Vladimír Kampf

Obdivoval som ho odmala. Dóm svätého Martina v&nbsp;Bratislave. Po rokoch to zasa vidím inak. Výzdoba síce nepribudla, ale je v&nbsp;ňom veľa zaujímavého. Na stavbe a&nbsp;prístavbách pracovali známi stavitelia Dómu svätého Štefana vo Viedni Hans Puchsbaum a&nbsp;neskôr Anton Pilgram. Chrám vysvätili v&nbsp;roku 1452, ale následné dostavby trvali až do roku 1510.

Podľa nápisu vedľa oltára v&nbsp;dóme korunovali jedenásť uhorských kráľov a&nbsp;osem kráľovských manželiek v&nbsp;čase, keď sa to pre turecké nájazdy inde nedalo. Počas okupácie južných častí Uhorska bol Bratislavský hrad sídlom Habsburgovcov a&nbsp;dóm ich korunovačným kostolom. Ale zoznam pri oltári nie je úplný. V&nbsp;katedrále korunovali až devätnásť panovníkov. Najznámejšou z&nbsp;nich bola Mária Terézia. Vysvätili tam vyše tisíc kňazov a&nbsp;pokrstili najmenej 150-tisíc ľudí.

Už v 11. storočí stála kúsok od trhu menšia rotunda s kruhovým pôdorysom, okolo ktorej pochovávali. V 12. storočí ju prestavali na kaplnku zasvätenú svätému Martinovi. Mesto rástlo. Stalo sa jedným z najvýznamnejších centier Horného Uhorska a zaslúžilo si väčší a honosnejší kostol. Kapitula a mestská rada rozhodli, že dajú postaviť nový prepoštský chrám vo vtedy novom gotickom slohu. Nový kostol mal byť bazilikou s najvyššou strednou loďou, ale neskôr sa rozhodli pre halovú stavbu s rovnakou výškou lodí.

Postupne obstavali pôvodný kostol, až z neho zostalo iba niekoľko kameňov na južnej strane lode s nápismi z prvej polovice 13. storočia. Použili ich ako stavebný materiál. V&nbsp;štyridsiatych rokoch 16. storočia v&nbsp;meste začínali byť v&nbsp;prevahe protestanti. Vo vrcholnom období sa k&nbsp;protestantizmu hlásilo viac ako 95 percent obyvateľov Bratislavy. V&nbsp;roku 1619 sa stal mestský farský Kostol svätého Martina na dva roky evanjelickým chrámom.

<strong>Pokračovanie na ďalšej strane...</strong>

Odmala ma dráždila jedna atrakcia… Toaleta umiestnená vysoko na opornom múre hneď vpravo od súčasného hlavného vchodu. Tento záchod nazývali zdvorilo – prevét. Nie preto, že by si tam chodievala cirkevná a&nbsp;svetská moc prevetrať zadky. Slovo má pôvod v&nbsp;latinčine a&nbsp;znamená súkromie. Prevét z&nbsp;Dómu svätého Martina mal sedadlo studené – kamenné, a&nbsp;všetko, čo z&nbsp;neho dierou vypadlo, dopadlo na zem a&nbsp;stekalo dolu briežkom domovou zástavbou.

Počas radikálnej barokovej prestavby vnútorných priestorov chrámu, ktorá sa začala v&nbsp;roku 1733, odstránili gotické oltáre a&nbsp;bratislavský majster sochár Juraj Rafael Donner začal pracovať na hlavnom oltári svätého Martina. Jeho súčasťou bol výjav, v&nbsp;ktorom sa svätý Martin delí so žobrákom o&nbsp;plášť. Uplynulo viac než sto rokov a&nbsp;cirkevné a&nbsp;svetské panstvo rozhodlo, že kostolu vrátia pôvodnú gotickú výzdobu. Svätého Martina so žobrákom najprv presunuli pod prístrešok medzi oporné piliere z&nbsp;južnej strany presbytéria. Keď na súsošie tieklo a&nbsp;vplyvom počasia prasklo, postavili nad ním prístrešok. Neskôr ho vrátili do kostola ako voľnú sochu v&nbsp;južnej lodi.

Počas barokovej prestavby kostol dostal novú vežu. Do starej v&nbsp;roku 1833 udrel blesk a&nbsp;zhorela. Bolo to tri roky po poslednej korunovácii. Novej veži sa počas stavby ušiel v&nbsp;tom čase moderný romantizujúci novogotický vzhľad. Má ho dodnes. Je vysoká 85 metrov. Na jej vrchole je pozlátený vankúš s&nbsp;rozmermi dva krát dva metre. Na ňom je položená pozlátená kópia uhorskej kráľovskej koruny. Ozdoba veže je vyše 1,5 metra vysoká a&nbsp;váži 150 kilogramov.

Klenotnicu v&nbsp;Dóme svätého Martina sprístupnili verejnosti v&nbsp;roku 2008. Sú v&nbsp;nej vystavené predmety, ktoré nazhromaždili za viac ako pol tisícročia. Medzi najvzácnejšie skvosty patrí 109-centimetrová gotická monštrancia a&nbsp;celý rad bohoslužobných predmetov vrátane kalichov či biskupských beriel, relikviárov a&nbsp;iných pokladov. Zaujme Lutherov preklad Biblie z&nbsp;roku 1641 či rovnako vzácna kniha Gabriela Falloppia o&nbsp;medicíne z&nbsp;roku 1561, vytlačená v&nbsp;Benátkach.

Šesť metrov pod podlahou kostola sú tri krypty. Do jednej je vchod zvonka na severnej stene katedrály. Je pred hlavným oltárom a patrila rodine Pálffyovcov. Do ďalších dvoch krýpt vedú schody z Kaplnky svätej Anny. Jednou z nich je jezuitská krypta pod cestou medzi katedrálou a kňazským seminárom. Jediná verejnosti prístupná arcibiskupská krypta je rozvetvená do štyroch chodieb. Rakvy arcibiskupov sú umiestnené pod Kaplnkou svätého Jána Almužníka. Je tam viac ako 90 hrobníc. Do roku 2003 tam bola odložená prázdna rakva katolíckeho kňaza a&nbsp;národovca Andreja Hlinku. Kde je pochovaný, nevieme. Možno sú jeho ostatky aj niekde v&nbsp;dómových kryptách. Od roku 2003 sú v&nbsp;krypte dočasne uložené ostatky biskupa Michala Buzalku, ktorého komunisti pre vieru odsúdili na doživotie.

Bodygard viedenského dvora: V Dóme svätého Martina v Bratislave korunovali aj Máriu Teréziu

Výber pre vás

Bodygard viedenského dvora: V Dóme svätého Martina v Bratislave korunovali aj Máriu Teréziu

Súvisiace články

Spriaznené duše: Terénne zdravotné sestry sa s pacientmi rozprávajú aj o silvestrovskej polnoci

Začala sa rozlúčka verejnosti so zosnulým Benediktom XVI.: Rady sa tvorili už pred svitaním

Pomsta za kresťanskú vzburu: Spomienky väzňovej dcéry na dobu, keď viera v Boha bola zločinom

Výber pre vás