Vladimír Kampf

Ten voz tam spoľahlivo stál odstavený po celé desaťročia. Bez neho som si už cintorín domácich, niekdajších stálych či dočasných obyvateľov mestečka a&nbsp;námorníkov nevedel predstaviť. Už si viem. Ale neviem si predstaviť, kto a&nbsp;ako ho odtiaľto zobral. Nepochybujem, že v&nbsp;Rumunsku žijú špecialisti na zlodejčinu, veď už som v&nbsp;tejto krajine zažil všeličo. Premiestniť niečo z&nbsp;konca vodného sveta Dunajskej delty, kam sa inak nedá, iba po vode, bolo isto logisticky náročné. Miestni tvrdia, že si nič nevšimli. Ešteže cintorín zostal nedotknutý, je to klenot konca ľudských pozemských pútí na konci rieky.

Už neviem, po koľkýkrát som sa túlal medzi hrobmi cintorína za úplne posledným mestečkom na brehu druhej najdlhšej európskej rieky. Je vzdialený pár metrov od posledných domov a&nbsp;kilometer od Čierneho mora. Vedľa seba tam na večnosti odpočívajú kresťania z&nbsp;rôznych cirkví, moslimovia aj židia. Domáci, prišelci, lodníci a&nbsp;námorníci. Je tam aj vraj jediný označený hrob piráta v&nbsp;Európe.

Sulina bývala tri storočia útočiskom gréckych a&nbsp;maltských pirátov, ktorí drancovali západné lode. Jedným z&nbsp;nich bol George Kontoguris. Narodil sa v&nbsp;Kefalónii 14.&nbsp;októbra 1838. Dušu odovzdal Pánovi 25.&nbsp;marca 1871. Spomienkovú dosku mu na hrob dal umiestniť jeho brat Grigorios. Hrob označuje lebka a&nbsp;skrížené hnáty, ako sa na piráta patrí. A&nbsp;ako sa na piráta patrí, je o&nbsp;ňom aj legenda. Vraj kdesi na sulinskej pláži ukryl poklad a&nbsp;pred smrťou nikomu nepovedal, kde presne.

Dráždivá vidina bohatstva dodnes láka dobrodruhov, lovcov pokladov, ktorí občas niekde hrabú. Ale asi najväčší poklad, ktorý si odtiaľ v&nbsp;poslednom období odniesli, bol práve „carul funeral“ odstavený vedľa márnice s&nbsp;technicko-spacou miestnosťou správcu cintorína.

Pri pive na pláži som sa snažil objaviť nejaké body v&nbsp;teréne, ktoré by mohli označovať či naznačovať ukrytý poklad. Zopár kopčekov by tomu mohlo nasvedčovať. Už som raz takto naletel, no nakoniec som pod vrstvou piesku našiel zafúkaného polodivého deltského koňa. Občas takto zaveje aj zdochnuté kravy, ktoré sa premávajú po pláži hneď vedľa rekreantov.

Potom som si uvedomil, že Dunaj každoročne prináša naplaveniny z&nbsp;celého kontinentu a&nbsp;pobrežie je vďaka nim každoročne o&nbsp;kúsok ďalej. Európsky kontinent tam rastie naozaj ako z&nbsp;vody. Dunajská delta je druhá najväčšia riečna delta v&nbsp;Európe a&nbsp;najzachovalejšia na kontinente. Väčšia časť územia leží v&nbsp;Rumunsku po prúde od mesta Tulcea. Malá severovýchodná časť je ukrajinská. Jej celková rozloha je vyše štyritisíc štvorcových kilometrov.

<strong>Pokračovanie na ďalšej strane...</strong>

Sulinský cintorín je oknom do multietnickej minulosti mesta. Všetkých bez rozdielu pochovávali vedľa seba. Každé vierovyznanie má vlastný sektor. Pochovali tam aj niekoľko britských námorníkov, ktorí zomreli v&nbsp;polovici 19.&nbsp;storočia pri mapovaní delty, a&nbsp;niekoľko ďalších námorníkov, ktorí zomreli na lodiach počas plavby alebo na brehoch počas pitiek a&nbsp;bitiek.

Cintorínu pridalo vážnosť vytvorenie Európskej dunajskej komisie, zriadenej Parížskou zmluvou v&nbsp;roku 1856. Obnovili ju po prvej svetovej vojne. Potom aj s&nbsp;podobnou chvíľkovou truckomisiou zanikli. Po druhej svetovej vojne ich nahradila Dunajská komisia. Pôvodná Európska dunajská komisia a&nbsp;veľký počet zahraničných občanov z&nbsp;desiatok krajín registrovaných v&nbsp;Suline predurčili rozvoj multietnického cintorína. Je na ňom pochovaný aj William Simson, kolega a&nbsp;najlepší priateľ hlavného architekta Európskej komisie Charlesa Augusta Hartleyho, ktorý sa zaslúžil o&nbsp;poriadok na Dunaji. Býval to babylon.

Kdesi je tam aj hrob skutočnej Evantie, postavy z&nbsp;románu Jeana Barta Europolis z&nbsp;roku 1933. Autor ju vytvoril podľa skutočnej postavy. V&nbsp;románe zomrela mladá, jemná, nežná... V&nbsp;skutočnosti sa dožila dôchodkového veku. Rada vysedávala v&nbsp;miestnej krčme a&nbsp;popíjala likéry.

Tabule upozorňujú aj na hrob princeznej Ecateriny Moruzi, vnučky moldavského vojvodu Ioana Sturzu, ktorá zrejme prišla do Suliny, pretože sa zamilovala do akéhosi dôstojníka. Narodila sa v&nbsp;Konštantínopole v&nbsp;roku 1836, zomrela v&nbsp;Suline v&nbsp;roku 1893.

Rozsiahly sektor majú na cintoríne Lipovanci. Etnickí Rusi, ktorí sa v&nbsp;18.&nbsp;storočí vysťahovali na protest proti cirkevným reformám cára Petra Veľkého. Prišli do vtedy ľudoprázdnej delty Dunaja. Postupne ich v&nbsp;početnosti prekonali Rumuni.

Historicky bola Sulina významným prístavom a&nbsp;strategickým miestom medzinárodného obchodu, najmä v&nbsp;19.&nbsp;a&nbsp;20.&nbsp;storočí. Žilo tam veľa Grékov, Turkov, Arménov a&nbsp;iných národností. Prístav býval dôležitým obchodným uzlom, kde vykladali lode medzi Európou a&nbsp;Orientom. Dnes je Sulina pokojnou turistickou destináciou dostupnou len po vode na veľkých trajektoch a&nbsp;kope malých linkových člnov. Stretávajú sa tam rieka a&nbsp;more.

Snažím sa prečítať často len ťažko viditeľné nápisy na hroboch:

Hrob rodiny Leonardi, jednej z&nbsp;prvých talianskych famílií, ktoré sa usadili v&nbsp;Suline. Kapitán Giuseppe Valentino Leonardi velil dvojsťažňovej brigantíne Universo a&nbsp;brige Talette. Leon Leonardi bol zasa kapitán remorkéra Dolphin.

Hrobka Giovanniho Matteucciho, riaditeľa navigačného domu Európskej dunajskej komisie.

Pavlos G. Camberi sa narodil sa na gréckom ostrove Zakyntos v&nbsp;roku 1824. Zomrel v&nbsp;Suline v&nbsp;roku 1915. Podľa nápisu bol veľký obchodník, majiteľ dvoch lodí a&nbsp;postavil hotel Camberi. Do dôstojníckej hodnosti ho dekoroval sám rumunský kráľ Karol&nbsp;I.

Dojemná je hrobka so sochami anglických súrodencov v&nbsp;objatí. Anna zomrela ako dvojročná v&nbsp;roku 1887 a&nbsp;Gerasimos ako ročný v&nbsp;roku 1895.

Odpočinutie večné tam našiel maltský pár Antonio David Foscolo a&nbsp;Georgina Foscolo.

Chorvát Ivan Kanarin sa narodil na ostrove Korčula v&nbsp;Jadranskom mori, kde sa narodil aj slávny dobrodruh, cestovateľ a&nbsp;obchodník Marco Polo.

Zo zeme trčia vedľa seba hroby dvoch mladých milencov Williama Webstera a&nbsp;Margaret Ann Princleovej. William ako druhý dôstojník na lodi Adalia skonal vo veku 25&nbsp;rokov, jeho snúbenica Margaret mala 23. Utopili sa v&nbsp;Suline 21.&nbsp;mája 1868, keď William zachraňoval topiacu sa Margaret.

Počas druhej svetovej vojny tam padol aj ktosi, čie meno som si zabudol zapísať, pri výkone služby počas bombardovania sovietskym letectvom 29.&nbsp;júla 1941.

Úctyhodný je hrob vojenského pilota menom Spiro Baracioglu. Narodil sa v&nbsp;tureckom Trabzone v&nbsp;roku 1851, zomrel v&nbsp;roku 1936 v&nbsp;Suline. Bol čestný hlavný pilot ocenený za letecký manéver v&nbsp;prístave Sulina 7.&nbsp;novembra 1920, keď pristál blízko britského krížnika Cardiff, ktorý odviezol posledného cisára Rakúsko-Uhorska, rakúskeho arcivojvodu, českého a&nbsp;uhorského kráľa z&nbsp;habsbursko-lotrinského rodu, najstaršieho syna arcivojvodu Otta Františka a&nbsp;Márie Jozefy Saskej Karola&nbsp;I. z&nbsp;prístavu Sulina.

Babylon mŕtvych na Dunaji: Lebka a skrížené hnáty, ako sa na piráta patrí

Výber pre vás

Babylon mŕtvych na Dunaji: Lebka a skrížené hnáty, ako sa na piráta patrí

Súvisiace články

Vyšľachtený pre šľachtu: Lipicany sú považované za jedno z najvýznamnejších plemien koní

Čierna ovca a tvrdý úder: Bojovníčka MMA Eva Erdélyiová neraz išla so silami na doraz

Ako je to možné? To čo u nás ide ťažko za hranicou frčí

Výber pre vás