Meandrujú tu vodné kanály nazývané levády, meandrujú nekonečne dlho stúpajúce cesty s&nbsp;množstvom zákrut, meandrujú koruny stromov, meandrujú množstvá jarčekov stekajúcich z&nbsp;hôr. Dokonca aj spevavý jazyk Madeirčanov meandruje. Stredovekí portugalskí moreplavci, objavitelia nových svetov, dali Madeire prívlastok ostrov dreva. Veľmi rýchlo ho však tejto výstižnej charakteristiky zbavili, takmer celý ho vyklčovali. Rozľahlá náhorná plošina Paul da Serra vznikla práve klčovaním a&nbsp;už nikdy sa ju nepodarilo dať do pôvodného stavu. Veľmi dobre ju však využívajú poľnohospodári na pastvu dobytka, ktorý nájdete voľne roztrúsený po celej planine. Hoci sa ostrov nachádza celoročne v&nbsp;miernej klíme, žiadne známky obrábania pôdy v&nbsp;týchto výškach nebadať. Aj v&nbsp;lete vás totiž dokáže prekvapiť svieži vysokohorský vzduch, ktorý aj počas letného dňa nezriedka klesá pod desať stupňov, hoci o&nbsp;dvadsať minút cesty autom nižšie je leto v&nbsp;plnom prúde.

Je ostrov v&nbsp;strednej časti Atlantického oceánu, najväčší z&nbsp;rovnomenného súostrovia. Administratívne patrí k&nbsp;Portugalsku. Leží na ňom hlavné mesto súostrovia Funchal. Ostrov s&nbsp;najvyšším vrcholom Pico Ruivo (1 863 m n. m.) tvorí len nepatrnú časť vulkánu, z&nbsp;ktorého vznikol. Ten siaha do hĺbky okolo 5&nbsp;000 metrov pod morskú hladinu. Na celom súostroví s&nbsp;dvoma obývanými ostrovmi (Madeira a&nbsp;Porto Santo) s&nbsp;rozlohou 801 km² žije podľa údajov z&nbsp;roku 2019 takmer 254-tisíc obyvateľov.

Madeira

Postupné zalesňovanie planiny zrejme prebiehalo nekoordinovane, v&nbsp;štýle „čo dom dal“. S&nbsp;tým, ako sa na ostrove počas storočí zastavovali lode obchodníkov z&nbsp;Európy a&nbsp;Afriky, sa naň dostalo veľké množstvo rastlinných druhov, ktoré by na ňom nemali byť ani náhodou. Napríklad eukalypty, na ktoré sme narazili počas jednej z&nbsp;túr. Ich objavenie bolo pre nás také šokujúce a&nbsp;nečakané, že sme na stromoch podvedome začali hľadať aj nejaké koaly. Omamná vôňa, ktorú eukalypty šíria ostrovom, je v&nbsp;kombinácii s&nbsp;vysokou vlhkosťou čosi ako obrovská arómolampa, ktorú nechcete vypnúť. Aj keď pre turistov je eukalyptový les zážitkom, pre ostrov je tento strom skôr prekliatím. Považuje sa za veľmi invazívnu rastlinu, ktorá bezohľadne vytláča z&nbsp;ostrova iné biotopy. Eukalyptový les spotrebuje veľa vody, zároveň je toxický pre okolitú flóru. Najmä jeho veľmi plytká a&nbsp;rozvetvená koreňová sústava má na pôdu veľmi erozívne účinky. Navyše väčšina požiarov, ktoré občas neobídu ani tento ostrovný raj, sa vyskytne práve v&nbsp;eukalyptových porastoch. Neskôr, keď sme už ostrov celý preliezli, sme naozaj objavili stopy požiarov práve v&nbsp;týchto lesoch.

ĎALŠIE FOTOGRAFIE Z OSTROVA VETRA A VODY NÁJDETE V GALÉRII

Opačné garde rozohrali iné dreviny – vavrínovce, ktoré kedysi dávno rástli aj v&nbsp;prevažnej časti južnej Európy. Dnes ich nájdete už len na Kanárskych ostrovoch, Azorách a&nbsp;na Madei­re. Laurisilva, ako tu nazývajú vavrínovcové lesy ležiace prevažne na severnej časti ostrova a&nbsp;pokrývajúce plochu takmer 15-tisíc hektárov, sú zaradené do zoznamu Svetového dedičstva UNESCO. Najznámejší z&nbsp;vavrínovcových lesov je Fanal, nachádzajúci sa vo výške okolo 1 150 metrov nad morom. Európanom tento les pripomína púť prehistorickou krajinou, v&nbsp;ktorej sa preháňajú mystické tvory. Viac ako 600-ročné pokrútené koruny, kmene a&nbsp;konáre týchto nádherných stromov v&nbsp;hmle ožívajú a&nbsp;vytvárajú atmosféru, ktorú by nejeden filmový tvorca určite rád použil do hororového filmu.

Článok pokračuje na ďalšej strane.

Zakrádajúc sa hmlistou náhornou lúkou, na ktorej sú oproti lesu vavrínovce poredšie, z&nbsp;ničoho nič narazíme na dvoch filmárov z&nbsp;Brazílie. Fernando a&nbsp;jeho kamarát boli takí pohrúžení do zberu tých najlepších záberov, že si nás vôbec nevšimli, pokiaľ sme neboli úplne vedľa nich, a&nbsp;veru ten výkrik z&nbsp;prekvapenia stál za to. Dobre sme sa všetci zasmiali a&nbsp;každý pokračoval svojím smerom. V&nbsp;období silných dažďov sa uprostred lúk s&nbsp;mystickými vavrínovcami vytvára aj jazero, ktoré dodáva scenérii topiacej sa v&nbsp;hmle ďalší zaujímavý rozmer. Zážitok z&nbsp;tohto prastarého lesa však veľmi ovplyvňuje počasie, v&nbsp;akom ho navštívite. Ak to bude za slnečného počasia a&nbsp;počas dňa, bude to krásne piknikové miesto, ale nezažijete to, čo ho identifikuje najviac –&nbsp;mystiku.

Ďalší prím drží tento ostrov v&nbsp;počte pôvodných endemických druhov flóry. Na porovnanie, Britské ostrovy majú percentuálne zastúpenie endemických druhov na úrovni jedného percenta, Madeira ich má vyše trinásť percent, čo je naozaj veľmi vysoké číslo. Vysoká endemickosť sa odráža aj na charaktere tohto ostrova. Čo je to? Japonsko, Bolívia, Škótska vysočina alebo dažďový prales? Madeir­čania vravia, že Boh sa na ich ostrove poriadne vybláznil. Po šiestich dňoch mu zrejme čo-to zvýšilo z&nbsp;každého kontinentu, ktorý stvoril, tak si povedal, že to vysype na tento ostrov. Doslova na každom kilometri, ktorým prechádzate od juhu k&nbsp;severu, sa dolina od doliny líši takmer kontinentálne. Jednu chvíľu, keď stúpame od úrovne mora z&nbsp;Ribeira Brava s&nbsp;havajskými čiernopiesočnými plážami dolinou do oblasti Serra de Agua, sa v&nbsp;priebehu pätnástich minút ocitáme uprostred krajiny, ktorá silno pripomína juhoamerické vysokohorské sídla. Ráz krajiny s&nbsp;takmer 75-percentným sklonom svahov, na ktorých rastú väčšinou banánovníky a&nbsp;cukrová trstina, v&nbsp;sebe nesie niečo z&nbsp;bolívijských alebo peruánskych končín. Všetko zakončujú skalné končiare, za ktoré by sa nehanbili ani Tatry.

Počas stúpania, ktoré miestami presahuje aj dvadsať percent a&nbsp;pri ktorom motory áut dostávajú naozaj zabrať, prichádzame na centrálnu náhornú planinu Paul da Serra. Tá pre zmenu pripomína Škótsku vysočinu. Vresy, ihličnaté stromy, sivá, okrová, žltá a,&nbsp;samozrejme, zelená hrajú na planine všetkými odtieňmi. Do toho neodmysliteľné hmly, ktoré privádzajú do vytrženia aj najskúsenejších fotografov. Mikroklíma udržuje svoje hranice akoby s&nbsp;naprojektovanou presnosťou. Doslova v&nbsp;každom výškovom pásme je iná. Pri prechodoch od hladiny mora na náhornú plošinu ich prejdete aj tri-štyri. Opäť to však platí len lokálne, vo vedľajšom údolí platia iné pravidlá. V&nbsp;severnej časti ostrova v&nbsp;Ponta Delgada vás s&nbsp;najväčšou pravdepodobnosťou potrápia každodenné prehánky a&nbsp;väčšia oblačnosť ako na juhu v&nbsp;Ponta de Sol, ktoré je považované za najteplejšie a&nbsp;najslnečnejšie miesto Madeiry. Od najsevernejšej po najjužnejšiu časť ostrova je to pritom vzdušnou čiarou len približne 22 kilometrov.

Akoby toho nebolo málo, na východe sa ráz krajiny zase radikálne mení. Oblasť okolo Ponta de São Lourenço je veľmi suchá a&nbsp;vidno to aj na krajine. Vegetácia sa zredukovala na traviny, nič iné tu nerastie. Chudobu vizuálnych podnetov flóry však opäť spoľahlivo zachraňuje majestátnosť útesov, ktoré sa strmo zarezávajú do mora, a&nbsp;práve ich obnaženosť im dodáva majestátny ráz. Turistické trasy vedúce týmto východným výbežkom sú často vyhľadávané na pozorovanie východu slnka. Šťastní turisti zachytávajú do mobilov veľkolepé zábery krajiny, mora a&nbsp;„selfíčkami“ aj seba. Má to však svoje ale. Na všetkých ostrovoch Makaronézie, do ktorej patria Kanárske ostrovy, Azory, Madeira a&nbsp;Kapverdy, vanú silné atlantické vetry. Na východnom cípe si ich naozaj užijete dosýta.

Krajinu netvorí len fauna a&nbsp;flóra, ale aj ľudia. Práve tí jej vdychujú genia loci. Ak by som to mal zredukovať na jedno slovo, bolo by to obrigado, po slovensky ďakujem. Najprv som si myslel, že obrigado je taký bonmotík, ktorý sa naučia všetci turisti a&nbsp;majú vybavené. Ako veľmi som sa mýlil! Na Madeire je obrigado všadeprítomné, Madeirčania ním žijú, jedia, pijú a&nbsp;tancujú. Pochopil som to, keď som v&nbsp;lokálnom dedinskom „krčmoobchodobufete“ sledoval domácich. Toľko obrigada som nepočul ani pri prechádzke medzi turistami, ktorí toto slovo používajú takmer na všetko. Nerozumel som, o&nbsp;čom sa bavia, ale zakaždým, keď predavačka a&nbsp;barmanka novému štamgastovi niečo doniesla, spustila sa metelica obrigada. Ale takého naozajstného s&nbsp;dušou, so smiechom, nielen z&nbsp;povinného vyslovenia ďakujem. Portugalčina má navyše jednu výhodu: je veľmi spevavá. Tam to každý spieval, hral sa so slovom a&nbsp;vypúšťal slabiky tak, akoby hrali hru o&nbsp;najdlhšie ­vyslovené alebo zaspievané obrigado. To slovo sa točí a&nbsp;letí vzduchom presne tak ako levády, meandruje medzi ľuďmi a&nbsp;tečie naozaj všade.

Madeirčania sú asi ako všetci ostrovania na svete srdeční a&nbsp;prostí ľudia. A&nbsp;ako všade na svete aj na ich tvárach vidno ošľahanosť životom, krajinou, prácou. Vo vysoko položených dedinkách ostrova vidieť na tvárach chlapov, že celý život ťažko pracujú.&nbsp; Typológia tvárí, nie nepodobná tej z&nbsp;oravských alebo iných severoslovenských dedín, nás akoby preniesla na Slovensko. Tety a&nbsp;ujkovia, ktorí posedávali po práci v&nbsp;dedinských pohostinstvách pri káve alebo poháriku vínka, akoby z&nbsp;oka vypadli tým našim. Jednu vec však mali predsa len odlišnú: po celý čas sme nevideli nikoho, kto by v&nbsp;malých krčmičkách, reštauráciách alebo baroch obracal pohárik za pohárikom. Aj tí najtvrdší chlapi popíjajú kávu, nanajvýš si dajú deci madeirského vína. Sála z&nbsp;nich pokoj a&nbsp;vychutnávanie chvíle s&nbsp;priateľmi, nepotrebujú bujarú zábavu.

V&nbsp;jednej takejto príjemnej spoločnosti sme zrazu začuli spoza barového pultu slovenčinu. Prihovoril sa nám majiteľ baru Srb Goran. Keď započul našu reč, hneď sa v&nbsp;ňom ozvala slovanská duša. Na Madeire žije už vyše 30 rokov, osud ho tam zavial za manželkou, rodenou Madeirčankou. Goran varil ako pomocný šéfkuchár v&nbsp;renomovaných hoteloch a&nbsp;na lodiach po celom svete, ale nakoniec sa dal zlákať pokojom a&nbsp;pohostinnosťou ľudí z&nbsp;Madeiry. Písať o&nbsp;Madeire a&nbsp;nespomenúť ostrovný drink číslo jeden by bolo nefér. Poncha – skvelý mix z&nbsp;pomarančov, citrónov a&nbsp;domáceho trstinového rumu aguardente vám na počkanie pripravia výhradne z&nbsp;čerstvo vyžmýkaných surovín aj v&nbsp;tej najzastrčenejšej dedinke. Mal som pocit, že čím jednoduchšie pohostinstvo vyzeralo, tým poctivejšiu ponchu nám pripravili. Skrátka, domáce produkty je vždy lepšie vychutnávať u&nbsp;domácich a&nbsp;nie na turistických miestach.

Poďme však späť k&nbsp;tomu, prečo sa na Madeiru chodí. Je to príroda. Najkrajšia je skoro ráno alebo podvečer. A&nbsp;čuduj sa svete, hlavne počas dažďa. Divokú nespútanosť údolí a&nbsp;strmých kopcov s&nbsp;hrebeňmi týčiacimi sa do výšky najlepšie vychutnáte bez turistov, áut a&nbsp;bez stánkov s&nbsp;občerstvením práve za daždivých dní. Toto sú odporúčania, ktoré by sme dali každému, kto chce naozaj precítiť divokú prírodu a&nbsp;esenciu Madeiry. Práve preto sa nám oplatilo tráviť začiatok dňa dole pri oceáne na pobreží a&nbsp;popoludní, keď je väčšia pravdepodobnosť zrážok, je lepšie vystúpať na niektorú z&nbsp;množstva turistických trás začínajúcich sa v&nbsp;stredných výškach ostrova. Práve levády, ktoré sú jedným z&nbsp;najrozsiahlejších zavlažovacích systémov na svete, sa na Madeire využívajú ako základné turistické trasy.

Väčšina z&nbsp;nich má po celej dĺžke trasy iba mierne stúpanie, môžu si ich užiť netrénovaní turisti. Práve preto je Madeira veľmi obľúbená najmä medzi dôchodcami z&nbsp;Nemecka alebo zo Spojeného kráľovstva. V&nbsp;kombinácii so stabilnou teplotou je ideálnym prostredím pre nenáročnú, ale vizuálne veľmi podnetnú turistiku. Ten, kto má fóbiu z&nbsp;rôznych hmyzích kamarátov, sa na Madeire naozaj nemá čoho obávať. Napriek záplave kvetenstva a&nbsp;pestrosti flóry tam v&nbsp;lesoch nie nepodobných dažďovým pralesom, hmyz takmer nevidieť. Jediný pohyb v&nbsp;tráve, ktorý zaregistrujete, je záplava malého druhu jašteríc. Na žiadne pavúky, hady či otravné moskyty alebo bodajúci hmyz nenatrafíte. Je to zaujímavé a&nbsp;ktovie, či za to Madeira nevďačí práve týmto usilovným jašteričkám s&nbsp;veľkým apetítom.

Jedným z&nbsp;najlepších východiskových bodov na túru je planina Paul da Serra. V&nbsp;jej strede sa križujú hlavné cesty z&nbsp;juhu, zo severu, z&nbsp;východu a&nbsp;zo západu. Z&nbsp;nej sa dostanete na jednu z&nbsp;najkrajších ostrovných trás s&nbsp;označením Leváda 25&nbsp;vodopádov, ktorá štartuje z&nbsp;Rabacalu. Kto má chuť na hrebeňové túry, určite nesmie vynechať impozantnú cestu prepájajúcu dve najvyššie hory Pico Areeiro a&nbsp;Pico Ruivo. Boca de Ecumeada je takisto veľmi dobrým východiskovým bodom na vysokohorské hrebeňové túry, vhodné pre skúsenejších turistov. Skrátka, každý si príde na svoje, či je vyznávačom lezenia po skalách, alebo preferuje ľahšie formy turistiky. Nehovoriac o&nbsp;množstve cyklistických trás od tých rekreač­ných až po enduro a&nbsp;downhillové trasy pre náročných horských cyklistov.

Pred cestou na Madeiru sa pripravte na to, že všade bude veľa vody. Preto nikdy nechoďte na turistiku bez dobre impregnovanej obuvi, pršiplášťa alebo ponča. Ani vtedy, keď je obloha modrá a&nbsp;bez obláčika, lebo počasie sa môže rýchlo zmeniť. Keď prechádzate lesmi, zo všetkých svahov prší alebo sa leje nejaká voda. V&nbsp;pramienkoch, vo vodopádoch, v&nbsp;levádach, z&nbsp;vlhkosti zo stromov, skrátka všade. Kto videl kultový film Forrest Gump, možno si pamätá na scénu, keď sa hlavný hrdina ocitne uprostred vietnamskej džungle. V&nbsp;liste opisuje svoje pocity: „Voda bola všade, voda padala zhora, cestou lesom sme sa brodili vodou, potom sa zdalo, že voda už padá aj zdola smerom nahor. Raz pršalo zľava, inokedy sprava, potom nakratučko dážď ustal a&nbsp;vyšlo slnko, ale to iba preto, aby sa nadýchol a&nbsp;začal pršať na ďalších sto spôsobov.“ Presne takú podobu má Madeira, ostrov dreva uprostred Atlantického oceánu. Pre mňa však ostáva synonymom vody a&nbsp;jej meandrov.

Boh sa tu vybláznil: Ostrov Madeira je z prírodného hľadiska absolútnym unikátom

Výber pre vás

Boh sa tu vybláznil: Ostrov Madeira je z prírodného hľadiska absolútnym unikátom

Súvisiace články

Gaudího mesto: Barcelony sa počas jednej návštevy rozhodne nenasýtite

Po stopách starých národov v Peru: Čo je pravda a čo len výplod bujnej fantázie?

Indický adrenalín: Trúfnete si zapózovať pod 250 tonovým balvanom, ktorý drží akoby silou vôle?

Výber pre vás