Jaroslav Slašťan

Izraelské ministerstvo cestovného ruchu očakáva každoročne počas vianočných sviatkov viac ako stotisíc turistov, pričom tretina z&nbsp;nich sa zúčastňuje na veľkých sviatočných oslavách a&nbsp;omšiach, ktoré sa konajú v&nbsp;Betleheme a&nbsp;Nazarete. Najvyššiu turistickú návštevnosť vtedy pociťuje miesto Ježišovho narodenia – Betlehem.

Do „hlavného mesta Vianoc“ prídu každoročne stráviť sviatky desaťtisíce pútnikov. Po pristátí na izraelskom Letisku Bena Guriona však moje prvé kroky smerujú na miesto, kde sa odohrali udalosti, ktoré predchádzali vianočnému príbehu. Putujem do rodnej dediny Jána Krstiteľa. Ain Karem či Ejn Kerem v&nbsp;preklade znamená „prameň vinice“.

Sem za Alžbetou, matkou Jána Krstiteľa, putovala zo 160 kilometrov vzdialeného Nazaretu tehotná Mária cez skalnaté výšiny Samárie a&nbsp;Judey. Nedá sa s&nbsp;istotou objasniť, či Mária bola Alžbetina vzdialená príbuzná alebo jej neter. Keďže hebrejčina nemá slová na označenie bratranca alebo sesternice, Lukášovo evanjelium hovorí iba o&nbsp;príbuznej. Pre veľký vekový rozdiel medzi nimi možno predpokladať, že ide o&nbsp;Máriinu tetu, sestru Máriinej matky.

POZRITE SI HLAVNÉ MESTO VIANOC V GALÉRII

Je hlavným mestom Betlehemského guvernorátu Palestínskej samosprávy a centrom palestínskeho cestovného ruchu a kultúry. Nachádza sa len 10 kilometrov od Jeruzalema. Väčšiu časť z&nbsp;približne 30-tisíc obyvateľov tvoria moslimovia, kresťania sú v&nbsp;menšine. Názov tohto mesta, ktoré sa nachádza na Západnom brehu Jordánu, v&nbsp;preklade znamená „dom chleba“. Prvý názov tejto starobylej obce bol Efrata, čo znamená „plodná“.
&nbsp;
V Knihe kroník sa píše, že presne 123 Židov sa sem vrátilo z babylonského zajatia. Stojí tu jeden z&nbsp;najstarších kresťanských chrámov, v ktorom sa nachádza miesto narodenia Ježiša Krista. Slávnostné obdobie odštartuje postavenie vianočného stromčeka na betlehemskom námestí oproti Bazilike narodenia Pána. Hlavná svätá omša sa usporadúva 25. decembra o polnoci, aby tak priamo oslávili príchod spasiteľa na svet. V tento deň viaceré rodiny organizujú púť k miestu Ježišovho narodenia.
&nbsp;
K&nbsp;pochodu sa pridávajú nielen turisti z celého sveta, ktorí majú niekedy iné vierovyznanie, ale aj domáce moslimské rodiny. Takýmto spôsobom dávajú najavo ochotu vychádzať s kresťanmi v mieri a&nbsp;porozumení. O&nbsp;titul vianočného mesta súperia viaceré svetové mestá. Niektoré mestá USA by ho chceli získať na základe bohatej vianočnej výzdoby, severské štáty vďaka domovu Santa Clausa, nemecké mestá zase pre svoje slávne vianočné trhy. Hlavným mestom Vianoc je však Betlehem – mesto, kde sa narodil Ježiš Kristus.

Betlehem

Po príchode do Nazareta som sa ubytoval v&nbsp;hoteli nachádzajúcom sa v&nbsp;blízkosti Baziliky zvestovania Pána – najväčšej mariánskej katedrály na Blízkom východe. V&nbsp;Ježišových časoch bolo toto mesto len osadou. Podľa vykopávok nemala viac ako 150 obyvateľov, ktorí žili v&nbsp;jaskyniach. Každá z&nbsp;nich mala kuchyňu, spací a&nbsp;obývací priestor, obilnice na skladovanie zrna a&nbsp;maštaľný kút pre domáce zvieratá.

Archeologické nálezy potvrdili, že už tunajšie židovsko-kresťanské spoločenstvo v&nbsp;raných kresťanských časoch uctievalo Ježišovo bydlisko. V&nbsp;jednej skalnej jaskyni objavili Kaplnku mučeníkov z&nbsp;2. storočia. Prosba vyškriabaná do steny kaplnky je naliehavá: „Ježiš Kristus, Boží Syn, príď na pomoc Genosovi a&nbsp;Elpisosovi.“ Práve v&nbsp;Nazarete sa Mária spoznala s&nbsp;budúcim manželom Jozefom.

Márii sa pred svadbou stala udalosť, ktorá sa nedá pochopiť. Zjavil sa jej archanjel Gabriel a&nbsp;oznámil jej, že sa stane matkou. „Anjel k&nbsp;nej pristúpil,“ opisuje udalosti evanjelista Lukáš a&nbsp;ďalej píše, že ju pozdravil, upokojil a&nbsp;oznámil jej, že našla milosť u&nbsp;Boha, počne dieťa a&nbsp;porodí syna. Dievča mu oponovalo, že muža nepozná, ale anjel jej povedal, že Duch Svätý na ňu zostúpi a&nbsp;moc Najvyššieho ju zatieni, a&nbsp;preto bude jej dieťa Božím Synom.

Keď sa anjel zjavil Márii, nepozdravil ju zvyčajným hebrejským pozdravom „šalom“, čo znamená „pokoj s&nbsp;tebou“, ale slovom „chaire“, teda „raduj sa“, ktoré zvyčajne prekladáme ako „zdravas“. Po zvestovaní anjela a&nbsp;Máriinom „fiat“ (nech sa stane) sa v&nbsp;tomto nenápadnom mestečku prevrátili dejiny sveta.

Pokračovanie na ďalšej strane...

Cieľom môjho pobytu v Nazarete bola návšteva Kostola svätého Jozefa a Jaskyne zvestovania, raných posvätných miest spojených s Ježišom, ktorých uctievanie siaha do prvého storočia. Vojská rímskeho vojvodcu Vespaziána po židovskom povstaní roku v 67 n. l. zrovnali so zemou v starom Izraeli všetky chrámy. Neušetrili ani ten v Nazarete.

V roku 326 dal na jeho ruinách postaviť cisár Konštantín baziliku. V roku 614 ju do základov vypálil perzský kráľ Husrav. Nanovo ju postavili križiaci v 11. storočí, v roku 1263 však padla za obeť ďalšiemu zúrivému ničeniu, tentoraz zo strany mamelukov. Štyristo rokov ostal Nazaret bez Božieho chrámu. Až v roku 1620 sa františkánom podarilo získať od Turkov ruiny starého chrámu.

V roku 1730 im dovolili postaviť nad Jaskyňou zvestovania nový kostol. Na jeho stavbu mali len osem mesiacov. Keďže táto stavba bola dosť chatrná, museli ju v roku 1954 zbúrať. O šesť rokov neskôr dostali františkáni povolenie postaviť v priestore zvanom Casa Nova podľa plánov talianskeho architekta Giovanniho Muzia dnešnú Baziliku zvestovania Pána, jediný moderný chrám vo Svätej zemi.

Stavebné práce trvali osem rokov. Stojí nad Jaskyňou zvestovania, jedným z najsilnejších miest, aké som vo Svätej zemi objavil. Je to jediné miesto na svete, kde je počas modlitby Angelus Domini povolené pred slová „anjel Pána“ a „slovo sa telom stalo“ vkladať ukazovacie zámeno „tu“ na zdôraznenie autenticity tohto mystického miesta.

„Tu anjel Pána zvestoval Panne Márii,“ začína sa táto modlitba. Stalo sa to pred dvetisícdvadsiatimi šiestimi rokmi práve na mieste, kde stojím. Neskutočné. Potvrdzuje to aj neďaleký nápis Verbum Caro Hic Factum Est – Na tomto mieste sa slovo telom stalo.

Rímsky cisár Augustus vydal príkaz vykonať súpis ľudí na celom svete, čím sa myslel svet ovládaný Rímom. Každý sa musel dať zapísať v&nbsp;meste, odkiaľ pochádzal jeho rod. Preto sa aj Jozef s&nbsp;tehotnou Máriou odišli dať zapísať do Betlehema. Nevie sa, či cestovali sami alebo sa pridali k&nbsp;ďalším pútnikom, ktorí putovali do Judey, aby sa vo svojom rodisku zapísali do sčítacích hárkov ako poddaní platiaci dane.

Jedna z&nbsp;možných trás z&nbsp;Nazareta do Betlehema viedla cez pretiahnuté ploché údolie popri Jordáne a&nbsp;pri Jerichu bolo treba zamieriť strmým výstupom na Jeruzalem. Druhá cesta bola síce kratšia, ale viedla cez nepriateľské územie Samaritánov (kmeň odštiepený od Izraela so sídlom v&nbsp;Samárii, v&nbsp;oblasti medzi Judeou a&nbsp;Galileou), popri vysoko vyčnievajúcom chráme, ktorý dal postaviť Herodes cisárovi Augustovi ako „vládcovi sveta“.

Ďalej pokračovala popri Bet El (bráne nebies) a&nbsp;zároveň popri mieste, kde sa patriarchovi Jakubovi prisnil rebrík, po ktorom vystupovali a&nbsp;zostupovali z&nbsp;neba anjeli. Ktorou cestou Jozef z&nbsp;Máriou putovali, nevieme s&nbsp;určitosťou povedať. Keď vystúpili na sedlo, kde dnes stojí kostol Mar Elija, ležal konečne cieľ ich cesty pred nimi.

Asi 150-kilometrová cesta z&nbsp;Nazareta do Betlehema im mohla trvať tri až štyri dni. Betlehem bol v&nbsp;týchto časoch osadou či mestečkom s&nbsp;menej ako tisíc obyvateľmi a&nbsp;názov mesta v&nbsp;preklade znamená „dom chleba“. V&nbsp;Knihe kroník sa píše, že presne 123 Židov sa sem vrátilo z&nbsp;babylonského zajatia a&nbsp;prvý názov tejto osady bol Efrata, teda „plodná“.

Betlehem je rodisko kráľa Dávida, svojho času pastiera oviec, ktorý triumfoval nad Goliášom. To preto sa nazýva Dávidovým mestom. „Keď prišla plnosť času,“ napísal Pavol v&nbsp;Liste Galaťanom, „Boh poslal na svet svojho syna.“ Písal sa rok 3754 „od stvorenia sveta“, ako to uvádza židovský kalendár, keď Mária porodila syna. Dali mu všedné meno Ježiš.

Ješua alebo Ješu je aramejská verzia hebrejského mena Jehošua, u&nbsp;nás známeho ako Jozue, čo znamená Pán zachraňuje. Je to teoforické meno, keďže obsahuje skrátený posvätný tetragram JHVH čítaný ako adonaj, čiže Pán.

A&nbsp;hoci toto meno skrýva hlbokú teológiu, v&nbsp;Ježišovej dobe bolo pomerne rozšírené, v&nbsp;starom Izraeli sa tak volal každý tretí chlapec. Okolnosti Máriinho pôrodu opisujú autori evanjelií so vznešenou ohľaduplnosťou. O&nbsp;nijakej inej udalosti v&nbsp;dejinách sa nevytvorilo toľko piesní, básní, chválospevov a&nbsp;príbehov.

Existuje čas „pred ním“ a&nbsp;čas „po ňom“ a&nbsp;k&nbsp;tomuto času pridávame dodatok anno Domini, čiže „v&nbsp;roku Pána“. Dieťa svojím príchodom zmenilo osud sveta viac než ktokoľvek iný. Keď mních Dionysius Exiguus v&nbsp;6.&nbsp;storočí počítal dátum tejto udalosti z&nbsp;Betlehema, čiže hodiny nula, podľa ktorej doteraz rátame náš letopočet, jednoducho sa prerátal.

Nebolo vôbec jednoduché vyrátať dátum Ježišovho narodenia s&nbsp;časovým odstupom niekoľkých storočí. Starovek nepoznal nijaký spoločne záväzný kalendár. Dnes sa čoraz viac historikov prikláňa k&nbsp;názoru, že Ježiš sa narodil v&nbsp;roku 7 pred naším letopočtom. Predpokladá sa, že biblickou hviezdou, ktorá zostala stáť nad Betlehemom v&nbsp;tomto roku, bola planéta Jupiter.

Skupina vedcov dokonca vypočítala presný čas Ježišovho narodenia. Podľa ich výpočtov sa narodil o&nbsp;16. hodine a&nbsp;38. minúte miestneho času v&nbsp;Betleheme 5. decembra roku 7 pred naším letopočtom. Práve vtedy totiž stáli planéty Jupiter a&nbsp;Saturn v&nbsp;znamení Rýb v&nbsp;najtesnejšej blízkosti.

V ďalší deň svojho pobytu navštevujem Bejt Sahur – Pole pastierov. Teda miesto, na ktorom archeológovia predpokladajú evanjelistami opisovaný pastiersky chotár. Toto miesto má mimoriadne čaro. Nachádza sa vo výške okolo 600 metrov nad morom a&nbsp;je to akési predmestie Betlehema.

Podľa tradície je Pole pastierov miesto, kde pastieri prijali od anjelov posolstvo o&nbsp;narodení Ježiša Krista. Na pamiatku tejto udalosti tu stojí kostol Gloria in excelsis Deo. Nedávno vykopané ruiny kláštora zo 4. storočia dokladajú, že toto miesto bolo už od prvých rokov kresťanstva uctievané ako posvätné.

Vráťme sa však k&nbsp;udalostiam, ktoré opisujú evanjelisti. O&nbsp;Ježišovom narodení sa v&nbsp;Lukášovom podaní ako prví dozvedeli pastieri. Ide o&nbsp;hlboké posolstvo, že práve ľudia na periférii, tí, ktorí dokonca nemohli ani len svedčiť na súde, majú privilégium pokloniť sa novonarodenému kráľovi ako prví a&nbsp;plní radosti mohli túto zvesť šíriť ďalej. Z&nbsp;týchto pasienkov k&nbsp;miestu Ježišovho narodenia sú to asi dva kilometre a&nbsp;pastieri zvyknutí na chôdzu ich určite prekonali peši asi za pätnásť minút.

Moslimské mesto Betlehem, ktoré ročne navštívia asi dva milióny pútnikov, je najväčšou turistickou atrakciou v&nbsp;Palestíne. Počas vianočných sviatkov sa upierajú oči celého kresťanského sveta na jeden z&nbsp;najstarších chrámov na svete – Baziliku narodenia Pána, pretože práve v&nbsp;nej sa koná najznámejšia polnočná omša.

Za jej postavenie treba vďačiť cisárovi Konštantínovi. Jeho predchodcovia po zničení Jeruzalema a&nbsp;jeruzalemského chrámu v&nbsp;roku 70 nášho letopočtu dali prestavať Jeruzalem, aby pod novým názvom Aelia Capolitana a&nbsp;pokrytý pohanskými stavbami patril viac Rímu než svetu. Podobný osud čakal Betlehem a&nbsp;Jaskyňu narodenia.

„Zatienil ju Adonisov háj,“ písal v&nbsp;roku 395 nešťastný svätý Hieronym v&nbsp;liste svojmu priateľovi Paulinovi z&nbsp;Noly. „Tam, kde plakalo kedysi malé dieťa Ježiš, oplakávajú pohania Venušinho milenca.“ Keďže šlo o&nbsp;jedno z&nbsp;prvých pútnických miest kresťanov, už v&nbsp;4. storočí tu vďaka spomínanému cisárovi postavili prvý kostol. Pri vzbure Židov v&nbsp;6.&nbsp;storočí tento chrám podpálili a&nbsp;úplne zničili.

Následne v&nbsp;tom istom storočí postavili nový chrám, ktorý tu s&nbsp;menšími úpravami stojí dodnes, teda už 1&nbsp;500 rokov. Zázrakom prežil aj kompletné zničenie mesta, ktoré v&nbsp;roku 1263 padlo za obeť ničivej zúrivosti sultána Bajbarsa. Do Baziliky narodenia Pána sa vstupuje nízkym portálom, ktorý sa nazýva Brána pokory. Tou som sa dostal do veľkej stĺpovej siene, ktorá nedávno prešla rekonštrukciou.

Aj tu platí „status quo“, čiže dohoda z&nbsp;roku 1853, podľa ktorej sa v&nbsp;bazilike môžu slúžiť iba pravoslávne liturgie, zatiaľ čo katolíkom je dovolené využívať toto miesto iba v&nbsp;určitom čase. Do samotnej Jaskyne narodenia sa zostupuje po strmých úzkych schodoch. Tu sa nedá spraviť nič inšie, iba padnúť na kolená. Pretože tu je tá strieborná hviezda, to najslávnejšie miesto, na ktorom Mária priviedla na svet dieťa.

Bod, ktorý prerástol do najväčšej udalosti všetkých čias. Pokľakol som pred ním na kamennú dlažbu neveľkej jaskyne a&nbsp;zahĺbil som sa do ticha. Som na konci cesty, objavil som vianočný príbeh, ktorý budem oddnes už navždy vidieť inými očami.

Niekoľko sviec a&nbsp;olejových lámp osvetľuje striebornú 14-cípu hviezdu. Nápis na nej vydáva svedectvo: Hic de virgine Maria Jesus Christus natus est (Tu sa narodil z&nbsp;Márie Panny Ježiš Kristus). Začali sa Vianoce.

V centre diania BETLEHEMSKÉHO PRÍBEHU: Zavítali sme na miesto Ježišovho narodenia

Výber pre vás

V centre diania BETLEHEMSKÉHO PRÍBEHU: Zavítali sme na miesto Ježišovho narodenia

Súvisiace články

Zlato a prach Mjanmarska: Bývalá Barma ponúka cestovateľom viac než Thajsko

Očakávané zoznámenie: Pravá tvár Dominikánskej republiky za bránami rezortu

Trochu iné Taliansko: Horná Adiža ponúka veľkolepé scenérie na každom kroku

Výber pre vás