Vladimír Kampf

Inšpirovali ho Beatles. V&nbsp;polovici 60. rokov vystupoval s&nbsp;talianskou rockovou kapelou The Magnets. Na svetové výslnie ho vyniesli hity Rimani či Picola e fragile, Sereno è, Sambariò, Due, Come va, La mia canzone al vento, Soli... Drupi prerazil s&nbsp;piesňou Vado via v&nbsp;Spojenom kráľovstve, ako jeden z&nbsp;mála talianskych spevákov tam vystupoval s&nbsp;Tomom Jonesom či Paulom McCartneym. Pokúsil sa o&nbsp;spoluprácu s&nbsp;Michalom Davidom na muzikáli Mona Lisa, ale bol taký zaneprázdnený, že z&nbsp;toho nakoniec nič nebolo.

V bývalom Československu nezabudnuteľne zahviezdil v duete Setkání s Hanou Zagorovou. V Československu sa síce dlho nezohrial – mal niekoľkých televíznych vystúpení a zopár koncertov –, ale pre naše publikum zostal nezabudnuteľným najmä pre chrapľavý hlas. Bol ako stvorený pre vystúpenia imitátorov. Drupiho piesne boli populárne v celej Európe. Vydal kopu albumov. Oddané zázemie fanúšikov má v Poľsku, Nemecku, Česku aj u nás. Prečítal som si niekoľko článkov o&nbsp;tom, ako nerád hovorí o&nbsp;rodine a&nbsp;ani manželkou sa nechváli. Na osobnom stretnutí s&nbsp;nimi si neviem vysvetliť, kde sa tá fáma vzala. Dorina Datová je stále nádherná malá žena, ktorá mu píše texty a&nbsp;hudbu. Čosi také malé a&nbsp;krehké… V&nbsp;preklade: cosi piccola e fragile.

Bolo to za čias socializmu. Nešlo mi do hlavy, prečo ľudia utekajú cez hranice jedným smerom, na Západ. Všade som sa dozvedal, ako sa u nás máme závideniahodne dobre, akí sme úžasní a prívetiví a aký je u nás skvelý život. Žeby to tí na Západe nevedeli? Prečo sa k nám nehrnuli? Prečo ich k nám ich buržoázni vodcovia nechceli pustiť? Na hodine občianskej výchovy na zá­kladnej škole som si trúfol opýtať sa súdružky učiteľky prečo. Súdružka učiteľka sa nedala priviesť do rozpakov a&nbsp;jednoznačne mi odpovedala, že to predsa nie je pravda. Že keby pred ľuďmi na Západe nezatajovali, ako je u&nbsp;nás skvele, určite by sa k&nbsp;nám tlačili davy.

Zatiaľ je to len pár ľudí, ktorí to pochopili a rozhodli sa žiť v lepšom svete. Ako príklad spomenula Drupiho, talianskeho speváka. Šťastie a spravodlivý život vraj našiel vo východnom bloku. Po rokoch som si na neho spomenul, keď som sa zamýšľal, prečo tí, ktorí velebia Rusko a&nbsp;Putina, zostávajú trčať v&nbsp;tomto našom akože zlom svete. Asi ani jednému nenapadlo zbaliť sa a&nbsp;odísť za lepšími a&nbsp;spravodlivejšími zajtrajškami. Veď by predsa mohli odísť bez toho, aby museli prekonávať železnú oponu a&nbsp;ostnatý drôt. Akosi sa im nechce. Zato Rusov na Západe pribúda a&nbsp;nezdá sa, že by im tam bolo zle.

Pokračovanie na ďalšej strane...

Využil som príležitosť stretnúť sa s&nbsp;Drupim, povedať mu, že nám ho dávali za príklad, a&nbsp;spýtal som sa ho, prečo utekal opačným smerom. „V&nbsp;tom čase sa nikomu nechcelo chodiť na územia východoeurópskych krajín. Naopak, ja som mal uja, ktorý opisoval komunizmus ako raj. Takže som bol zvedavý a&nbsp;chcel som to vidieť a&nbsp;vyskúšať, ako sa v&nbsp;tom raji žije. No nebolo to ružové a&nbsp;hlavne nebola to pravda,“ povedal so širokým úsmevom.

„Neskôr som robil rozhovor s&nbsp;nejakým novinárom. Myslím, že to bol Rus. Spýtal sa ma, kto je podľa mňa najväčšia osobnosť Východu? Neviem, čo čakal, že mu poviem, ale odpovedal som mu, že Alexander Dubček. Potom som si tri roky v&nbsp;socialistických krajinách nezahral.“ Drupi sa s&nbsp;Dubčekom nikdy nestretol. „Škoda, stretnutie s ním by ma bolo potešilo. Isto to bol veľmi zaujímavý človek.“&nbsp;Štamgasti v&nbsp;talianskych krčmách sa delia na fašistov a&nbsp;komunistov. „Ja už politikom neverím a&nbsp;politika ma nezaujíma. Delenie na fašistov a&nbsp;komunistov v&nbsp;Taliansku sú len hlúpe reči. Verím tomu, že väčšina Talianov takto vôbec nerozmýšľa. Naozaj je zbytočné rozprávať sa so mnou o&nbsp;politike,“ upozornil ma.

Napriek tomu musel vnímať rozdiely, keď kedysi prišiel po prvý raz do východného bloku. „Rozdiel to bol priepastný. Ako prvé ma zasiahli chýbajúce farby. U&nbsp;nás bol svet plný reklám, tu bolo všetko šedivé a&nbsp;v&nbsp;tom šedivom svete viali červené zástavy. Tie si pamätám. To bola jediná farba, ktorá prevládala nad tou šedivosťou. Musel to byť pre vás veľmi tvrdý život,“ zamýšľa sa. Ľudia vo východnom bloku však boli podľa Drupiho fantastickí. „Zamilovali sme sa do seba okamžite! Ľudia v&nbsp;sebe tú šedivosť nemali. Bolo vidno, že nie sú najšťastnejší, ale išiel z&nbsp;nich dobrý pocit. Cítil som, že je na nich vyvíjaný tlak, ktorý bol viac než nepríjemný.“

Súdružka učiteľka na občianskej výchove mi teda klamala. Drupi k&nbsp;nám neušiel, len si u&nbsp;nás našiel kopu priateľov. „Určite som tu nechcel žiť. Celý život žijem v&nbsp;Taliansku v&nbsp;Pavii. Už po prvom turné a&nbsp;po ďalších pobytoch na rôznych miestach sveta som pochopil, že môj svet je v&nbsp;Taliansku. Nie je to úplný sen, ale najspokojnejší som doma.“ Zo súčasného sveta je zmätený. „Nie je to pekné obdobie. Najprv kovid, potom Putin. Verím a&nbsp;dúfam, že dokážeme nájsť cestu zo všetkých týchto problémov. Teraz je ten najväčší problém práve Putin a&nbsp;jeho šialenstvá.“

„Možno som chcel robiť niečo so zvieratami. Mám rád kone,“ spomína. „Možno by som bol skončil pri koňoch, ale vždy sa mi páčila hudba. Odrazu som zistil, že muzika ma celého pohltila. Nesťažujem sa a&nbsp;som spokojný, že moja kariéra išla týmto smerom,“ vyznáva sa. Jeho štart bol spojený s&nbsp;pesničkou Vado via (Odchádzam), ktorú si zaspieval na legendárnom festivale v&nbsp;Sanreme. Napriek tomu, že to bol festivalový „prepadák“, ktorý skončil na poslednom mieste, táto pesnička bola do niekoľkých mesiacov na popredných priečkach hitparád a&nbsp;hrali ju po celom svete.

„Neraz som skončil na poslednom mieste,“ spomína Drupi s&nbsp;úsmevom. „Posledné miesto pre mňa vždy znamenalo budúci úspech.“ O&nbsp;Drupiho manželke sa u&nbsp;nás veľa nehovorí. Dorina Datová vyzerá veľmi príjemne a&nbsp;placho. Vlasy majú obaja sivé, ale stále dobre vyzerajú. „Je so mnou na každom turné a&nbsp;nie je pravda, že by som o&nbsp;nej nehovoril. Robí mi hudbu a&nbsp;texty. Máme sa radi a&nbsp;sme stále spolu od roku 1978.“ Na otázku, ako sa žije s&nbsp;Drupim, za Dorinu odpovedal sám: „Je to jedna rozprávka.“

Dorina vzápätí dodala: „Nenudím sa s&nbsp;ním. Je v&nbsp;tom kopa hudby, je veselý a&nbsp;zábavný spoločník,“ smeje sa. „Boli sme spolu už pred rokom 1978, ale to si už asi nepamätá. Sme spolu 53 rokov,“ spresňuje s&nbsp;úsmevom. Podľa brucha, ktoré Drupimu narástlo, som odhadol, že Dorina dobre varí. Vraj zje úplne všetko, čo mu navarí. „Pred štyrmi rokmi som prestal fajčiť a&nbsp;hneď som nabral jedenásť kilogramov. Predtým som denne vyfajčil dve krabičky marlboriek.“ Drupi má rád všetko, čo mu manželka navarí. Vraj je skvelá kuchárka, aj keď ju varenie veľmi nebaví. „Najradšej mám rizoto. Pochutnávame si na jednoduchej severotalianskej kuchyni.“

Aj za dobrú kondíciu vraj vďačí manželke, ktorá sa mu stále páči. „Máme spolu šťastný život so všetkým, čo k&nbsp;tomu patrí. A&nbsp;keď sa všetko spojí, je z&nbsp;toho to, čo od života očakávaš. Už sa poznáme tak dobre, že vieme odhadnúť, kto je kedy spokojný.“ Drupi síce často dáva svetu na vedomie, že sa mu páčia ženy, ale pred manželkou to nepriznáva. „Ja po žiadnej nepozerám. S&nbsp;Dorinou sme prežívali všetko spolu a&nbsp;robili sme všetko jeden pre druhého, aby sme boli šťastní.“

Slovensko je podľa Drupiho asi pekná krajina, ale ako hovorí: „Včera sme prišli, večer máme koncert a&nbsp;zajtra ideme domov. Bohužiaľ, to je život muzikanta.“ V&nbsp;Taliansku je to lepšie. „Veľa vecí kritizujem, ale nikdy by som tú krásnu krajinu neopustil. Nie sme dokonalí ani perfektní. Sme iba národ, ktorý si užíva sladký život. Dolce vita. Chceme byť slobodní, ale to nie je dokonalosť. Sloboda znamená toleranciu. Chvalabohu, stále to môžeme o&nbsp;sebe povedať. Nikto nám nediktuje, čo môžeme alebo nemôžeme hovoriť. Stále môžeme na námestiach vyjadrovať akýkoľvek názor a&nbsp;nepríde nejaký Putin, ktorý by nám diktoval, čo smieme. Takisto máme politikov sprostých, ale aj inteligentných. Stále sme jeden národ. Sloboda je dovtedy, kým nie je problémom teba samého.“

Na zlé vlastnosti Talianov by nám vraj nestačilo celé vydanie Života. „Medzi tie najpodstatnejšie patrí prebujnená byrokracia, veľa sľubov, ktoré nikto neplní, a&nbsp;hlavne nie sme ani Nemci, ani Fíni. U&nbsp;nás polhodina či hodina hore-dole – skôr hore – nič neznamená.“

Stretli sme sa s talianskou legendou a jeho láskou: Za čo spevák DRUPI vďačí svojej manželke?

Výber pre vás

Stretli sme sa s talianskou legendou a jeho láskou: Za čo spevák DRUPI vďačí svojej manželke?

Súvisiace články

PETER LUPTÁK by sa v práci nezaobišiel bez svojho dravca a psa: Čomu sa venuje?

Ťahali ho z nej DVAJA ľudia: Mamička porodila dieťa extrémnych rozmerov! FOTO

Torty, ktoré sa hýbu, vydávajú zvuky alebo dokážu plávať: NINA TOMÁŠÍK upečie aj nemožné!

Výber pre vás