Vladimír Kampf

Možno sme mohli mať reprezentanta v&nbsp;disciplíne, ktorá je v&nbsp;súčasnosti takmer zabudnutá. Aby som vedel, do čoho idem, pozrel som si na webe wikipédie definíciu moderného päťboja. „Päťboj je zmiešaný viacboj jednotlivcov v&nbsp;behu na tritisíc metrov, plávaní na dvesto metrov, streľbe pištoľou, šerme kordom a&nbsp;jazde na koni. Ide o&nbsp;modernú verziu klasického pentatlonu.“

Vymyslel si ho sám barón Pierre de Coubertin, francúzsky pedagóg a&nbsp;historik, zakladateľ moderných olympijských hier. Chcel zachovať ideu antického päťboja, výchovy všestranného športovca s&nbsp;harmonickým rozvojom osobnosti. Vybral v&nbsp;tom čase ako‑tak moderné disciplíny. Tento šport bol súčasťou programu novovekých olympijských hier v&nbsp;Štokholme v&nbsp;roku 1912. Odvtedy nechýbal ani na jednej olympiáde. Pôvodný antický päťboj alebo aj pentatlon (po grécky pentathlon) bol v&nbsp;starovekom Grécku zložený zo zápasenia, z&nbsp;behu na 180 až 190 metrov, zo skoku do diaľky, z&nbsp;hodu diskom a&nbsp;hodu oštepom.

Je za tým Agáta Malíková, dnes už manželka Henryho Choonga. Jej príbeh sa začal v&nbsp;Piešťanoch. „Celá naša rodina je odtiaľto. Chodila som tu na gymnázium do športovej triedy. Plávanie je pre nás už generačne rodinná záležitosť. Už môj pradedo trénoval na legendárnom kúpalisku Eva, kde vyrastali generácie našej rodiny. Plávanie mám v&nbsp;génoch a&nbsp;Eva je akoby naše rodinné kúpalisko,“ vysvetľuje. Agáta odišla do Anglicka, keď mala osemnásť. „Chcela som študovať a&nbsp;skôr som tam začala plávať. V&nbsp;ten istý rok prišiel do klubu aj Henry. Tam sme sa stretli. Vo vode. V&nbsp;bazéne. Dlhé roky sme spolu len plávali, až potom sme spolu začali chodiť. Na večeru sme šli až po štyroch rokoch.“

Henry hovorí, že mu to tak dlho trvalo, pretože mal strach. „Bol som mladý a&nbsp;mal som pred sebou vo vode krásnu ženu, od ktorej som nechcel počuť nie. V&nbsp;tom čase mala frajera,“ spomína. A&nbsp;potom mal zasa niekoho on. Museli si na seba počkať. Plávanie a&nbsp;päťboj boli od začiatku základom ich vzťahu. Aj preto krútia hlavou nad rozhodnutím Medzinárodnej únie moderného päťboja o&nbsp;nahradení koní a&nbsp;parkúrového jazdectva akýmisi prekážkovými dráhami.

Vraj je to snaha zachovať moderný päťboj v&nbsp;programe olympijských hier. Jazda na koni už pre funkcionárov nebola dostatočne atraktívna a&nbsp;k&nbsp;jej vyradeniu prispel aj incident na hrách v&nbsp;Tokiu. Zo súťaže vtedy vylúčili trénerku nemeckého tímu Kim Raisnerovú, ktorá udrela počas jazdeckej súťaže koňa päsťou. Trénerku nahnevalo, že kôň odmietol preskočiť prekážku, a&nbsp;jej zverenka Annika Schleuová preto prišla o&nbsp;možnosť bojovať o&nbsp;zlato. V&nbsp;súčasnom precitlivenom svete je taká zmena pre jednu hlúpu reakciu pre mnohých odhodlaných päťbojárov nepríjemná. V&nbsp;divácky atraktívnejšej prekážkovej dráhe čaká na športovcov napríklad lanové bludisko, či lezenie na stenu. Preliezačky namiesto koňa. „Budeme vyzerať ako nindžovia. To je veľká a&nbsp;hlúpa zmena.“

Incident s&nbsp;úderom koňa okamžite riešili ľudia, ktorí s&nbsp;týmto športom a&nbsp;so starostlivosťou o&nbsp;zvieratá nemajú nič spoločné. „To nie je o&nbsp;tom, že by sa športovci ku koňom zle správali alebo by ich týrali. Na druhej strane treba povedať, že prekážkové dráhy sú dostupnejšie ako kone, pretože sa k&nbsp;nim dostanú aj ľudia, ktorí si koňa nemôžu dovoliť,“ zamýšľa sa Agáta, ktorá takisto chce skúsiť päťboj. „Vyzerá to ako zábava. Plávanie mám v&nbsp;krvi, takisto beh, šerm je zábava, streľba je spojená s&nbsp;behom, to mi pripadá najťažšie a&nbsp;preliezačky nejako zvládnem,“ dodáva so širokým úsmevom.

Pokračovanie na ďalšej strane...

Henry, syn Malajzijčana a&nbsp;Angličanky, si vyskúšal po prvý raz súťaž v&nbsp;plávaní, keď mal deväť rokov. Bolo to v&nbsp;Londýne. Vyhral krajské majstrovstvá. „Keď som odišiel na strednú školu, bol tam aj klub päťboja. Vedel som, že s&nbsp;plávaním nebudem mať problém. Uspel som aj v&nbsp;bežeckom teste. Tréner sa ma spýtal, či by som si trúfol na päťboj. Povedal som mu, že áno.“ Mimochodom, päťboj je populárny vo všetkých krajinách okolo Slovenska. Menej zaujímavý je akurát pre Rakúšanov.

U&nbsp;nás to je mizerné. Preto sa Agáta s&nbsp;Henrym rozhodli zachrániť situáciu. Odhodlaného päťbojára nemáme, preto mohol byť naším reprezentantom na olympiáde Henry, keby mu prišiel včas slovenský občiansky preukaz spojený s&nbsp;občianstvom. Stačilo, aby mu prišiel už v&nbsp;januári, a&nbsp;bolo by možno všetko inak. „Chceme tento šport na Slovensku podporiť. To je sen nás dvoch. Už som Slovák, ktorý má radšej pivo ako borovičku,“ vyznáva sa.

V&nbsp;prvom rade podporia existujúce kluby a&nbsp;mladých ľudí, pretože seniorov, žiaľ, nemáme. Pokus dostať sa na olympiádu do Paríža za Slovensko je vraj pre Henryho prejavom patriotizmu. „Využil som príležitosť. Chcem podporiť túto krajinu, ktorú mám veľmi rád.“ Prečo? „To sa ma pýta každý. Včera som šoféroval z&nbsp;Banskej Bystrice do Piešťan. Zastavil som sa na nejakom krásnom hrade. Milujem aj Vysoké Tatry. Je tu pekne. Skúsim sa za Slovensko kvalifikovať na budúcu olympiádu do Los Angeles v&nbsp;USA. Stále musím byť medzi tridsiatimi najlepšími na svete.“ Henry okrem atletiky začína pracovať. „Vyštudoval som matematiku na Univerzite v&nbsp;Cambridgei. Dva roky budem pracovať v&nbsp;západnom Anglicku ako obchodník s&nbsp;elektrickou energiou.“

Robiť športy, ktoré sú kombináciou viacerých športov, je náročné. Agáta je bakalárka psychológie. Pracovala v&nbsp;škole pre postihnuté deti a&nbsp;opäť sa chystá do Londýna študovať vývoj normálneho a&nbsp;atypického mozgu. Mimochodom, prepínanie medzi športmi pri päťboji je záťaž aj pre mozog. „Teším sa, že budem skúmať, ako mozog ovplyvňuje výkon a&nbsp;psychiku. Zliezť z&nbsp;bicykla a&nbsp;ísť hneď plávať je veľmi náročné. Kým sa z&nbsp;toho mozog a&nbsp;svaly vysomária, chvíľu to trvá,“ smeje sa.

Žiadalo si to niečo ľahšie. Trebárs umenie. Katarína Bábska Malíková je Agátkina mama a&nbsp;Henryho svokra. Venuje sa umeniu. Skromný ateliér má uprostred Piešťan v&nbsp;bývalej administratívnej budove kúpeľov. Jej najčastejšími motívmi bývalo plávanie, ku ktorému pribudol päťboj. Aj pre ňu bolo na samom začiatku plávanie. „Dedko Imrich Dinka pretekal za slovenský štát. Bol v&nbsp;Piešťanoch lekár. Od plávania k&nbsp;päťboju som sa aj ja dostala vďaka Henrymu. Vždy ma zaujímal pohyb a&nbsp;skúmala som ho. Začala som kresliť prvé obrázky. Myslím, že ma dostatočne pobláznili,“ spomína so širokým úsmevom.

V&nbsp;Anglicku bývali v&nbsp;meste Bath na juhozápade, kde boli minulý rok majstrovstvá sveta v&nbsp;päťboji. Henry v&nbsp;tom nie je sám. Úspešný je aj jeho brat Joe. Pri tom dostala Katarína príležitosť urobiť tam výstavu. „Vymyslela som si koncept, oslovila majiteľa výstavných priestorov... Všetko sme dali dokopy a&nbsp;mala som výstavu. Niektoré z&nbsp;mojich diel pôjdu do knihy. Ukážku z&nbsp;mojich prác pre päťbojárov vystavím v&nbsp;septembri a&nbsp;neskôr bude ďalšia v&nbsp;Piešťanskom informačnom centre.“

Gymnázium v&nbsp;Piešťanoch oslavuje dvadsiate výročie od pomenovania po barónovi Pierrovi de Coubertinovi, francúzskom pedagógovi a&nbsp;historikovi, zakladateľovi moderných olympijských hier. „Práve tam budem vystavovať časť prác z&nbsp;Bathu. Dnes už nebohý pán riaditeľ Ivan Luknár a&nbsp;pani Elena Malíková, obaja bývalí päťbojári, sa zasadili o&nbsp;to, aby bola škola pomenovaná po tomto významnom mužovi.“

Tak sa päťbojárska niť ťahá rodinou. Katka kedysi rozmýšľala nad umeleckou kariérou. „Mala som veľmi skoro prvé dieťa. Živili ma eventy pre agentúru a&nbsp;dizajnovo-interiérové veci. Vždy som pritom chcela maľovať. Preto som sa prihlásila do umeleckej školy pre dospelých. Bolo to pred deviatimi rokmi. V&nbsp;tom čase som sa hlásila aj na umeleckú školu v&nbsp;Anglicku. Bolo to pred kovidom a&nbsp;celé sa to zvrtlo a&nbsp;neprišlo k&nbsp;tomu, aj keď ma prijali. Nakoniec som sa do maľovania pustila aj bez akademického vzdelania svojou cestou.“

Prišli prvé výstavy. Už v&nbsp;škole ju pri absolventských prácach inšpirovalo plávanie. „Pýtali sa ma, či budem stále robiť iba plavcov,“ smeje sa. „Je to moja srdcovka, veď to máme v&nbsp;rodine. Vo vode sa cítim veľmi dobre. Ale, mám aj iné témy, mimo päťboja. Zaujali ma aj kone. Je smutné, že v&nbsp;päťboji už končia. Možno ich budem maľovať v&nbsp;iných súvislostiach.“

Katkin syn Viktor je trochu mimo päťboja. Takisto pláva, ale nie až tak vášnivo. Študuje statiku na technickej univerzite v&nbsp;Brne. „Inšpirujú ma obe deti. S&nbsp;nimi som začínala tvoriť,“ vyznáva sa mamina Katarína.

Umenie v športe: Traja blázni do plávania sa namotali na moderný päťboj

Výber pre vás

Umenie v športe: Traja blázni do plávania sa namotali na moderný päťboj

Súvisiace články

Korene hlboko v pivnici: V Bolešove oslavovali významné výročie prvej písomnej zmienky

Reštaurátor Milan Flajžík o inšpirácii v zbytočných, samých pre seba dôležitých ľuďoch

Salaš jedného muža: Od kráľa po žobráka všetci žijú zo sedliaka

Výber pre vás