Viera Václavková

Na dovolenke v&nbsp;zahraničí si vždy spomeniem na študentov, s&nbsp;ktorými sme sa na internáte kamarátili. Bolo to užitočné, vždy sme sa niečo dozvedeli o&nbsp;ich krajine. A&nbsp;vedeli aj variť. Indovia nám obyčajne pripravili pikantné jedlá. A&nbsp;u&nbsp;arabských študentov sme ochutnávali kávu s&nbsp;kardamómom varenú v&nbsp;džezve –&nbsp;pre nás vtedy úplne neznámu. My sme im pomáhali so slovenčinou. Isto by bolo zaujímavé stretnúť niektorého z&nbsp;nich po toľkých rokoch. Zatiaľ sa mi to nepodarilo, hoci dosť cestujem. A&nbsp;na tomto zájazde už nemám šancu, zajtra odlietame. Idem si ešte do bazéna zaplávať. Voda je teplá, pláva sa mi výborne. Potom si ľahnem na hladinu a&nbsp;cez korunu palmy pozorujem mesiac na oblohe. Pohodička. Vyjdem z&nbsp;vody, uterák, zrazu sa šmyknem a&nbsp;predvádzam neznámy tanec v&nbsp;snahe udržať sa na nohách. Nepodarilo sa. Tvrdý dopad na vykachličkovaný chodník a&nbsp;bolesť. Schytala to ľavá ruka.

V&nbsp;izbe sa osprchujem a&nbsp;rozmýšľam, či využiť miestnych lekárov. Náš sprievodca mi to odporúča. Ruku treba aspoň zafixovať. Nemocnica. Lekárovi podám pas, ani sa doň nepozrie a&nbsp;hneď sa pýta, čo sa mi stalo, kedy, čo ma bolí… Ukážem mu ruku. Je opuchnutá, jemne ju prehmatáva, pokyvuje hlavou a&nbsp;ja mám napriek bolesti pocit, že som toho človeka už videla. Tá dlhá jazva na líci... Pýta sa, odkiaľ som, a&nbsp;priam natešene povie, že u&nbsp;nás študoval. Potom si sadne, niečo naťuká v&nbsp;počítači, otvorí môj pas a&nbsp;zvolá: „Slivia!“ Kristepane, to nie je možné! Tak ma volal len Ahmed, kedysi do mňa po uši zamilovaný. Nevedel vysloviť Silvia. Prečítam si jeho meno na vizitke plášťa a&nbsp;vyletí zo mňa: „Ahmed!“ Údiv, úsmev, viackrát zopakuje Slivia, vstane, rozpaží ruky a&nbsp;ľahko ma objíme. Po anglicko-slovensky spomíname na roky prežité na vysokoškolskom internáte. Smejeme sa. Zrejme poriadna dávka endorfínov, ktoré sa mi vyplavili do krvi, potlačila bolesť a&nbsp;ruku neriešime.

Stretnutie po 30 rokoch: Osud nás znova nečakane spojil! Nikdy som na neho nezabudla

Výber pre vás

Stretnutie po 30 rokoch: Osud nás znova nečakane spojil! Nikdy som na neho nezabudla

Súvisiace články

Zachránila ma: Myslela som si, že nemám budúcnosť, ale stal sa zázrak! Šialené, čo sa stalo

Nasťahovali sme sa do starého domu: Diali sa v ňom šialené veci! Našli sme niekoho pozostatky

Prišla som nečakane o manžela: Po jeho smrti prasklo veľké tajomstvo! Toto skrýval celé roky

Výber pre vás