Trinásť milimetrov... Presne o toľko sa Csille vysunula platnička do miechového kanála počas osemnástich mesiacov. „Stalo sa to 5. mája 2011. Umývala som okná v našom byte. Pamätám si to presne na deň. Ďalšie ráno som sa totiž už nepostavila,“ spomína mladá žena. „Mala som silné bolesti krížov aj horúčky. Manžel mi kúpil lieky a tíšiace náplasti. Po siedmich dňoch som síce stála, ale nemohla som sa vyrovnať. A tak to už zostalo. Chodila som, ale v miernom predklone,“ vysvetľuje Csilla. Okrem starostlivosti o dvojčatá Olivera a Grétku má aj náročnú prácu. Veľa cestuje, radikálnu liečbu preto odkladala. „Jasné, že operáciu som spočiatku nechcela. Ani som na ňu nemyslela. Veď kríže ma bolievali už aj predtým, hoci nie tak intenzívne. Bolesti mi však začali strieľať do bedrového kĺbu. Bola som v nemocnici na infúziách. Na magnetickej rezonancii mi zistili trojmilimetrovú herniu platničky.“

Csilla sa až neskôr dozvedela, že MRI odhalilo aj anomáliu chrbtice – zdvojený driekový stavec. „Nemám iba piaty, ale aj šiesty driekový stavec - L6. Možno i to bol dôvod, prečo sa mi ťažkosti s chrbticou začali už v skorom veku. Práve medzi nimi mi platnička vyskočila,“ uvažuje. V najbližších mesiacoch vyskúšala všetky terapie, ktoré mohli zmierniť bolesti – ozónoterapiu, magnetoterapiu, lieky, rôzne masáže. „Na chvíľu sa mi stav zlepšil, nič mi však nepomohlo,“ konštatuje.

Keď ťažkosti trochu ustúpili, okamžite prešla na normálny režim. „Ako sa môže šetriť mama trojročných dvojičiek? Musela som ich nosiť, vykladať do vane, niekedy aj naraz. Obaja sa chceli pritúliť, oboch som brala na ruky. A zároveň som veľa pracovala. Takmer nikto nevedel, že mám ťažkosti. Bolo to veľmi hektické, stále v aute, v lietadle,“ rozpráva profesionálna manažérka.

V júni 2012 sa jej stav opäť veľmi zhoršil. „Bola som práve na mítingu v Barcelone a v hoteli mali silnú klímu. Cestu domov som horko-ťažko zvládla, na ďalší deň som však opäť už nemohla vstať. A začalo sa peklo,“ hovorí o ťažkých mesiacoch. „Tu všade som ležala,“ ukazuje na dlážku ich domu. „Doslova som sa plazila po zemi. Od stola ku gauču, od schodov do kuchyne. Ležala som na dlážke a deti nado mnou plakali, lebo som sa nemohla pozviechať,“ spomína. „Ráno som najprv čupela pri posteli a predýchavala bolesť. Potom som kľačala v kúpeľni, chvíľu tam ležala a potom sa nejako obliekla, nachystala deti do škôlky a ľahla si na gauč. Na pravom boku sa to dalo vydržať. Skrátka – to nebol život.“ Csilla sa však vždy „nejako pozbierala“ a napriek bolestiam pracovala do poslednej chvíle. „Od septembrového vyšetrenia u mojej lekárky mi bolo jasné, že budem musieť ísť na operáciu. Konzultovala som svoj stav na viacerých klinikách na Slovensku. Vtedy mi odporučili Neurochirurgickú kliniku v Ústrednej vojenskej nemocnici v Ružomberku. Vedela som, že tam dokážu implantovať náhradu za platničku miniinvazívne, bez dlhých rezov a veľkého poškodenia svalov. Dôverovala som aj výbornému technickému vybaveniu. Prednosta kliniky MUDr. Peter Durný mi podrobne a dôkladne vysvetlil celý postup. Presvedčil ma. Magnetická rezonancia v tom čase ukázala vysunutie platničky až na trinásť milimetrov. Bolo rozhodnuté,“ hovorí Csilla.

Na podobnej operácii, akú ona absolvovala vo februári 2013, sme sa pred dvomi rokmi zúčastnili aj my. Metóda, ktorou operujú na neurochirurgii v Ružomberku, je totiž jedinečná a prednosta kliniky Peter Durný je školiteľom pre Európu a Blízky východ v oblasti inovatívnych operačných metód. Operácia chrbtice s navigačným systémom, O-ramenom a neuromonitoringom vyzerá trochu ako sci-fi . Telo pacienta operatéri „nabodnú“ v niekoľkých malých prístupových bodoch. Vnútri sa dokážu pohybovať s istotou a presnosťou, hoci do operačného poľa priamo nevidia. Pri takom zložitom a citlivom telesnom aparáte, akým je chrbtica, je to až neuveriteľné. Lekári však operujú v 3D prostredí a orientujú sa podľa niečoho, čo by sa dalo s trochou fantázie prirovnať k GPS systému v aute. Ak by nastala chyba, počítačový neuromonitoring dá operujúcemu zvukový signál – podobne ako parkovacie senzory.

Dôležitou pomôckou ružomberských neurochirurgov je unikátny 3D zobrazovací systém – takzvané O-rameno. Na prvý pohľad vyzerá ako jednoduchá veľká biela obruč. V skutočnosti je to však pohyblivý zobrazovací prístroj navrhnutý na chirurgiu chrbtice a ortopedickú chirurgiu. Posuvný oblúk v tvare písmena O umožňuje 3D zobrazovanie anatómie pacienta v reálnom čase. O-rameno zobrazí v troch rovinách cestu k miestu operácie, lekári teda nemusia telo pacienta otvárať v takom rozsahu ako pri klasickej operácii. Bezpečne a s maximálnou presnosťou vedia operovať aj implantovať rôzne typy vnútorných fixátorov. To bolo rozhodujúce aj pre mamu dvoch detí.

„Chcela som sa, samozrejme, zotaviť čo najrýchlejšie a vrátiť sa k rodine. V nemocnici som mala byť len týždeň. Keď som sa však pýtala, koľko bude trvať, kým budem úplne fit, dozvedela som sa, že rok. Bola to pravda, hoci dobre som sa cítila už po pol roku,“ tvrdí Csilla.

Kedy uverila tomu, že jej operácia pomohla? „Hneď, ako som sa prebrala. Po dlhých mesiacoch som si totiž konečne cítila ľavú nohu. Nebrneli mi prsty a nemala som tie príšerné kŕče pod kolenom.“ Hoci, ako hovorí, spočiatku ju boleli ešte aj vzduch okolo hornej časti nôh a celá panva, nebola to tá istá bolesť ako predtým. „Rehabilitačné sestry nás tri dni po operácii učili stáť. Museli sme sa aj nanovo naučiť chodiť. Najprv urobíte jeden krok, a koniec. Potom ich zrazu urobíte oveľa viac a stále sa to zlepšuje. Mesiac po operácii som už mohla sedieť, každý deň o chvíľu dlhšie.“ Pacientom ružomberskej neurochirurgie podľa nej veľmi pomáha podrobný manuál, ktorý dostávajú pri odchode. Dozvedia sa, kedy a v akom rozsahu začať s ktorými pohybmi, ako presne sa o seba starať. „Poctivo som cvičila, rehabilitovala, všetko som dodržala. Spočiatku som mala spodnú časť chrbta ako z plechu, postupne sa však svaly rozhýbali,“ konštatuje.

Csilla s humorom tvrdí, že pri umývaní zubov sa už asi nikdy nebude predkláňať a veci zo zeme dvíha zásadne z drepu. Môže však chodiť, plávať, bežkovať, bicyklovať sa a najmä – žiť, nie iba prežívať. Namiesto platničky medzi jej unikátnym zdvojeným stavcom má karbónovú náhradu. „Svoj život som pred operáciou už oplakala. Síce nažive, ale trpela som. Teraz som oveľa šťastnejšia. Vážim si aj drobnosti, bežné úkony, ktoré opäť dokážem. Bez bolesti je život znovu krásny.“

Vysunutá platnička a zdvojený stavec jej robili zo života peklo, zmenil to jedinečný zákrok

Výber pre vás