Vladimír Kampf

Štátny tajomník ministerstva zdravotníctva Michal Palkovič vyhlásil, že pôrodnice, v&nbsp;ktorých ročne príde na svet menej ako 400 detí, by mali ukončiť činnosť. Týka sa to pôrodníc v&nbsp;Snine, Kráľovskom Chlmci, Revúcej, Myjave a&nbsp;Partizánskom. V&nbsp;Snine sa dali do boja proti tomuto rozhodnutiu okrem iných aj dve dámy, ktoré v&nbsp;regióne robia kus dobrej práce a&nbsp;snažia sa, aby v&nbsp;severovýchodnom cípe Slovenska niečo zostalo, aby sa tam ľuďom dobre žilo a&nbsp;aby odtiaľ neodchádzali. Jana Karľová a&nbsp;Nadežda Sirková broja proti tomu, aby tam ozaj nič nebolo. Vraj ministerské rozhodnutie ešte nie je hotová vec. Východ našej krajiny je už tradične pre štátnych úradníkov v&nbsp;Bratislave príliš vzdialený na to, aby mu rozumeli a&nbsp;aby dokázali posúdiť podmienky, v&nbsp;ktorých tam ľudia žijú, a&nbsp;to, čo na život potrebujú.

V&nbsp;Novej Sedlici, najseverovýchodnejšej obci Slovenska, len ťažko niekto ľuďom vysvetlí, že keď to majú za dobrého počasia do pôrodnice v&nbsp;Snine hodinu cesty autom, tak ich už nezabije ďalšia viac než polhodina do Humenného. Samozrejme, len v&nbsp;dobrom čase a&nbsp;nie počas zimy. Je to kraj, kde rôzne ministerstvá mávajú na ľudí vztýčeným prostredníkom. Tak to cítia domáci.

Na stránke ministerstva zdravotníctva píšu: „Na pacienta orientovaná reforma prvýkrát stanovuje prísne a&nbsp;verejné čakacie lehoty na plánovanú zdravotnú starostlivosť. Určuje tiež časovú dostupnosť zdravotnej starostlivosti a&nbsp;kvalitatívne ukazovatele pre jednotlivé nemocnice.“ „Nosnou myšlienkou reformy je takzvaná cesta pacienta. Ľudia so zdräavotnými ťažkosťami budú presne vedieť, ktorá nemocnica v&nbsp;ich okolí im poskytne adekvátnu starostlivosť v&nbsp;adekvátnom čase a&nbsp;adekvátnej kvalite. Samotné úrovne nemocníc sú práve z&nbsp;hľadiska kvality nepodstatné. V&nbsp;princípe hovoria len toľko, aký objem zdravotnej starostlivosti zariadenie poskytuje. V&nbsp;podstate aj dnes vidíme rozdiel medzi veľkou a&nbsp;malou nemocnicou. No o&nbsp;kvalite starostlivosti to nehovorí v&nbsp;zásade nič,“ vyjadril sa niekdajší minister Vladimír Lengvarský, ktorý kategorizáciu nemocníc podpísal.

Žiaľ, tabuľky nezohľadňujú niekoľko dôležitých terénnych a&nbsp;geografických špecifík kraja. „Akékoľvek mestečko či dedina niekde vo vnútrozemí Slovenska si zvyčajne môže vybrať z&nbsp;viacerých možností a&nbsp;cestovať na viacero svetových strán. U&nbsp;nás máme len jednu možnosť. Nemáme na výber. Aj mne sa stalo, že som sa nezmestila do tabuliek ministerstva školstva a&nbsp;prišla som o&nbsp;prácu. Opäť je to o&nbsp;tabuľke, nejakej kvóte a&nbsp;rušení. Nikto pritom nehľadí na podmienky, v&nbsp;akých tu ľudia žijú,“ konštatuje Jana Karľová.

VIAC FOTIEK K ČLÁNKU SI POZRITE V GALÉRII...

Ďalej upozorňuje na dominový efekt. „Keď prídeme o&nbsp;pôrodnicu, bude zbytočné novorodenecké oddelenie. Laboratóriá budú mať menej práce, takisto niektoré diagnostické oddelenia. Mladí ľudia, ktorí chcú mať zázemie, budú mať opäť o&nbsp;dôvod viac odtiaľto odísť. Nezostane im iné, len definitívne opustiť odľahlé doliny na schengenskej hranici. Bude nás tu čoraz menej. Keď sa tu prestanú rodiť deti, môžeme to zabaliť všetko. Už nebudeme potrebovať ani tie cesty. Najviac ma mrzí, že pred voľbami nám mažú med okolo úst. Už nám tu sľubovali aj Švajčiarsko, ale pravda je, že nám len berú. Tu nepodporujú pracovné miesta, ale rušia podniky. Tí, ktorí prišli o&nbsp;prácu, môžu odtiaľto len utekať.“

Pokračovanie na ďalšej strane...

Prednedávnom tam skončil lesohospodársky majetok. Lesní robotníci a&nbsp;piliari prišli o&nbsp;prácu. Nepomohlo im nič a&nbsp;nikto. Zbohom! Na rade je pôrodnica. Vláda rozhodla. Nadežda Sirková upozorňuje na sériu katastrof. Nová zonácia národného parku hádže ďalšie polená pod nohy. Majitelia pôdy a&nbsp;lesov prichádzajú o&nbsp;ďalšie parcely. Žiaľ, Slovensko nie je Nemecko, kde sa dediny snažia stať súčasťou prísne chránených území, aby si mohli užívať výhody, ktoré im štát poskytuje. Prírodu na severovýchode Slovenska si štát stráži urputne a&nbsp;pritom kašle na ľudí, ktorí v&nbsp;nej žijú.

„Spod ochrany sa vytratil človek. V&nbsp;chránenom prostredí ho nechráni nikto. V&nbsp;21. storočí očakávam, že aj zdravotná starostlivosť niekam pokročí. Čosi nie je v&nbsp;poriadku. Máme strach a&nbsp;žijeme v&nbsp;strese, čo bude ďalej,“ hovorí. „Potrebujeme istotu, že máme šancu na kvalitnú a&nbsp;ľahko dostupnú zdravotnú starostlivosť. Možno Sninčania dobehnú do Humenného, ale ľudia z&nbsp;kopcov okolo to majú ťažké. V&nbsp;zime je to ešte horšie.“ Z&nbsp;petícií a&nbsp;listov ministerským úradníkom by už dokázali zostaviť hrubú, ťažkú knihu. „Odpovede väčšinou žiadne alebo vyhýbavé. Jednoducho rozhodli a&nbsp;hotovo. Veď už by sa niekto mohol aspoň na mapu pozrieť, kde to vlastne sme. Sninská nemocnica je pre tento región kľúčová a&nbsp;jedinečná. Na vlastnej koži som zažila, keď nám do dvora z&nbsp;lesa zbehla utečenka z&nbsp;Etiópie a&nbsp;prosila o&nbsp;pomoc, že jej rodí kamarátka v&nbsp;lese. Keby nebolo sninskej nemocnice, nebola by prežila.“

Nadežda Sirková spomína aj na ďalšie prípady z&nbsp;obdobia vojny na Ukrajine. „Žena začala rodiť na hraničnom priechode. Sninskí lekári sa o&nbsp;ňu včas dokázali skvele postarať. Raz o&nbsp;polnoci preniesli cez hranicu ochrnutého pána so zlomenou panvou. Uprostred noci sme nevedeli, čo s&nbsp;ním. Pomohli nám vojaci a&nbsp;previezli sme ho najprv do domova sociálnych služieb v&nbsp;Ubli. Syn ho tam dal ako-tak do poriadku. Pán mal ťažkú psoriázu. Dva týždne strávili v&nbsp;kryte v&nbsp;Irpini. Syn vedel, že ak okamžite niečo neurobí, otec tam zomrie. Rozhodol sa, že sa s&nbsp;ním musí dostať k&nbsp;otcovej sestre do Nemecka. Poprosila som riaditeľa nemocnice o&nbsp;pomoc. Tam ho stabilizovali, aby mohol pokračovať. Po týždni ho naložili v&nbsp;plachte v&nbsp;Humennom do rýchlika do Prahy, kde ho čakala sestra. Naša nemocnica je pre tento región veľmi dôležitá. Aj s&nbsp;pôrodnicou.“

Dostupnosť nemocnice je často zúfalá. Raz v&nbsp;zime dostal klient domova sociálnych služieb v&nbsp;Novej Sedlici infarkt. Záchranka sa k&nbsp;nemu nedostala. Poprosili horských záchranárov v&nbsp;Zboji o&nbsp;pomoc. Vďaka nim pacient prežil. Držali ho pri živote a&nbsp;na diaľku sa riadili inštrukciami lekára. Mimochodom, horská služba v&nbsp;Zboji už nie je. Nemocnici v&nbsp;Snine už hrali rekviem. Od roku 2005 na základe rozhodnutia ministerstva zdravotníctva mala byť len spomienkou. Keď ju chceli zrušiť, ľudia sa nedali a&nbsp;vznikla mestská nemocnica. „Keď sa nám pokazil CT prístroj, nemocnica dala žiadosť o&nbsp;nový na ministerstvo zdravotníctva. Boli sme bez šance. Kúpili sme si vlastný. Poskladali sme sa aj na dýchacie prístroje a&nbsp;ďalšie vybavenie. Okrem Sniny prispeli niektoré okolité obce a&nbsp;sponzori.“

Nemocnica v&nbsp;Snine nemá dlhy, má dobrú povesť, odborníkov, vybavenie... „Nemôžem pochopiť, ako niekto môže jednoducho cez tabuľky vyškrtnúť takú dobrú pôrodnicu, ktorá štát nič nestojí, pracujú v&nbsp;nej odborníci a&nbsp;slúži ľuďom z&nbsp;ťažko dostupného terénu. Nemocnica na hranici krajiny v&nbsp;ťažkom teréne predsa nemôže spĺňať limity nemocníc uprostred krajiny či v&nbsp;preplnenom hlavnom meste. Keď sa nám vzdiali zdravotná starostlivosť, v&nbsp;našom regióne to bude znamenať stratu pocitu bezpečia.“

Stále mi to mozog neberie: ktosi ruší pôrodnicu v&nbsp;nemocnici, ktorá nemá dlhy ani žiadne problémy. Toho, kto ju ide rušiť, nič nestojí a&nbsp;nemá s&nbsp;ňou vôbec žiadne starosti. Sedliacky rozum hovorí, že to predsa nie je múdre riešenie. „Nesúhlasíme s&nbsp;rozhodnutím neudeliť Nemocnici Snina pôrodnícky doplnkový program druhej úrovne. Aj keď nespĺňame predpísaný počet pôrodov, ktorý sa, mimochodom, viackrát menil a&nbsp;znižoval, pôrodnica je v&nbsp;nemocnici od jej vzniku pred 60 rokmi. Oddelenie je plne zabezpečené personálom, odborným aj materiálno-technickým vybavením a&nbsp;okrem rodičiek z&nbsp;nášho regiónu ho vyhľadávajú aj rodičky z&nbsp;iných regiónov vďaka kvalite poskytovanej zdravotnej starostlivosti,“ bráni pôrodnicu konateľ Nemocnice Snina Andrej Kulan.

Ministerstvo si môže zmyslieť a&nbsp;zrušiť ktorúkoľvek pôrodnicu, pokiaľ sa nedodržia pravidlá hry. V&nbsp;tomto prípade je to len pre číslo v&nbsp;tabuľke. Lotéria ministerstva najprv požadovala tisíc pôrodov na to, aby pôrodnice vôbec mohli existovať. Postupne toto číslo znižovali, až kým sa nezasekli na štyroch stovkách. „Ako prišli na toto číslo, nevieme. Nekonzultovali ho s&nbsp;Asociáciou nemocníc Slovenska,“ vysvetľuje konateľ nemocnice. „Sedemnásť rokov už gazdujeme sami. Máme dobré hospodárske výsledky a&nbsp;nikomu nič nedlhujeme. Nás nikdy neoddlžovali, pravidelne platíme všetky odvody a&nbsp;nečerpali sme žiadne eurofondy. Nemocnica je vo výbornej kondícii a&nbsp;nevidíme žiadny dôvod na to, aby nám rušili pôrodnicu ani z&nbsp;ekonomickej stránky.“

Legislatívu tvorí ministerstvo a&nbsp;parlament. „Jediné kritérium ktoré naozaj teraz nespĺňame, je počet pôrodov. Odbornú starostlivosť nám nikto nemôže vyčítať. Pracujú u&nbsp;nás pôrodníci, ktorí boli primármi vo väčších nemocniciach. Materiálno-technické vybavenie máme vo veľmi dobrom stave. Na nedostupnosť v&nbsp;tomto ťažkom teréne nikto neberie ohľad, stále sa točíme okolo nejakého čísla. Zatiaľ sme však žiadne oficiálne rozhodnutie nedostali.“ Na severovýchode Slovenska v&nbsp;ťažko dostupných dolinách ľuďom zostáva len veriť, že ani nedostanú.

Boj o pôrodnicu v Snine! Nevošli sme sa do tabuľky, krútia hlavou...

Výber pre vás

Boj o pôrodnicu v Snine! Nevošli sme sa do tabuľky, krútia hlavou...

Súvisiace články

ŠKANDÁL! Inštruktor, ktorý postrelil Mišku (20), už mal podobný incident: Ututlala to škola?

Vážne obavy: V Česku miznú ženy a mladé dievčatá! Polícia je zúfalá, žiada o pomoc

Tragédia v Považskej Bystrici: Smetiarske auto nacúvalo do matky 3 detí! Na mieste zomrela

Nevedel už znášať vinu: Dušan zabil pri nehode mamičku Martinu, nechal po sebe list na rozlúčku

Výber pre vás