Viera Václavková

Mal som problémy. Žena mi radila nemyslieť na ne, vraj nejako prežijeme, ale mňa to zožieralo. Firme sa nedarilo, odberatelia dlhovali. Mama ma upokojovala, že všetko sa na dobré obráti. A&nbsp;babka tvrdila, že Pán Boh ma neopustí a&nbsp;pomôže mi. S&nbsp;povzdychom&nbsp;som si pomyslel: Ako? Vypočul som si to a&nbsp;nechal som ju modliť sa. Myslel som si svoje. Hypotéku na dom splácať musím a&nbsp;rovnako úver za stroje do firmy. Vyčerpaný som premýšľal, ako to zvládnuť, čoho sa vzdať a&nbsp;nezblázniť sa. Poštár mi priniesol doporučený list. Taký zvláštny, zo zahraničia. Podpísal som prevzatie a&nbsp;otvoril som ho.

Text bol napísaný po španielsky a&nbsp;ničomu som nerozumel. Skúsil som si niečo preložiť v&nbsp;počítači, ale nemalo to logiku. Dcéra prišla zo školy a&nbsp;hneď našla riešenie: zavolala kamarátku, ktorá chodí na španielčinu. Dievčinka sa začítala a&nbsp;povedala, že som zdedil majetok, a&nbsp;prečítala meno po kom aj s&nbsp;dátumom narodenia. Bol to môj otec, ktorý vraj zomrel. Naskočili mi zimomriavky. Otec emigroval kedysi dávno, asi pol roka pred tou našou Nežnou revolúciou. Nevedeli sme kam, občas poslal mame peniaze, a&nbsp;keď som sa stal plnoletým, požiadal ju o&nbsp;rozvod. Súhlasila. Stále som nevedel, či snívam. Tá suma bola poriadne vysoká. Musel som splniť aj veľa požiadaviek. V&nbsp;hlave mi však zablikalo niečo výstražné. Čo ak je to len pokus o&nbsp;vylákanie peňazí? O&nbsp;takých fintách som už počul.

Zašiel som za úradným prekladateľom. Bolo to tak: otec mi zanechal farmu ďaleko za morom, ktorú poverený právnik musel predať a&nbsp;vyplatiť všetky náležitosti s&nbsp;tým spojené. Peniaze mi mal poukázať až po zaslaní dokladov. V&nbsp;prílohe bol ich zoznam. Všetko treba preložiť, overiť a&nbsp;poslať. Chodil som po úradoch, platil som, ale dočkal som sa. Ten pocit byť opäť nad vodou bol neopísateľný. Nevedel som, či ďakovať babke, ktorá sa modlila, Pánu Bohu, že ma neopustil, alebo otcovi, že na mňa nezabudol.

Vyčerpaný som premýšľal, ako to zvládnuť. Myslel som, že na mňa otec zabudol. On však...

Výber pre vás

Vyčerpaný som premýšľal, ako to zvládnuť. Myslel som, že na mňa otec zabudol. On však...

Súvisiace články

Kam som sa pohla, tam zneli tóny našej piesne. A ja som vedela, že sa niečo deje...

Odvtedy uplynuli desiatky rokov a ja dodnes neviem, ako sa mi to podarilo

Stál tam, no nestihol som otvoriť: Otec sa prišiel rozlúčiť, hoci sa z nemocnice nikdy nevrátil

Výber pre vás