Jozef Kollár

V&nbsp;Čároch je priezvisko Kráľovič rozšírené. Často sa líši usporiadaním dĺžňov a&nbsp;mäkčeňov. V&nbsp;minulosti jednotlivé rodiny dostali aj prezývky, aby sa dali lepšie rozoznať. Keď ste sa pýtali na Královiča, museli ste doplniť prezývku. „Ja som po otcovi zdedil prezývku Královič-Burél,“ prezradil Ing. Martin Královič, ktorý je starostom Čár od roku 2010. Najslávnejšou rodáčkou je legendárna herečka Mária Kráľovičová (†95), ktorá do hereckého neba odišla pred dvomi rokmi. Mala prezývku Šprinclová.

Prečo, to sa už asi nedozvieme, mne to pred rokmi prezradil môj nebohý strýko, lekár Štefan Litomerický, ktorý s&nbsp;ňou študoval na meštianke. „Aj keď by sme z&nbsp;minulosti dokázali nájsť rodinné prepojenie, tak je skôr namieste povedať, že rodinou s&nbsp;pani Máriou Kráľovičovou nie som. Pôvod nášho priezviska neviem spresniť. Skôr si môžem tipnúť, že s&nbsp;prihliadnutím na koncovku -ič môže mať toto meno pôvod na dnešnom Balkáne, keďže veľká vlna prisťahovalectva z&nbsp;dnešného Chorvátska do obcí v&nbsp;Trnavskom kraji sa konala najmä po bitke pri Moháči v&nbsp;roku 1526,“ zamyslel sa starosta.

Názov obce: 1392 – Cher, 1588 – Chiary, 1773 –&nbsp;Csary, 1786 – Cschari, 1808 – Csari, Cžary, 1863 – Csári, 1920 – Čáry, Čáre
&nbsp;
Populácia: 1 283 (rok 2021)
&nbsp;
Nadmorská výška: 167 m
&nbsp;
Rozloha: 14,95 km²
&nbsp;
Okres: Senica
&nbsp;
Vodné toky: Myjava, Čárska Kopánka, Čársky potok, Smolinský potok
&nbsp;
(Zdroj: Wikipédia)

Čáry

Mária Kráľovičová účinkovala v&nbsp;Slovenskom národnom divadle neuveriteľných 74&nbsp;rokov. Do rodnej obce sa často a&nbsp;rada vracala. Novinári a&nbsp;televízne štáby sa počas jej výnimočného života v&nbsp;dedine ukazovali pravidelne. Na slávnu herečku miestni spomínajú s&nbsp;láskou a&nbsp;úctou. Michaela Withlove, ktorá má Čároch jedno zo svojich kvetinárstiev, vraví, že nezabudnuteľná herecká diva si pred Dušičkami u&nbsp;nej cez sociálnu sieť objednávala kvety na hrob rodičov. „Osobne som ich tam zaniesla a&nbsp;veľmi rada,“ prezradila Michaela Withlove, ktorá je s&nbsp;podnikaním v&nbsp;tejto záhorskej obci spokojná.

ĎALŠIE FOTOGRAFIE Z NEVŠEDNEJ OBCE S ĽAHKO ZAPAMATOVATEĽNÝM NÁZVOM NÁJDETE V GALÉRII

Usmiata Vlasta Danihelová (80) sa na miestnom cintoríne stará o&nbsp;poriadok a&nbsp;čistotu. Aj keď sa medzi rečou posťažuje, že má boľavé koleno, ochotne nás dovedie k&nbsp;hrobu rodičov Márie Kráľovičovej, ktorej domáci nepovedia inak ako naša Marka. „Mali sme ju veľmi radi. Pochádzala z&nbsp;chudobnej rodiny. Keď bola malá a&nbsp;jej rodičia nemali peniaze na autobus, tak každé ráno chodila z&nbsp;domu pár kilometrov popri rieke na meštianku do Šaštína,“ spomenie pani Vlasta. „Do Čár chodila na každé hody, a&nbsp;keď jej to zdravie dovolilo, tak aj na Dušičky. Bola aj v&nbsp;porote súťaže, v&nbsp;ktorej sa varil guláš z&nbsp;diviny. Mala nás veľmi rada,“ smeje sa pani Vlasta, ktorá poznala aj herečkinho muža básnika a&nbsp;novinára Mira Procházku, ale ten vraj do Čár nechodil až tak často ako Marka.

Článok pokračuje na ďalšej strane.

V&nbsp;dedine asi nie je nik, kto by na pani Kráľovičovú nespomínal s&nbsp;láskou. Starosta ako jeden z&nbsp;rečníkov v&nbsp;SND sa na poslednej rozlúčke s&nbsp;ňou poďakoval za všetko, čo pre obec urobila. Urobil to na mieste, ktoré jej bolo zo všetkého najmilšie. „Veľmi rád by som zrealizoval v&nbsp;miestnom kultúrnom dome na jej pamiatku stálu výstavu či už niektorého jej divadelného kostýmu, alebo predmetov z&nbsp;jej divadelného života. Viackrát sme sa snažili rozvinúť túto myšlienku s&nbsp;jej dcérou Jankou Kocianovou, s&nbsp;ktorou som v&nbsp;kontakte, ale zatiaľ nie do úspešného konca,“ prezradil starosta.

Názov tejto obce si každý ľahko zapamätá. Podľa čoho ju takto pomenovali, však nie je celkom isté. Legendy sa tešia popularite, ale vo väčšine prípadov je skutočnosť iná. „Keď budem vychádzať od prvej písomnej zmienky, ktorá siaha do roku 1392, obec sa nazývala Cher, neskôr Chiary. Postupne mal tento názov viacero podôb, celkovo sa nám podarilo dopátrať ich až desať. Súčasný názov máme od roku 1920. Všetky sa nám podarilo ako pripomienku vývoja ná­zvov zvečniť v&nbsp;podobe 3D názvu obce s&nbsp;uvedením historických pomenovaní, ktorým sme oživili verejné priestranstvo pred vstupom do areálu kostola s&nbsp;cintorínom,“ priblížil starosta.

Podľa posledného sčítania mali Čáry v&nbsp;roku 2016 1&nbsp;290 obyvateľov. Každoročne ich veľmi mierne pribúda. Aj vďaka súčasnému počtu môžu prevádzkovať plnoorganizovanú základnú aj materskú školu a&nbsp;poskytovať ľuďom komunálne služby čo najkomplexnejšie. Starosta by si prial rozvoj služieb v&nbsp;oblasti obchodu a&nbsp;gastra, ale to určuje skôr trh a&nbsp;ekonomické možnosti. Čáry nie sú dedina, kde by ste mohli očakávať pamiatky. Ak by ste však prišli za oddychom, majú čo ponúknuť hubárom, zberačom medvedieho cesnaku, milovníkom cykloturistiky a&nbsp;prechádzok.

Záujem o&nbsp;výstavbu domov ponúka poloha obce a&nbsp;dostupnosť priemyselných oblastí v&nbsp;okolí Senice, Malaciek, ale aj blízkosť hraníc s&nbsp;Českom a&nbsp;Rakúskom. „Tak ako väčšina obcí na Záhorí, aj my bojujeme s&nbsp;nedostatkom stavebných pozemkov, o&nbsp;ktoré by bol záujem, ale rozdrobenosť a&nbsp;nevysporiadanosť vlastníckych podielov nám komplikujú rozvoj. Projekty, na ktorých sme v&nbsp;minulosti pracovali, sú naplnené. V&nbsp;súčasnosti sa pokúšame nájsť nové možnosti na&nbsp; výstavbu, ktoré budeme môcť ponúknuť mladým rodinám,“ upozorňuje Martin Královič.

Jedným z&nbsp;„ťahákov“ môžu byť obecné bytovky. Aktuálne majú Čáry dva menšie bytové domy vo vlastníctve obce. V&nbsp;minulosti sa snažili skôr rozvíjať možnosti pre individuálnu bytovú výstavbu. Ísť cestou veľkého počtu nájomných bytov však nebýva vždy pre obce bezpečné. Platí to najmä pre dediny, ktoré majú obmedzený rozpočet. „Finančné nástroje na výstavbu existujú, ale nie vždy je to najvhodnejšia forma výstavby, najmä v&nbsp;malých obciach, ako je naša. Ale aj tu narážame na problém s&nbsp;pozemkami,“ doplnil starosta.

Materská škola v&nbsp;Čároch stojí pri lese v&nbsp;strede obce. Pokojné pro­stredie s&nbsp;veľkým dvorom podnecuje prirodzenú túžbu detí po poznávaní, tvorení a&nbsp;experimentovaní. „Naším poslaním je vytvárať miesto, kde sa cítia bezpečne a&nbsp;šťastne. Individuálne nadanie každého dieťaťa podporujeme tým, že využívame prvky montesorriovskej pedagogiky, filozofie waldorfskej pedagogiky, hravú formu anglického jazyka, veľa hravých aktivít v&nbsp;súlade so štátnym vzdelávacím programom pre predprimárne vzdelávanie,“ vymenovala riaditeľka materskej školy Monika Poláková.

Veľký dôraz kladú na kvalitných pedagógov. Učiteľky na sebe neustále pracujú a&nbsp;vzdelávajú sa. Podporujú zdravý životný štýl projektovým vyučovaním Zeleninkové šialenstvo a&nbsp;Ovocné dni, kde sú preškolené ako lektorky. Veľkú pozornosť venujú prosociálnym aktivitám, pretože je dôležité budovať od útleho veku zmysel pre empatiu, autoritu, komunikáciu, pocit zodpovednosti, ale aj prekonávať strach, odbúravať stres, rešpektovať a&nbsp;byť rešpektovaný. Práve preto spolupracujú s&nbsp;Centrom pedagogického-psychologického poradenstva a&nbsp;prevencie v&nbsp;Senici a&nbsp;s&nbsp;pedagógmi a&nbsp;so študentmi katedry sociálnych štúdií Trnavskej univerzity.

Keďže škôlka susedí s&nbsp;unikátnym lužným lesom vyhláseným za obecné chránené územie, ktorý je posledný svojho druhu pri rieke Myjave, deti trávia veľa času v&nbsp;prírode. Zapájajú sa do diania v&nbsp;obci, pripravujú programy pre dôchodcov a&nbsp;rôzne akcie s&nbsp;rodičmi. Základná škola, v&nbsp;ktorej deti pokračujú vo vzdelávaní, je podľa slov riaditeľky Zlatice Komornej škola rodinného typu s&nbsp;individuálnym prístupom k&nbsp;deťom. Je zrekonštruovaná, vybavená modernou interaktívnou technikou, jazykovým a&nbsp;chemicko-fyzikálnym laboratóriom. „Pedagógovia sa deťom venujú aj v&nbsp;mimovyučovacom čase. V&nbsp;školskom areáli máme multifunkčné ihrisko, na ktorom sa deti rady hrajú a&nbsp;športujú,“ prezradila. Výrazne sa zúčastňujú na kultúrnom rozvoji obce. Veľký dôraz kladú na ochranu životného prostredia, zážitkové vyučovanie a&nbsp;kritické myslenie.

Futbalový klub v&nbsp;Čároch založili v&nbsp;roku 1924. Po kluboch v&nbsp;Senici a&nbsp;Šaštíne je tretí najstarší v&nbsp;okrese Senica. Prvú jedenástku sformovali zo študentov a&nbsp;z&nbsp;chlapcov, ktorí bosí hrávali futbal s&nbsp;handrovou a&nbsp;občas aj s&nbsp;gumenou loptou, ale tá vraj rýchlo praskla. Prvú koženú loptu doniesol z&nbsp;Viedne do obce Gabriel Pavlík v&nbsp;júli 1924. Každý hráč platil do spoločnej pokladnice po dve koruny, za ktoré sa nakupoval výstroj. Prvý priateľský zápas sa v&nbsp;Čároch uskutočnil koncom júla 1924 po zbere úrody na strnisku pri božej muke. Súperom boli študenti zo Šaštína. V&nbsp;tomto zápase Čáry tesne prehrali 3&nbsp;:&nbsp;2. Po zápase so Šaštínom bola ustanovujúca schôdza, na ktorej zvolili výbor a&nbsp;oddiel sa uzniesol na názve Športový klub Čáry. Prvým predsedom bol Ferdinand Halás. Trénovalo sa na ulici každý deň až do neskorých večerných hodín.

Činnosť klubu prerušila druhá svetová vojna, po kapitulácii fašistického Nemecka ho obnovili. Najväčšiu futbalovú slávu dosiahli Čáry v&nbsp;roku 1954. Ako víťaz prvej triedy postúpili na majstrovstvá kraja (vtedy to bola tretia najvyššia súťaž v&nbsp;Československu), kde ich súpermi boli také mužstvá ako Senica, Dunajská Streda, Galanta, Senec, Sereď, Piešťany, Malacky... V&nbsp;roku 1964 boli pri príležitosti 40.&nbsp;výročia založenia klubu dostali do užívania nové kabíny vybudované brigádnickou činnosťou hráčov, fanúšikov aj obyvateľov. Vytúženého postupu sa ŠK Baník Čáry dočkal v&nbsp;sezóne 1978/79, keď postúpil do I. B triedy majstrovstiev kraja. „V&nbsp;súčasnosti pôsobia v&nbsp;siedmej lige –&nbsp;Majstrovstvá oblasti. Výborné výsledky dosahuje starší dorast štvrtá liga Západ a&nbsp;súťažne hrávajú aj mladší žiaci U13 a&nbsp;prípravka U11, ktorá nám robí veľkú radosť,“ povedal funkcionár klubu Dušan Ozábal.

Za posledných päť rokov si svojpomocne za výraznej pomoci obecného úradu vybudovali tréningovú plochu, závlahu hlavného ihriska aj osvetlenie hracej plochy. Z&nbsp;liahne ŠK Baník Čáry vyšli kvalitní futbalisti. Anton Bílý hrával za Slovan Bratislava a&nbsp;bol aj reprezentantom Československa. Za Slovan Bratislava a&nbsp;Duklu Banská Bystrica bojoval aj Ferdinand Polák. Bol dorasteneckým reprezentantom Československa, ktoré v&nbsp;roku 1968 vyhralo vo Francúzsku turnaj UEFA, čo boli majstrovstvá Európy hráčov do osemnásť rokov. V&nbsp;reprezentácii A&nbsp;mužstva Československa si zahral aj rodák z&nbsp;Čár, Jozef Šajánek, ktorý však futbalovo vyrastal v&nbsp;Senici. V&nbsp;doraste Slovana Bratislava hrávali Ivan Vizváry, Vladimír Mihalík a&nbsp;v&nbsp;súčasnosti Šimon Rúsek, ktorý si ako 16-ročný zahral aj mládežnícku Ligu majstrov v&nbsp;zápase Celtic Glasgow –&nbsp;Slovan.

Penzisti v&nbsp;Čároch žijú naplno. Z&nbsp;podnetu vtedajšieho starostu bolo 20.&nbsp;februára 2003 zvolané zhromaždenie dôchodcov. Na tomto zhromaždení založili základnú organizáciu Jednoty dôchodcov na Slovensku (JDS) v&nbsp;Čároch. Na ustanovujúcej schôdzi sa zúčastnilo 23&nbsp;seniorov. Členská základňa postupne narástla až na súčasných 95&nbsp;členov. Postupne narastal aj počet akcií, ktoré organizovali, až po aktuálnych približne 40&nbsp;za rok. „Naše akcie sa dajú rozdeliť na spoločenské, športovo-turistické a&nbsp;skrášľovacie. Zo spoločenských akcií sú to fašiangové slávnosti, do ktorých zapadajú aj naše výročné členské schôdze, po ktorých nasledovalo posedenie a&nbsp;zábava pri hudbe. K&nbsp;spoločenským akciám patrilo organizovanie osláv MDŽ, Dňa matiek, mesiaca úcty k&nbsp;starším i&nbsp;Dňa vojnových veteránov,“ vraví Marián Halás, predseda JDS v&nbsp;Čároch.

Absolvovali aj niekoľko akcií mimo obce, ako bol zájazd na výstavu záhradkárskych potrieb v&nbsp;Trenčíne, Nitre, Bratislave, do Ostrihomu, Košíc, Vysokých Tatier či na predvianočné trhy v&nbsp;Trnave a&nbsp;Bratislave spojené s&nbsp;návštevou parlamentu. Zaujímavá je aj športová činnosť seniorov. „Asi najviac sa naši členovia tešia na každoročné športové hry seniorov, na ktoré prichádzajú aj domáci rodáci zo širokého okolia, keďže chýr o&nbsp;fantastickej atmosfére na nich sa rozniesol široko-ďaleko. Zúčastňujeme sa na okresných športových hrách seniorov v&nbsp;Senici. Čárski dôchodcovia okrem účasti na turistických a&nbsp;cykloturistických akciách po okolí usporadúvajú každoročne turistický pochod Čáry na počesť SNP. Zo skrášľovacích akcií spomeňme veľkonočné vajíčko, adventný veniec, brigády pri kostole a&nbsp;na cintoríne,“ vymenoval Marián Halás. Samostatnou kapitolou je súťaž vo varení guláša Gulášmajster, do ktorej je zapojená skoro celá dedina a&nbsp;široké okolie. Družstvo JDS Čáry ju už trikrát vyhralo. Treba spomenúť aj mikulášske posedenie pri kapustnici a&nbsp;pravidelne sa podieľajú na organizovaní vianočných trhov, ktoré boli poňaté skôr v&nbsp;rodinnom duchu.

Keď sme v&nbsp;Čároch, nemôžeme obísť ani miestnu baňu, v&nbsp;ktorej sa už dlhšie nefára. Smutný je pohľad na desiatky odstavených železničných vagónov v&nbsp;jej okolí. Koncom roka 2022 Hornonitrianske bane Prievidza pozastavili ťažbu v&nbsp;dobývacom priestore Gbely&nbsp;III v&nbsp;Bani Čáry. Napriek tomu, že boli dodržané všetky technicko-bezpečnostné opatrenia, zložité banskotechnické a&nbsp;geologické pomery súvisiace s&nbsp;prírodnými podmienkami nepriaznivo vplývali na bezpečnosť zamestnancov a&nbsp;ohrozovali prevádzku bane. 

Aká je situácia dnes? „Ťažba uhlia v&nbsp;našej obci bola v&nbsp;roku 2022 oficiálne pozastavená, ale dovolím si povedať, že ukončená. Okrem opísaných dôvodov k&nbsp;tomu prispelo ukončenie prevádzky elektrárne v&nbsp;Novákoch, keďže to bol výhradný odberateľ uhlia z&nbsp;našej obce,“ vyjadril sa starosta. Podľa jeho slov ukončenie ťažby malo na obec negatívny finančný dosah v&nbsp;nie práve najvhodnejšom období. Areál Bane Čáry je aktuálne bez využitia a&nbsp;o&nbsp;jeho ďalšom osude nemajú žiadne informácie.

V&nbsp;posledných rokoch sa v&nbsp;záhorskej dedine snažili opraviť, obnoviť a&nbsp;zveľadiť všetko, čo bolo v&nbsp;ich možnostiach. Postupne komplexne obnovili kultúrny dom, základnú školu, verejné osvetlenie, prestavali nevyužitú prevádzkovú budovu na bytový dom, zrekonštruovali časť miestnych komunikácií, chodníkov, vybudovali zberný dvor a&nbsp;vybavili obec novou komunálnou technikou. 

„Veľa práce nás ešte čaká. Medzi najväčšie investičné dlhy v&nbsp;obci patrí chýbajúca telocvičňa, kanalizácia, komplexná obnova budovy materskej školy a&nbsp;ďalšia podpora individuálnej bytovej výstavby. Všetko sú to však finančne náročné projekty, ktoré si vyžadujú dlhoročnú prípravu a&nbsp;zabezpečenie financovania z&nbsp;dotácií a&nbsp;externých zdrojov,“ vyratúva starosta Martin Královič, ktorý sa vo voľnom čase zo všetkého najviac venuje manželke a&nbsp;dvom malým dcéram, cestovaniu a&nbsp;mototuristike. Doplnil, že aj knižnicu majú celkom slušne zaplnenú kvalitnou literatúrou.

Čáry nie sú čary: Prečo sa herečka Mária Kráľovičová rada vracala do svojho rodiska?

Výber pre vás

Čáry nie sú čary: Prečo sa herečka Mária Kráľovičová rada vracala do svojho rodiska?

Súvisiace články

Oravská Lesná: V najchladnejšej, ale krásnej obci žijú len tí, čo ju majú naozaj radi

Dedina kúsok od chladiacich veží: Keď sa v Kalnej nad Hronom niečo podarí, je to radosť

Sedem hororových rokov: Domáci z Pavloviec nechcú vyzerať ako filiálka mesta

Výber pre vás