stvárňovala drobné ženy, nie príliš pekné, nešťastné, zúfalé, zraňované osudom, ale večne túžiace po láske a&nbsp;šťastí. Podobnú rolu si zahrala v&nbsp;ďalšom skvelom filme pod manželovým režijným vedením Giulietta a&nbsp;duchovia. Po Gelsomine a&nbsp;Cabirii to už nebola rola dievčaťa, ale ženy, ktorá sa vyrovnáva s&nbsp;manželovou neverou, hľadá si cestu k&nbsp;samostatnosti, muža sa chystá opustiť. 

Okrem iných ocenení komédia získala aj Zlatý glóbus za najlepší zahraničný film. Pre denník New York Times vtedy o&nbsp;úspechu uviedla: „Po úspechu sa u&nbsp;vás vyvinie určitý druh strachu. Bojíte sa prijať úlohy, ktoré sú iné. Máte strach, že úspech, ktorý ste dosiahli, sa pominie. Bojíte sa sklamať kritikov i&nbsp;divákov. A&nbsp;tak som niekedy odmietla úlohy, o&nbsp;ktorých som teraz presvedčená, že by som ich zvládla veľmi dobre.“

Po filme Giulietta a&nbsp;duchovia, natočenom v&nbsp;roku 1965, Fellini dlhé roky manželku do svojich diel neobsadzoval. Ostatným spolupracovníkom bol pri filmovaní verný celý život, manželke nie. A&nbsp;to napriek tomu, že v&nbsp;jeho snímkach defilovali úžasné ženské portréty –&nbsp;dojemné, posmešné, hrozné... Ale ani jednu takúto postavu Giuliette neponúkol. Bez práce nezostala, oslovili ju aj iní režiséri, najmä talianski, no filmovania bolo omnoho menej. Sama obdobie rokov 1969 až 1985 označila za svoju umeleckú prestávku, ale úplnú pauzu si neurobila. V&nbsp;roku 1969 si zahrala po boku Katherine Hepburnovej v&nbsp;americkej komédii Bláznivá zo Chaillot, prvýkrát po anglicky.

Sporadicky sa objavovala v&nbsp;televízii, rozhlas jej však ponúkol väčší priestor. Niekoľko rokov v&nbsp;ňom mala literárny program Otvorené listy. V&nbsp;denníku La Stampa viedla rubriku životných rád. Z&nbsp;príspevkov potom zostavila knihu s&nbsp;názvom Denník tých druhých, ktorá v&nbsp;roku 1977 získala významnú literárnu Cenu Danteho Alighieriho. V&nbsp;tomto období sa aktívne zapojila aj do činnosti organizácie UNICEF. Na filmové plátno ju po dvadsiatich rokoch vrátil Felliniho veľký obdivovateľ a&nbsp;jeho priateľ režisér Juraj Jabubisko. Spriatelili sa tak veľmi, že ho taliansky režisér bral ako brata a&nbsp;často ho k&nbsp;sebe pozýval. V&nbsp;roku 1985 Juraj Jakubisko obsadil Giulettu do hlavnej postavy vo filmovej rozprávke Perinbaba. Stvárnila pani Zimu, spravodlivú rozprávkovú bytosť, ktorá na zemi riadi zimné počasie a&nbsp;občas zasiahne aj do života ľudí.

O&nbsp;rok nato jej rolu ponúkol aj manžel v&nbsp;poetickej komédii Ginger a&nbsp;Fred. Jej partnerom bol Marcello Mastroianni. Tvorili zostarnutý pár varietných tanečníkov, ktorí imitovali Ginger Rogersovú a&nbsp;Freda Astairea. Po ukončení kariéry a&nbsp;rozchode so svojím partnerom Ginger zostarla, viedla bežný počestný život, stala sa z&nbsp;nej láskavá babička, obyčajná a&nbsp;roztomilá zároveň. Marcello Mastroianni si zahral alkoholika, trocha trápneho, trocha dojemného zábudlivého popletenca, ktorý sa po rozchode so svojou životnou partnerkou duševne zrútil a&nbsp;skončil v&nbsp;blázinci. No má akýsi ošumelý šarm, pre divákov sympatický. Týmto filmom Federico Fellini zložil hold manželke Giuliette. Po premiére umelkyňa dostala viaceré ponuky na filmovanie, ale odmietla ich so slovami, že sa musí starať o&nbsp;manželovo zdravie.

V&nbsp;roku 1991 si zahrala vo filme naposledy. Federico Fellini natočil svoje posledné dielo Hlas mesiaca. Snímka je jedno veľké spomínanie a&nbsp;lúčenie so svetom filmu. O&nbsp;dva roky neskôr, v&nbsp;roku 1993, mu udelili piateho Oscara, tentoraz za celoživotné dielo. To isté leto ho postihla mozgová príhoda a&nbsp;na jeho žiadosť ho previezli do nemocnice v&nbsp;Ríme. V&nbsp;tom čase tam bola hospitalizovaná aj Giuletta a&nbsp;on jej chcel byť nablízku. Zomrel 31.&nbsp;októbra, deň po 50.&nbsp;výročí ich svadby. Giulietta ho prežila len o&nbsp;necelých päť mesiacov, ale mala ešte toľko síl, aby sa podieľala na organizácii jeho pohrebu. Na jej želanie obom nad rakvou hrali na trúbke melódiu z&nbsp;filmu Cesta. Zomrela ako 73-ročná na rakovinu pľúc. Manželia sú aj so synom pochovaní na cintoríne v&nbsp;Rimini, v&nbsp;rodnom meste Federica Felliniho. Ich bronzová hrobka má tvar korábu.

Chaplin v sukni: Giulietta Masina bola pôvabná aj v klaunských grimasách, ktorými nešetrila

Výber pre vás

Chaplin v sukni: Giulietta Masina bola pôvabná aj v klaunských grimasách, ktorými nešetrila

Súvisiace články

Takmer prvá dáma Marie Háchová: Prezident súhlasil, aby manželku nahradila dcéra

Rozprávač arabských príbehov: Za údajnú urážku viery spáchali na Nadžíba Mahfúza atentát

Geniálny novinár: Joseph Pulitzer si splnil chlapčenský sen o dobrodružstve

Výber pre vás